Uznanie oslobodzujúceho rozsudku v EÚ: Prípad Michala Kováča ml. a Zásada "Ne Bis In Idem"

Prípad zavlečenia Michala Kováča ml. do zahraničia v roku 1995 sa stal významným bodom v slovenskej justícii, ktorý otvoril otázky o uznávaní oslobodzujúcich rozsudkov v rámci Európskej únie. Súdny dvor EÚ sa zaoberal prípadom, ktorý nastolil zásadné otázky týkajúce sa európskeho zatýkacieho rozkazu a princípu "ne bis in idem".

Pozadie prípadu

V auguste 1995 bol Michal Kováč ml. násilne zavlečený do Rakúska. Krátko na to sa objavili podozrenia, že do prípadu bola zapletená tajná služba. V roku 1998 vtedajší premiér Vladimír Mečiar, vykonávajúci funkciu zastupujúceho prezidenta, udelil amnestiu osobám zodpovedným za únos, čo prakticky znemožnilo potrestanie páchateľov.

Až v roku 2017 poslanci schválili novelu ústavy, ktorá umožnila parlamentu zrušiť amnestie a milosti, ak sú v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu.

Európsky zatýkací rozkaz a zásada "ne bis in idem"

Okresný súd Bratislava III, ktorý sa zaoberal prípadom zavlečenia Michala Kováča ml., mal v úmysle vydať európsky zatýkací rozkaz na jednu z obvinených osôb. Vzhľadom na to, že trestné stíhanie voči tejto osobe bolo už právoplatne zastavené, súd sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či je vydanie zatýkacieho rozkazu v súlade so zásadou "ne bis in idem".

Zásada "ne bis in idem" zakotvuje, že nikto nemôže byť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní za trestný čin, za ktorý už bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom v súlade so zákonom.

Prečítajte si tiež: Súdy tretích krajín

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ

Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku uviedol, že na daný prípad sa vzťahuje právo EÚ. Pripomenul, že zásada "ne bis in idem" sa uplatňuje len vtedy, ak došlo k preskúmaniu trestnoprávnej zodpovednosti dotknutej osoby a bolo voči nej vydané rozhodnutie. Cieľom je zabrániť beztrestnosti osôb, ktoré spáchali trestný čin.

Súdny dvor EÚ zdôraznil, že rozhodnutie z 29. júna 2001, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, malo podľa vnútroštátneho práva účinky oslobodzujúceho rozsudku. Avšak, zo spisu vyplýva, že jediným následkom tohto rozhodnutia bolo zastavenie trestného stíhania skôr, než slovenské súdy mohli posúdiť trestnoprávnu zodpovednosť obvinených osôb.

Preto Súdny dvor EÚ rozhodol, že keďže rozhodnutie z 29. júna 2001 bolo prijaté pred posúdením trestnoprávnej zodpovednosti, zásada "ne bis in idem" nebráni vydaniu európskeho zatýkacieho rozkazu.

Vnútroštátna právna úprava a právo Únie

Súdny dvor EÚ tiež dospel k záveru, že vnútroštátna právna úprava stanovujúca postup legislatívnej povahy týkajúcej sa zrušenia amnestie a súdne konanie, ktorého predmetom je preskúmanie súladu tohto zrušenia amnestie s ústavou, nevykonáva právo únie, keďže takéto postupy a konania nepatria do pôsobnosti tohto práva.

Dôsledky rozhodnutia

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ má významné dôsledky pre prípady, kde došlo k zastaveniu trestného stíhania amnestiou a následne k jej zrušeniu. Potvrdzuje, že zásada "ne bis in idem" sa neuplatňuje, ak nebolo predtým posúdené trestnoprávna zodpovednosť obvinených osôb. To znamená, že vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu je možné, ak vnútroštátne súdne orgány ešte nerozhodli o vine obvinených osôb.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Zhrnutie a záver

Prípad zavlečenia Michala Kováča ml. a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v súvislosti s európskym zatýkacím rozkazom a zásadou "ne bis in idem" poukazujú na komplexnosť právnych otázok spojených s uznávaním oslobodzujúcich rozsudkov v rámci EÚ. Súdny dvor EÚ potvrdil, že zásada "ne bis in idem" sa neuplatňuje, ak nebolo predtým posúdené trestnoprávna zodpovednosť obvinených osôb, čím umožnil pokračovanie v trestnom konaní a potenciálne vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

Ďalšie aspekty trestného konania

Navrhované zmeny a doplnenia trestných kódexov signalizovali potrebu zmien a doplnení viacerých ustanovení, ktoré mali opodstatnenie. Súčasná úprava nebola plne pripravená na uznávanie zásady "ne bis in idem" podľa článku 54 Vykonávacieho dohovoru k Schengenskej dohode z 19. júna 1990.

Cieľom navrhovaných zmien a doplnkov bolo dosiahnuť jasnejšie dikcie noriem, zjednodušenie a zrýchlenie konania pri zachovaní doterajších práv dotknutých osôb.

Posilnenie kontradiktórnosti súdneho konania

Posilnenie kontradiktórnosti súdneho konania sa odrazilo v základných zásadách trestného konania, v ustanoveniach o konaní pred súdom prvého stupňa aj v konaní nadriadených súdov.

Záznam z priebehu hlavného pojednávania

Dôležitou súčasťou zákona bol spôsob vyhotovovania záznamu z priebehu hlavného pojednávania a verejného zasadnutia. Záznam mal byť vyhotovovaný s prihliadnutím na konkrétnu situáciu a možnosti na súde, aj na charakter prerokovávanej veci.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia

Jednou z najzložitejších častí návrhu bola úprava inštitútov začatia trestného stíhania "vo veci" a vznesenia obvinenia.

Konanie samosudcu a senátu

Odporúčalo sa, aby samosudca mohol prejednať a rozhodnúť o všetkých prečinoch a zločinoch a aby senát konal o prípadoch obzvlášť závažných zločinov. Tieto ustanovenia, spolu s rozšírením možnosti vyhotoviť tzv. rozhodnutie (t.j. rozhodnutie bez odôvodnenia), mali prispieť k urýchleniu súdneho vybavovania prípadov.

Dovolanie

Právo podať dovolanie by mal mať okrem generálneho prokurátora a ministra spravodlivosti aj obvinený.

Obmedzenie možnosti zneužívania podmienečného prepustenia

Navrhovalo sa obmedzenie možnosti zneužívania podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Vydávanie cudzincov

Dôležitá zmena sa navrhovala v oblasti vydávania cudzincov, ktorí požiadali o azyl v Slovenskej republike.

Európsky zatýkací rozkaz

Novela zákona č. 403/2004 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 342/2007 Z.z. plne implementovala rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi.

#

tags: #uznanie #oslobodzujúceho #rozsudku #v #EÚ