Uznanie dlhu a dohoda o splatení pohľadávky: Kompletný sprievodca

Uznanie dlhu je významný právny inštitút, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečovaní a posilňovaní záväzkových vzťahov medzi dlžníkom a veriteľom. Ide o jednostranné písomné vyhlásenie dlžníka, ktorým potvrdzuje existenciu svojho dlhu voči veriteľovi. Tento úkon má dôležité právne dôsledky, a preto je nevyhnutné poznať jeho podstatu, náležitosti a účinky. V tomto článku sa komplexne pozrieme na uznanie dlhu, jeho funkcie, obsahové náležitosti, právne účinky a špecifiká v kontexte Občianskeho a Obchodného zákonníka. Taktiež sa budeme venovať dohode o splátkach a jej významu pre veriteľa a dlžníka.

Čo je to uznanie dlhu?

Uznanie dlhu je právny inštitút upravený v § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu posilňuje postavenie veriteľa v rovine hmotnoprávnej i v rovine procesnoprávnej a zároveň zasahuje do obsahu samotného záväzku. Ide o jednostranný úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Vzniká právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania trval. Toto sa prejavuje najmä v procesnej rovine v prenesení dôkazného bremena na dlžníka.

Funkcie uznania dlhu

Uznanie dlhu plní dve hlavné funkcie: preventívnu a zabezpečovaciu.

• Preventívna funkcia: Uznanie dlhu dlžníka núti splniť si svoju povinnosť voči veriteľovi. Dlžník je tak pod tlakom prípadného súdneho konania prinútený k splneniu svojho záväzku. Uznanie dlhu je jednostranný úkon závislý predovšetkým od vôle dlžníka, vieme však, že je to najčastejšie na podnet veriteľa, ktorý žiada od dlžníka aby svoj dlh uznal.
• Zabezpečovacia funkcia: Uznanie dlhu plní aj zabezpečovaciu funkciu. Predpokladá sa, že dlh v čase jeho uznania trval. Je to vyvrátiteľná právna domnienka, ktorá zaťažuje dlžníka dôkazným bremenom a posilňuje postavenie veriteľa. Zvyšuje sa tak právna istota veriteľa, že jeho nárok bude uspokojený riadne a včas. Zároveň sa predlžuje aj premlčacia lehota.

Náležitosti uznania dlhu

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, aby bolo uznanie dlhu platné, musia byť splnené nasledovné podmienky:

• Dobrovoľnosť: Uznanie dlhu je úkon, o ktorom sa rozhoduje dlžník dobrovoľne. Veriteľ nemá právne možnosti ho nútiť k spísaniu takej listiny.
• Prísľub zaplatiť dlh: Zmyslom uznania dlhu je, že dlžník vyjadrí prísľub, že konkrétny dlh (čo do dôvodu a výšky) zaplatí. Samotný prísľub dlžníka, že svoj dlh zaplatí, nemusí byť prísne formalistický, teda stačí ak z dlžníkovho písomného prejavu vyplýva vôľa splniť dlh.
• Písomná forma: Aby uznanie dlhu bolo platné, musí ho dlžník uskutočniť písomne. Písomná forma sa vyžaduje aj v tom prípade, že pôvodný záväzok bol uzatvorený v ústnej forme (napríklad ústna zmluva o pôžičke). Uznanie dlhu dlžník datuje a podpíše. Dopĺňame, že uznanie dlhu možno urobiť aj formou notárskej zápisnice. Takáto forma uznania je zároveň exekučným titulom.
• Dôvod dlhu: Dlžník by mal svoj dlh v písomnom uznaní špecifikovať čo najdetailnejšie, aby nevznikla pochybnosť o tom, aký dlh sa uznáva. Odporúčame uviesť kedy a na základe akého titulu (dôvodu) dlh vznikol. Právny dôvod dlžník môže podrobne opísať. Pomôckou môže byť, že ak bude uznanie dlhu čítať tretia osoba, z popisu jej bude ihneď zrejmé o aký dlh ide. Súdne rozhodnutia uvádzajú aj takú možnosť, že dlh čo do dôvodu možno vymedziť tak, že dlžník v uznávacej listine odkáže na inú listinu, ktorá je jednoznačným dokumentom preukazujúcim daný dlh (napr. faktúra, upomienka a pod.).
• Výška dlhu: Nevyhnutnou náležitosťou uznania dlhu je jeho výška. Výška dlhu znamená, akú konkrétnu hodnotu dlžník voči veriteľovi uznáva. Ak dlžník uznal dlh len do určitej výšky, účinky uznania dlhu platia len voči uznanej výške dlhu. Dôvod a výšku dlhu je potrebné stanoviť určito a zrozumiteľne. Stačí aj odkaz na existujúci dokument (zmluvu o pôžičke, faktúru…). Vymedzením dôvodu dlhu sa myslí uvedenie jeho právneho titulu ako vznikol. Najčastejšie je to zmluva, môže to byť aj spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie. Dlžník ho musí aspoň nepriamo označiť, aby bolo jasné o čo ide. Aj výška musí byť objektívne určiteľná. Ak neuzná celý dlh, bude to mať vplyv na premlčanie, pretože potom sa pri rozhodovaní súdu budú vzťahovať účinky premlčania iba na tú časť dlhu, ktorú dlžník uznal. Vo zvyšnej časti, ktorú neuznal to nebude mať tie isté účinky.
• Spôsobilosť na právne úkony: Dlžník musí mať spôsobilosť na právne úkony.

Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon musí spĺňať všetky náležitosti na to, aby bol platným právnym úkonom. Musí byť urobený slobodne a vážne, musí byť zrozumiteľný a určitý. Podmienky pre platný právny úkon ustanovuje § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Právne účinky uznania dlhu

Uznanie dlhu má pre veriteľa niekoľko významných právnych účinkov:

• Otočenie dôkazného bremena: Uznaním dlhu sa posilňuje postavenie veriteľa, zakladá sa vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Dôkazné bremeno sa presúva zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný má povinnosť pre úspech v konaní vyvrátiť samotnú existenciu dlhu. Toto sa prejavuje najmä v procesnej rovine. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania. Na dlžníka sa presúva dôkazné bremeno trvania záväzku v čase jeho uznania, to znamená, že ak chce byť dlžník úspešný, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania neexistoval. Uznaním dlhu sa totiž má jednoznačne posilniť právna istota veriteľa. Ak dlžník len poukáže v konaní na to, že jeho uznanie dlhu nebolo slobodné, že bol k tomu prinútený ale to nepreukáže, má to za následok vyhovenie žalobe pre neunesenie dôkazného bremena.
• Prerušenie plynutia premlčacej doby: Uznanie dlhu má vplyv na premlčanie. Uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 k pretrhnutiu, resp. k založeniu premlčacej doby a zároveň k jej predlženiu na desať rokov. Začne teda plynutie novej premlčacej lehoty aj v prípade ak predmetný dlh bol v čase uznania už premlčaný. Podľa § 558 OZ v prípade už premlčaného dlhu zakladá jeho právne účinky, len za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Nové plynutie premlčacej doby, ktorá sa začína počítať od momentu, kedy k uznaniu došlo, respektíve ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty, teda premlčacia doba sa bude počítať odo dňa nasledujúceho po určenej splatnosti.
• Zjednodušenie vymáhania pohľadávky: Uznanie dlhu je dokument, ktorý veriteľovi poskytuje základ pre vymáhanie jeho pohľadávky. Vďaka takej listine sa zjednodušuje dokazovanie v prípadnom súdnom spore a presúva sa dôkazné bremeno na dlžníka.

Uznanie dlhu a premlčanie

Osobitnú úpravu inštitútu uznania dlhu prináša skutočnosť, ak je dlh premlčaný. Uznanie premlčaného dlhu totiž vyvoláva právne následky jedine za podmienky, že dlžník vedel o jeho premlčaní. Aby o uvedenom nevznikli pochybnosti, odporúčame priamo v uznaní uviesť, že dlžník si je vedomý premlčania.

Zároveň osobitosť pri uznaní dlhu je, že týmto úkonom dochádza k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Občiansky zákonník v § 110 uvádza, že ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Zároveň zákon uvádza, že ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Tým, že je takáto premlčacia lehota pomerne dlhá, dáva to veriteľovi väčšiu právnu istotu v jeho pozícii voči dlžníkovi.

V prípade splátok, Občiansky zákonník aj pri splátkach osobitne upravuje premlčacie doby. Premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa veriteľ s dlžníkom tak dohodol, môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Veriteľ má toto právo do okamihu splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane splatným celý dlh, začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.

Uznanie dlhu pri ručení

V prípade, že medzi dlžníkom a ručiteľom existuje právny vzťah a dlžník sa rozhodne uznať svoj dlh, takéto uznanie je voči ručiteľovi účinné len za predpokladu, že ručiteľ s ním vysloví súhlas. Ak nie je súhlas druhého z manželov nutný k platnosti zmluvy, z ktorej záväzok na peňažné plnenie vzniká, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti ani v prípade úkonov, ktorými dlžník už vzniknutý záväzok uznal. (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 30. augusta 2005, sp. zn. 29 Odo 162/2005)

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Uznanie záväzku podľa Obchodného zákonníka

Uznanie dlhu ako sme ho načrtli vyššie je inštitútom typickým pre občiansko-právne vzťahy. V obchodno-právnych vzťahoch hovoríme o uznaní záväzku, ktorý má základnú právnu úpravu v § 323 a § 407 Obchodného zákonníka. Zásadným rozdielom oproti úprave v Občianskom zákonníku je:

• uznanie záväzku vyvoláva účinky aj keď dlžník nevedel o tom, že záväzok je už premlčaný,
• od uznania záväzku plynie nová, štvorročná, premlčacia doba,
• právny dôvod záväzku nie je potrebné uvádzať,
• čiastočné plnenie záväzku vyvoláva účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku,
• uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

Splátkový kalendár

Ak dlžník uznáva svoj dlh, aby malo uznanie zmysel, mal by pristúpiť k úhrade svojho dlhu. V prípade, že sa pristúpi k splátkovému kalendáru, dlžník sám nemôže stanoviť podmienky splátok. S takými musí súhlasiť veriteľ. Preto ak uznanie dlhu obsahuje aj splátkový kalendár, nejde už o jednostranné vyhlásenie dlžníka. Vtedy je jeho obsahom dohoda o splátkach, ktorú podpisujú obidve dotknuté strany - dlžník a veriteľ. Splátkový kalendár je vhodná forma na stanovenie termínov a výšok splátok, v ktorých dlžník bude splácať svoj dlh. Túto formu veriteľ a dlžník využívajú najmä vtedy keď dlžník nemôže zaplatiť svoj dlh v plnej svojej výške naraz, resp. v jednom termíne. Takéto okolnosti sú na strane dlžníka pomerne bežné, preto popri uznaní dlhu sa často využíva práve inštitút splátkového kalendára.

Upozorňujeme, že splátkový kalendár neznamená automaticky, že dlžník skutočne bude svoj dlh splácať. Možno však konštatovať, že dlžníkovi umožňuje rozložiť svoj dlh na určité obdobia a sumy, čo mu dáva väčší priestor na to, aby dlh plnil. Zároveň veriteľ má možnosť v dohode o splátkach stanoviť podmienky pre prípad, ak by dlžník splátkový kalendár nedodržiaval.

Dohoda o vyporiadaní dlhu v splátkach

Dohoda o vyporiadaní dlhu v splátkach je z hľadiska zákona nepomenovanou (inominátnou) zmluvou. Napríklad keď veriteľ požičia dlžníkovi určitú sumu na základe ústnej, alebo písomnej zmluvy o pôžičke a dlžník svoj záväzok nespláca, zabezpečí podpísanie tejto Dohody o vyporiadaní dlhu v splátkach možnosť veriteľa domáhať sa svojho nároku v rozhodcovskom konaní. Vo vzore na stiahnutie je zaradený taktiež prvok uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu zabezpečí pretrhnutie plynutia trojročnej premlčacej lehoty vyplývajúcej z pôvodného právneho vzťahu veriteľa a dlžníka. Od podpisu dohody o vyporiadaní dlhu v splátkach začína plynúť nová premlčacia lehota.

POZOR ! V prípade, ak bol dlh v čase podpisu premlčaný (od splatnosti pôvodného dlhu uplynula lehota viac ako 3 roky) je toto nevyhnutné uviesť do dohody o vyporiadaní dlhu v splátkach (napr. doplniť bod, ktorý znie: „Dlžník je oboznámený s premlčaním pôvodného záväzkového vzťahu.“). Hlavným účelom dohody o vyporiadaní dlhu v splátkach je tiež možnosť dojednania splátkového kalendára, to znamená, že sa veriteľ a dlžník dohodnú na splatení dlhu formou mesačných (týždenných / štvrťročných …) splátok. Vo vzorovom tlačive je preddefinovaná sankcia straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky. To znamená, že ak sa účastníci vzťahu dohodnú na splácaní a dlžník sa omešká so splátkou jednej splátky, môže sa veriteľ domáhať jednorázového splatenia celej dlžnej sumy.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Spôsob úhrady

Spôsob úhrady podľa splátkového kalendára je ponechaný na dohodu veriteľa a dlžníka. Môžu sa dohodnúť na hotovostných aj bezhotovostných úhradách. Zároveň je potrebné rešpektovať zákonné limity súm, ktoré nemôžu byť uhrádzané v hotovosti.

Rozhodcovská doložka

V uznaní dlhu je často obsiahnutá aj rozhodcovská doložka v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je určitou formou zabezpečenia pre veriteľa, ak by dlžník dlh nesplácal svoj dlh. Vtedy o povinnosti dlžníka zaplatiť rozhodne rozhodca a nie súd. Rozhodnutie rozhodcu má tú istú právnu silu ako rozsudok súdu, umožňuje to zákon o rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskom konaní veriteľ a ani dlžník nebudú musieť cestovať na súd. Rozhodnutie prebehne bez nariadenia pojednávania písomnou formou. Rozhodcovský súd rozhodne na základe listinných dokladov, ktoré mu búdu predložené na rozhodovanie. Osobná účasť veriteľa alebo dlžníka na rozhodovaní na súde nie je potrebná, nakoľko konanie je zásadne písomné a tým pádom aj rýchle.

Hlavné výhody konania pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. sú:

• rýchlosť rozhodovania
• nižšie poplatky
• neverejnosť konania
• konečné rozhodnutie
• odborné rozhodovanie
• vykonateľnosť rozhodnutia v cudzine

Trvanie rozhodcovského konania je neporovnateľné kratšie, ako konanie pred všeobecným súdom u nás na Slovensku. Kým súdne konanie môže trvať niekedy dokonca niekoľko rokov, konanie pred rozhodcovským súdom trvá len 5-6 týždňov. Rýchlosť rozhodovania ocení každý veriteľ, ktorý sa chce domôcť svojho práva bez zbytočných prieťahov. V rozhodcovskom konaní navrhovateľ zaplatí nižší súdny poplatok, ktorý by zaplatil v konaní pred všeobecným súdom SR. Konanie pred rozhodcovským súdom je neverejné, ak sa účastníci konania nedohodnú inak. Pokiaľ si to obaja účastníci konania neželajú rozhodcovský súd rozhoduje bez prítomnosti verejnosti. V rozhodcovskom konaní platí, že konanie je jednoinštančné (t.j. jednostupňové). Po doručení rozhodnutia rozhodcovského súdu je toto rozhodnutie právoplatné a po uplynutí "lehoty na plnenie" aj vykonateľné. Stáva sa tak exekučným titulom. Hoci je možné preskúmať zákonnosť rozhodnutia rozhodcu všeobecným súdom, preskúma sa výlučne v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, nejde teda o klasické odvolanie, ako je tomu v prípade všeobecných súdov. Rozhodcovia sú profesionálmi v oblasti práva a sú zapísaní v zozname Slovenskej advokátskej komory. Uvedený rozhodcovský súd garantuje správnosť a rýchlosť rozhodovania. Výhodou rozhodcovského rozsudku je jeho možnosť vykonateľnosti v cudzine zjednodušeným spôsobom. Ak by sa dlžník odsťahoval do zahraničia a veriteľ by mal v rukách rozhodnutie rozhodcovského súdu, je oveľa jednoduchšie sa domôcť svojho práva (v zjednodušenom postupe) ako keby rozhodnutie vydal všeobecný súd SR.

Ako postupovať pri vypĺňaní vzoru uznania dlhu

1. Vyplňte údaje dlžníka: Najskôr je potrebné vo vzore uznania dlhu označiť dlžníka (t.j. toho, kto dlží peniaze). Pri vypracovaní uznania dlhu vyberte niektorú z možností, ktoré sú na výber: Fyzická osoba, Živnostník, Spoločnosť / Právnická osoba. Po výbere dlžníka je potrebné vyplniť údaje o dlžníkovi.
   • Ak je dlžníkom fyzická osoba nepodnikateľ je potrebné vyplniť: Meno a priezvisko, Trvalý pobyt, Dátum narodenia, Štátna príslušnosť
   • Ak ste si vybrali pri vypĺňaní vzoru uznania dlhu fyzickú osobu podnikateľa, je potrebné vyplniť (podľa živnostenského registra na stránke www.zrsr.sk) Obchodné meno veriteľa / Meno a priezvisko, Sídlo veriteľa / Miesto podnikania, IČO veriteľa
   • Ak ste si vybrali ako veriteľa právnickú osobu je potrebné vyplniť (podľa obchodného registra www.orsr.sk) Obchodné meno veriteľa, IČO veriteľa, Sídlo veriteľa, Zástupcu veriteľa (napr. konateľa), ktorý bude podpisovať zmluvu o pôžičke.
2. Vyplňte údaje veriteľa: Rovnakým spôsobom je vo vzore uznania dlhu potrebné vyplniť aj údaje veriteľa (t.j. toho, komu dlžník dĺži peniaze)
3. Vyplňte údaje o dlhu: Vypíšte výšku dlhu číslami a slovom. Dôležitou časťou je vyplnenie dôvodu vzniku dlhu. V tejto časti by ste mali uviesť, kedy vznikol dlh, na základe akého úkonu (titulu resp. zmluvy) a ak dlžník časť dlhu už uhradil, tak je to potrebné tiež uviesť, aby bola zrejmá nielen pôvodná výška dlhu ale aj aktuálna výška dlhu.
4. Vyplňte údaje o splácaní: V ďalšej časti si vyberiete, či má dlžník vrátiť dlh:
   • Jednorázovo: Uvediete aj dátum vrátenia dlhu.
   • V pravidelných splátkach: Uveďte výšku a frekvenciu splátky (mesačne, štvrťročne, ročne…) a vyberte, v ktorý deň bude splátka splatná.
   • Iným spôsobom (ktorý je potrebné uviesť): Túto kolónku vypĺňate vtedy, keď dlžník neuhradí dlh ani jednorázovo a ani v pravidelných splátkach, ale napríklad v rôzne dni. Je potrebné presne špecifikovať, kedy bude splátka splatná a v akej výške.
5. Spôsob vrátenia dlhu: V ďalšej časti si vyberiete z možností, ako chcete aby Vám dlžník vrátil dlh, či to má byť prevodom na účet alebo v hotovosti. Ak si zvolíte “prevodom na účet”, potom je potrebné dopísať aj číslo účtu, kam má dlžník peniaze previesť, keď bude pôžičku vracať. Pokiaľ má dlžník peniaze vrátiť v hotovosti, do zmluvy sme zakomponovali, že to má byť v mieste bydliska veriteľa, pretože, ak by táto skutočnosť nebola uvedená, platilo by, že dlh je splatný v mieste bydliska dlžníka. Na súde by ste museli dokazovať, že ste u dlžníka boli a žiadali ho o úhradu pôžičky.
6. Ďalšie dojednania (voliteľné): V prípade, ak sa chcete s dlžníkom dohodnúť na ďalších podmienkach, ktoré nie sú upravené v tomto uznaní dlhu, môžete ich vložiť do tejto časti. Môžete sa dohodnúť napríklad na zmluvnej pokute, prípadne inej sankcii pre dlžníka.
7. Vyplňte miesto podpisu: Nakoniec vyplníte miesto (obec alebo mesto), v ktorom sa bude uznanie dlhu podpisovať. Určite odporúčame nechať overiť podpis dlžníka na tomto dokumente.

Judikatúra k uznaniu dlhu

• Ak si požičiava jeden z manželov od iného občana alebo organizácie peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy o pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, a k jej platnosti netreba súhlas druhého manžela v zmysle ustanovenia § 145 OZ, keď sa netýka spoločných vecí (zmluvou o pôžičke, prípadne na základe zmluvy o úvere sú peňažné prostriedky ešte len nadobúdané). R 123/1953
• Uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa. R 13/1988
• Dôvod dlhu nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne; stačí, ak je určený poukazom na upomienku na zaplatenie dlhu, v ktorej je dôvod dlhu obsiahnutý. R 123/1953
• K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva. K tomu treba dodať, že ak viacerí dlžníci (napr. fyzická osoba a právnická osoba, ktorej spoločníkom a konateľom je rovnaká fyzická osoba) majú voči veriteľovi niekoľko dlhov (ako tomu bolo v posudzovanej veci) a teda uznávajú viac dlhov, musí byť nepochybne určené, ktoré jednotlivé dlhy jednotliví dlžníci, čo do dôvodu a výšky uznávajú a sľubujú zaplatiť. Za uznanie dlhu však nemožno považovať len vyjadrenie viacerých dlžníkov (ich zástupcu) v tom zmysle, že prevzali celkovo určitú sumu peňazí, koľko z nej celkove uhradili a že zvyšok v dohľadnej dobe vrátia. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. 4 Cdo 116/2009)

tags: #uznanie #zavazku #a #dohoda #o #zaplateni