Uznanie záväzku čiastočným plnením podmienky v slovenskom práve

Úvod

Uznanie záväzku je dôležitý právny inštitút, ktorý má významné dôsledky pre veriteľa aj dlžníka. V obchodnej praxi slúži ako spôsob zabezpečenia záväzku dlžníka, napríklad záväzku zaplatiť fakturovanú kúpnu cenu za dodaný tovar. Tento článok sa zameriava na uznanie záväzku v kontexte čiastočného plnenia podmienky, pričom analyzuje relevantné ustanovenia Obchodného zákonníka a súdnu prax.

Právny rámec uznania záväzku

V slovenskom právnom poriadku existujú dva inštitúty:

• Uznanie záväzku upravené v § 323 Obchodného zákonníka (ObchZ), ktoré sa aplikuje na obchodnoprávne vzťahy.
• Uznanie dlhu upravené v Občianskom zákonníku (OZ), ktoré sa aplikuje na občianskoprávne vzťahy.

Podľa § 323 ods. 1 ObchZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tento účinok nastáva aj v prípade, ak bola pohľadávka veriteľa v čase uznania už premlčaná.

Zmysel a dôsledky uznania záväzku

Zmysel uznania záväzku spočíva v tom, že zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v prípadnom súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, ktorý nemusí dokazovať vznik záväzku ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Dôkazné bremeno prechádza na dlžníka, ktorý musí preukázať, že dlh nevznikol, bol splnený alebo zanikol inak.

Ďalším dôležitým dôsledkom uznania záväzku je začatie plynutia novej premlčacej doby. V obchodných záväzkových vzťahoch plynie od uznania nová štvorročná premlčacia doba (§ 407 ods. 1 ObchZ). V občianskoprávnych vzťahoch začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa, keď k uznaniu došlo (§ 110 ods. 1 OZ).

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Uznanie záväzku čiastočným plnením

Uznanie záväzku nemusí mať vždy výslovnú písomnú formu. Podľa § 407 ods. 3 ObchZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Účinky uznania záväzku týmto spôsobom nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

Podmienky uznania záväzku čiastočným plnením

Pre uznanie záväzku čiastočným plnením je potrebné splnenie nasledujúcich podmienok:

1. Čiastočné plnenie záväzku dlžníkom: Musí ísť o reálne plnenie zo strany dlžníka, ktorým uspokojuje časť svojho záväzku voči veriteľovi.
2. Možnosť usudzovať na uznanie zvyšku záväzku: Z okolností prípadu musí byť zrejmé, že dlžník čiastočným plnením uznáva aj zvyšok svojho záväzku. Nie je rozhodujúce, či dlžník zamýšľa čiastočným plnením spôsobiť uznanie zvyšnej časti záväzku.

Interpretácia "možnosti usudzovať"

Posúdenie, či možno usudzovať na uznanie zvyšku záväzku, závisí od konkrétnych okolností prípadu. Súdy pri tomto posudzovaní berú do úvahy rôzne faktory, ako napríklad:

• Písomnosti a účtovné doklady: Komunikácia medzi veriteľom a dlžníkom, faktúry, upomienky a iné dokumenty môžu preukazovať, či dlžník uznáva zvyšok záväzku.
• Správanie dlžníka: Konanie dlžníka, napríklad žiadanie o splátkový kalendár, môže naznačovať, že uznáva existenciu a výšku záväzku.
• Súvislosti plnenia: Ak dlžník uhradí prvú splátku z fakturovanej sumy bez námietok, môže to znamenať, že uznáva aj zvyšok dlhu.

Príklad z praxe

Spoločnosť VERITEĽ s.r.o. spracovala pre spoločnosť DLŽNÍK marketingový prieskum trhu. Po odovzdaní výsledkov prieskumu DLŽNÍK písomne odsúhlasil kvalitu a rozsah poskytnutej služby. VERITEĽ následne vystavil tri faktúry na dohodnutú sumu. DLŽNÍK prvú faktúru zaplatil, ale ďalšie dve faktúry neuhradil a namietal, že neprevzal žiadne formuláre (dotazníky).

V tomto prípade môže VERITEĽ uplatniť § 407 ods. 3 ObchZ, pretože DLŽNÍK čiastočne splnil svoj záväzok zaplatením prvej faktúry. Keďže DLŽNÍK predtým písomne potvrdil kvalitu a rozsah služby, možno usudzovať, že zaplatením prvej faktúry uznal aj zvyšok svojho záväzku. Dôkazné bremeno prechádza na DLŽNÍKA, ktorý musí preukázať, že k uznaniu zvyšku záväzku nedošlo.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Pasivita dlžníka

Nevrátenie faktúr či nevyjadrenie sa k žalobe nemožno považovať za uznanie záväzku podľa § 323 ods. 2 ObchZ. Dlžník má právo prejaviť nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, pričom neoznámenie nesúhlasu samo o sebe neznamená, že uznáva aj zvyšok dlhu.

Dôkazné bremeno v prípade uznania záväzku

Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o trvaní uznaného záväzku v okamihu jeho uznania. V konaní, v ktorom sa veriteľ domáha splnenia záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi.

Pozitívne riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka. Akceptácia takéhoto názoru by popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky.

Uznanie neexistujúceho záväzku

Uznanie záväzku nemôže byť neplatné z toho dôvodu, že by bol eventuálne uznaný neexistujúci záväzok. V konaní môžu nastať dve situácie:

1. Platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, za preukázanú.
2. Vyšiel v konaní najavo jej opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku).

V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku urobiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol ohľadom skutočnosti, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, dôkazné bremeno.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Osobitné situácie

Započítanie (kompenzácia)

Aj keď započítanie je zaraďované medzi spôsoby zániku záväzku inak než splnením, z hľadiska veriteľa je tento spôsob zániku porovnateľný so splnením, nakoľko veriteľov nárok býva uspokojený.

Uznanie záväzku a konanie za podnikateľa

Podľa § 15 ObchZ, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto ustanovení, vo všeobecnosti platí, že osoba, pri ktorej sú uvedené podmienky splnené, je oprávnená konať za podnikateľa samostatne, ako tzv. zákonný zástupca. V prípade prekročenia konateľského oprávnenia zástupcom podnikateľa je takýmto konaním podnikateľ viazaný len vtedy, ak o prekročení tretia osoba nevedela a s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu vedieť nemohla.

Určitosť záväzku

Ustanovenie § 323 ods. 1 ObchZ stanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok „určitý", t. j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, možno ju teda urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom.

Judikatúra

Súdna prax poskytuje cenné usmernenia pri interpretácii ustanovení o uznaní záväzku. Nasledujúce právne vety ilustrujú rôzne aspekty tejto problematiky:

• Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, 3Co 278/2016: Uznanie dlhu zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania a prenáša dôkazné bremeno na dlžníka.
• Rozsudok Krajského súdu v Prešove, 5Co 2/2018: Pri premlčanom dlhu má uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
• Rozsudok Krajského súdu v Košiciach: Pri plnení peňažného záväzku sa započítava platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Alternatívne spôsoby riešenia sporov

V prípade sporu o uznanie záväzku je vhodné zvážiť aj alternatívne spôsoby riešenia sporov, ako napríklad mediáciu. Mediácia je proces, v ktorom nezávislý mediátor pomáha stranám dosiahnuť dohodu. V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane.

tags: #uznanie #zavazku #ciastocnym #plnenim #podmienky