Rozvod na Slovensku: Miestna príslušnosť, obvyklý pobyt a praktické rady

Rozvod je náročná životná situácia, ktorá so sebou prináša množstvo právnych otázok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rozvodovom konaní na Slovensku, s dôrazom na určenie miestnej príslušnosti súdu a vplyv obvyklého pobytu manželov. Cieľom je poskytnúť čitateľom jasné a zrozumiteľné informácie, ktoré im pomôžu zorientovať sa v tejto zložitej problematike.

Návrh na rozvod a jeho podanie

Ak ste sa rozhodli pre rozvod, prvým krokom je podanie návrhu na rozvod. Zákon nevyžaduje, aby návrh vypracoval právnik, môžete ho spísať aj sami, prípadne využiť vzorové tlačivá dostupné na internete. Ak si nie ste istý, môžete si dať návrh skontrolovať advokátovi.

Návrh na rozvod by mal obsahovať základné údaje o manželoch, dátum uzavretia manželstva, dôvody rozvratu a informáciu, že ste sa dohodli na úprave práv k dieťaťu (ak máte maloleté deti). Priložte sobášny list, rodný list dieťaťa (ak máte maloleté deti) a dohodu o úprave práv za predpokladu, že ste ju uzatvorili.

Súdny poplatok: Za podanie návrhu na rozvod manželstva sa platí súdny poplatok. Fyzické podanie (v listinnej forme) má poplatok 100 eur, elektronické podanie (cez portál slovensko.sk) so zaručeným elektronickým podpisom má poplatok znížený na 50 eur.

Miestna príslušnosť súdu

Miestna príslušnosť súdu je kľúčová pre určenie, ktorý súd bude váš rozvod riešiť. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku platí, že na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

Prečítajte si tiež: Miestna príslušnosť v kontexte rozvodu

Ak podáte návrh na miestne nepríslušný súd, súd vec postúpi na miestne príslušný súd, čo môže spôsobiť časové komplikácie.

Príklady:

• Ak ste s manželom posledné spoločné bydlisko mali v Bratislave a jeden z vás tam stále býva, miestne príslušný je Okresný súd Bratislava.
• Ak ste s manželom posledné spoločné bydlisko mali v Košiciach, ale obaja ste sa odsťahovali, miestne príslušný je súd v mieste trvalého bydliska toho z vás, ktorý návrh nepodal.
• Ak ani jeden z vás nemá trvalé bydlisko v mieste posledného spoločného bydliska, miestne príslušný je súd v mieste trvalého bydliska toho z vás, ktorý návrh podáva.

Rozvod s cudzím prvkom

V súčasnosti nie sú manželstvá medzi občanmi dvoch rozličných štátov ničím neobvyklým. No kultúrne rozdiely či nesúlad v názoroch vedieť často k ich rozvodu. Manžel, ktorý chce podať návrh na rozvod zvyčajne ani netuší, v ktorej krajine môže podať návrh na rozvod a akým právnym poriadkom sa vôbec bude toto rozvodové konanie spravovať.

Pri rozvodoch s cudzím prvkom (napr. ak jeden z manželov je cudzinec alebo žijete v zahraničí) je situácia zložitejšia a je potrebné určiť, ktorý súd má právomoc konať a aké právo sa bude uplatňovať.

Určenie právomoci súdu

V prvom rade po podaní návrhu na rozvod, v ktorom sa vyskytuje cudzí prvok, slovenský súd skúma, či bola uzatvorená medzinárodná zmluva, ktorú by bolo možné na konkrétny prípad aplikovať. Slovenská republika ako členský štát Európskej únie je povinná prednostne uplatňovať legislatívu Európskej únie. Slovenské súdy sú teda viazané právom Európskej únie a preto sú povinné prednostne aplikovať toto právo.

Rozvod v rámci EÚ

Ak ide o rozvod v rámci Európskej únie, právomoc súdu sa určuje v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie Brusel ll b“), ktoré sa uplatňuje na konania začaté po 1. auguste 2022.

Prečítajte si tiež: Liptovský šport

Podľa tohto nariadenia majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva, ak:

• majú manželia obvyklý pobyt na jeho území,
• manželia mali naposledy obvyklý pobyt na jeho území, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva,
• má odporca obvyklý pobyt na jeho území,
• v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt na jeho území,
• má navrhovateľ obvyklý pobyt na jeho území, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
• má navrhovateľ obvyklý pobyt na jeho území, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo
• ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

Príklad: Ak ste obaja Slováci, ale žijete v Nemecku, môžete podať návrh na rozvod na Slovensku alebo v Nemecku.

Rozvod mimo EÚ

V prípade rozvodu s cudzincom mimo EÚ, povedzme s občanom USA, je situácia trocha zložitejšia. Podľa zásad medzinárodného práva najskôr skúmame to, či existuje medzi dvoma štátmi medzinárodná dohoda, ktorá by upravovala pravidlá pri rozvodoch. Následne skúmame, či vieme nejakým spôsobom založiť právomoc podľa Nariadenia Brusel II (čl. 3 a ž 5). Pokiaľ nie, potom v podmienkach SR, postupujeme podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Ten upravuje to, kedy má slovenský súd právomoc konať.

Podľa § 38 tohto zákona:

1. V manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

   Prečítajte si tiež: Zastavenie odvolacieho konania a poplatky

2. Ak žiadny z manželov nie je slovenským občanom, právomoc slovenského súdu je daná:

   • ak má aspoň jeden z manželov tu pobyt a ak sa môže rozhodnutie súdu uznať v domovských štátoch oboch manželov, alebo
   • ak aspoň jeden z manželov má v Slovenskej republike pobyt dlhší čas, alebo
   • ak ide o neplatnosť manželstva, ktoré sa má podľa slovenského práva vysloviť i bez návrhu, pokiaľ manželia tu žijú.

Obvyklý pobyt

Pojem obvyklý pobyt nie je legálne definovaný. Obvyklý pobyt nie je trvalý pobyt či bydlisko, ale nemožno vylúčiť, že sú totožné. Je to miesto, kde osoba má centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, pracovný či sociálny život.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku spresnil pojem „obvyklý pobyt“ manžela a rozhodol, že tento manžel, aj keď žije v dvoch členských štátoch, môže mať len jeden obvyklý pobyt v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel IIa. Ak sa teda manžel ako navrhovateľ odvoláva na právomoc súdov členského štátu svojho obvyklého pobytu podľa článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel IIa, musí nevyhnutne premiestniť svoj obvyklý pobyt na územie iného členského štátu, než je členský štát pôvodného pobytu manželov.

Rozvod manželstva s maloletými deťmi

Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, súd v rozhodnutí o rozvode upraví výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Najmä určí, komu dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

V prípade rozvodu manželstva s deťmi, mimo EÚ, potom aplikujeme pravidlo, kde skúmame existenciu medzinárodnej zmluvy medzi SR a iným štátom a pokiaľ takáto dohoda neexistuje, v podmienkach SR postupujeme podľa zákona č. 97/1963 Zb..

Podľa § 39 ods. 1 a 4 tohto zákona platí:

1. Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.

2. Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak:

   • dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo
   • aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.

Uznanie rozvodu zo zahraničia na Slovensku

Ak ste sa rozviedli v zahraničí a ste občanom Slovenskej republiky, je potrebné zabezpečiť uznanie rozvodu aj na Slovensku. Podľa čl. 21 ods. 1 a 2 Nariadenia Brusel 2bis Rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o matrikách Do matriky sa zapisujú údaje o narodení, uzavretí manželstva a úmrtí a údaje o iných skutočnostiach rozhodujúcich pre zistenie alebo overenie osobného stavu, najmä údaje o osvojení, určení rodičovstva a o rozvode manželstva (ďalej len „matričné udalosti“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 21 a 23 ods. 6). Rozsudok o rozvode je teda platný aj na území SR a nie je potrebné ho uznávať našimi súdmi.

Po právoplatnosti rozsudku o rozvode v Rakúsku je možné požiadať na Slovensku o uznanie tohto rozsudku. Rakúsky rozsudok bude potrebné úradne preložiť do slovenského jazyka. Po preložení rozsudku môžete podať návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia o rozvode. K návrhu je potrebné doložiť aj úradne overenú fotokópiu sobášneho listu. Ak je sobášny list v cudzom jazyku je potrebné vyhotoviť jeho úradný preklad. Návrh sa podáva na príslušný súd, ktorý je Krajský súd v Bratislave. O uznaní alebo neuznaní rozsudku o rozvode súd rozhoduje rozsudkom.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)

V rámci súdneho konania o rozvod manželstva sa nerieši majetok, ale osobný stav manželov. V rámci súdnych konaniach, ktorých predmetom je rozvod manželstva, majú súdy tendenciu skôr manželstvo zachovať a viesť manželov k zmierlivému riešeniu.

Dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode zaniká BSM. Od tohto momentu začne plynúť trojročná lehota na vyporiadanie majetku v BSM. Toto môžete urobiť dohodou a vyhnúť sa tak súdu. Dohoda musí byť písomná, ak v nej budú vyporiadavané aj nehnuteľnosti.

Ak to nestihnete do troch rokov po zániku BSM dohodou, a počas daného obdobia nebude podaný ani návrh na súd na vyporiadanie BSM, tak potom sa uplatní pravidlo v zmysle ust. § 149 ods. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

tags: #uznesenie #rozvod #obvykly #pobyt #miestna #príslušnosť