Valorizácia výsluhových dôchodkov: Podmienky, výzvy a perspektívy

Úvod do problematiky výsluhových dôchodkov

Téma výsluhových dôchodkov a ich valorizácie je v súčasnosti veľmi aktuálna a dotýka sa mnohých profesionálnych vojakov, policajtov a ďalších príslušníkov ozbrojených zložiek. Systém výsluhového zabezpečenia na Slovensku prechádza zložitým obdobím, ktoré si vyžaduje citlivý a zodpovedný prístup k reformám. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku valorizácie výsluhových dôchodkov, podmienky ich priznávania, výzvy, ktorým systém čelí, a možné riešenia pre jeho udržateľnosť.

Finančná udržateľnosť systému výsluhových dôchodkov

Na osobitný účet, z ktorého sú každý mesiac vyplácané dôchodky vojakom, „nateká“ z odvodov vojakov približne 60 miliónov eur ročne. Ibaže celková suma dôchodkov, ktorú musí rezort každoročne vyplatiť, je 160 miliónov eur, teda o 100 miliónov eur viac. Rozdiel pokrýva zo svojho rozpočtu ministerstvo obrany. Medziročne sa výpadok medzi príjmami a výdavkami dôchodkového účtu zvyšuje o 8 až 9 mil. eur. Ak v roku 2011 ministerstvo doplácalo na dôchodky vojakov sumou 102 mil. eur, je reálny predpoklad, že tento rok to bude viac ako 110 mil. eur. Takýto systém je dlhodobo neudržateľný - ak s nim veľmi rýchlo nezačneme niečo robiť, o par rokov už jednoducho nebude z čoho dôchodky vyplácať!

Potreba urýchlených zmien

Naprieč politickým i odborným spektrom panuje zhoda, že so systémom sa muší urýchlené niečo robiť. Otázkou je len čo? A ako? Je jasne, že k zmene systému budeme musieť pristupovať citlivo a zodpovedne, aby sme nenapáchali viac škôd ako osohu. Scenárov je viacero, od umiernených (kombinácia možného zvýšenia príjmov a možnej korekcie existujúcich výdavkov), cez radikálne (regulácia súbehu výsluhového dôchodku a príjmu zo zamestnania) až po katastrofické (zvýšenie odvodov, zdanenie dôchodkov).

Dve časti štátnej služby vojakov

Predovšetkým rozdelí štátnu službu vojakov na dve časti: na dočasnú, v ktorej budú slúžiť približne dve tretiny profesionálnych vojakov v nižších hodnostiach mužstva, časti poddôstojníkov a časti dôstojníkov a na stálu službu, do ktorej prejdú postupne vojaci na základe ich dosiahnutých výsledkov a z nich vyplývajúceho kariérneho postupu. Vojaci v stálej službe - to znamená ti, ktorí prejdú ako najperspektívnejší celou vojenskou kariérou, musia mať naďalej možnosť poberať vojensky výsluhový dôchodok. Samozrejme, ešte stále tu zostava otázka tých výsluhových dôchodcov, ktorí už dnes v systéme sú, a ktorých sa (ne)Valorizácia výsluhových dôchodkov bezprostredne dotýka. Pravé im (a vojnovým veteránom, a najmä vdovám, vdovcom a sirotám) sa bude snažiť rezort obrany kompenzovať nenavýšenie súm sociálnych dávok inými formami.

Porovnanie s bežným dôchodkovým systémom

Napríklad, rotmajstra, si „nasporil na odvodoch“ (rozumej: odviedol do systému) celkovo 63 908 eur. Ak poberá mesačne dôchodok 441,03 eur, nasporená suma by mu vystačila na 12 rokov. Keď začne čerpať z odvodov iných vojakov, ma 46 rokov. Čiže, ak berieme priemerný vek dožitia mužov 72 rokov, potom vojensky výsluhový dôchodca čerpá zo systému prostriedky počas minimálne 26 rokov, na rozdiel od priemerného starobného dôchodcu, ktorému v takomto modeli vypláca Sociálna poisťovňa dôchodok len 10 rokov. Pravdaže, každé prirovnanie pokrivkáva, a nikde v uvedených číslach a argumentoch sa ešte nezohľadňuje špecifické postavenie vojakov ani tvrdé podmienky, v ktorých museli prinášať osobne obete.

Prečítajte si tiež: Výsluhové dôchodky na Slovensku

Špecifické postavenie vojakov a potreba zmien

My všetci si uvedomujeme, že profesia príslušníka OS SR je svojim spôsobom výnimočná, že potrebujeme v rezorte špičkových, kvalitne pripravených profesionálov a že musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme si ich získali a udržali. Na druhej strane, my všetci sa musíme naučiť akceptovať, že keď sa rube les, zákonité lietajú triesky. A občas sa niektorá bolestivo zapichne aj pod necht. Ponechať však doterajší systém by mohlo už v strednodobom horizonte viesť k jeho postupnému znefunkčneniu až kolapsu, čo by malo pre všetkých poberateľov dávok neporovnateľnejšie bolestivejšie dôsledky.

Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV)

Asociácia policajtov vo výslužbe (ďalej len "APVV") je nezávislým občianskym združením, založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zaregistrovaným MV SR 6. marca 2006 pod číslom VVS/1-900/90-27666, ako združenie príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v zmysle platných zákonov poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. APVV rozvíja činnosť na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich miestnych organizácií (47) a svojím hlavným zameraním sa profiluje ako organizácia s profesijným vzťahom k Policajnému zboru Slovenskej republiky a heslom slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať.

Ciele činnosti APVV

Cieľom činnosti APVV je združovanie, bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb s cieľom vytvoriť spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v aktívnej službe a:

• zvyšovať sociálne a kultúrne aktivity, podporovať výmenu profesionálnych skúseností a osobné stretnutia prostredníctvom posedení s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb,
• zvyšovať prestíž Policajného zboru a zlepšovať vzťahy medzi políciou a obyvateľstvom a podporovať vo svojom okolí úctu k zákonom a verejnému poriadku, zjednocovať a obhajovať záujmy svojich členov, spolupracovať pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem a ďalších predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a príslušníkov ostatných policajno-bezpečnostných služieb a zastupovať členov vo vzťahoch najmä k štátnym orgánom SR a v zahraničí,
• spolupracovať so združeniami a združovať občianske združenia v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.

Snahy o mimoriadnu valorizáciu

Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe (VETERÁN POLICE SLOVAKIA) uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:

• Bola v zákone ustanovená mimoriadnu valorizáciu dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako to je upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).
• Poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda) a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z.
• Poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru bolo naďalej ponechané priamo v zákone a nebola delegovaná možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi ako to navrhujú v predkladanom zákone.

Obavy zo zmien v systéme výsluhového zabezpečenia

V médiách a na rôznych sociálnych sieťach boli prezentované návrhy opatrení k pripravovanému širšiemu balíku konsolidačných opatrení pre rok a ďalšie roky. Podľa týchto informácii sa pripravujú aj zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia (výsluhové dôchodky) a to formou ich zdanenia resp. odvodov, kde sú uvedené aj konkrétne informácie o výške zdanenia resp.

Prečítajte si tiež: Aktuálny vývoj v valorizácii policajných dôchodkov

Reakcia Ministerstva vnútra SR

V nadväznosti na list, v ktorom žiadate ministra vnútra Slovenskej republiky povereného riadením ministerstva vnútra slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), ktoré je gestorom zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) o poskytnutie informácie k správam šíriacim sa v posledných dňoch na sociálnych sieťach, ktorých obsahom sú zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia týkajúceho sa zdanenia, resp. odvodov z výsluhového dôchodku, si Vás dovoľujem úvodom ubezpečiť, že ministerstvu vnútra doposiaľ nebol predložený, ani iným spôsobom odprezentovaný zo strany ministerstva financií SR, ktoré je gestorom zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov žiadny oficiálny - neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy z predmetnej problematiky a zároveň hneď úvodom aj dementovať informácie o navrhovanom percentuálnom podiele zdaňovania/odvodov z výsluhového dôchodku zo strany ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra taktiež, uvedomujúc si silný vplyv sociálnych sieti a iných médií cíti značné znepokojenie zo šírenia predmetných informácií, ktoré vyvolali nie len v radoch poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, ale aj v radoch aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek pocit neistoty a obavy. Ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z. v súčasnosti nemá ministerstvo vnútra vedomosť o legislatívnom návrhu, ktorý by mal za následok zmeny vo výplate výsluhových dávok v šíriacom kontexte.

Zosúladenie s judikatúrou a aplikačnou praxou

Únia výsluhových dôchodcov s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:

• Bol návrh doplnený aj ustanovenia k jeho zosúladeniu s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aplikačnou praxou súdov SR vo veci posudzovania nárokov na priznanie dôchodkových dávok poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia a
• Bolo precizované ustanovenie § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácií vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z.z.

Návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila dňa do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe (ďalej aj „návrh Ústavného zákona“). Vzhľadom k tomu, že ide o poslanecký návrh a verejnosť ho nemala možnosť v legislatívnom procese pripomienkovať zaslali sme predsedovi Národnej rady SR k návrhu na vydanie ústavného zákona toto stanovisko: "Ústava Slovenskej republiky zakotvuje prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a vyhlásila predpísaným spôsobom) pred vnútroštátnou právnou úpravou. Ide napr. o zmluvy Európskej sociálnej charty a dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktorých predmetom je stanovenie a napĺňanie minimálnych požiadaviek v určitých oblastiach sociálneho zabezpečenia. Vo vzťahu k starobnému dôchodku je to Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý zakotvuje minimálny náhradový pomer tohto starobného dôchodku vo výške 45% voči príjmom, ktoré dosahoval jednotlivec pred dovŕšením dôchodkového veku. Jednou z podmienok je získanie minimálneho obdobia a to v rozsahu minimálne 30 rokov dôchodkového poistenia. Odôvodnenia v dôvodovej správe a návrhy niektorých ustanovení v návrhu ústavného zákona vyvolávajú u poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia neistoty, ale aj vážne obavy z budúcnosti a ohrozenia svojich práv a sociálnych istôt. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby boli všetky zásady a ciele navrhovaného Ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe nielen v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi.". V ďalšej časti stanoviska sú konkrétne návrhy k čl. 1 odsekom 1, 2 a 3 a čl. 2 ods. Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla Uznesením č. 915 z 15.4., že podľa § 73 ods. 4 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona.

13. dôchodok a novela zákona

Národná rada SR dňa schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1.7. kde predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV a preto nárok na 13.

Rodičovský dôchodok

Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) bol schválený aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre predčasný dôchodok na Slovensku

• starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok a
• výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Zákon o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a preto už nemá žiadne právny účinky. Nález ÚS SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol dňa vyhlásený v Zbierke zákonov. Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR a Čl. 1 Dodatkového protokolu. Pritom Národná rada SR bola viazaná právnym názorom vysloveným v tomto náleze. Ústavný nesúlad sa mohol odstrániť buď celkovým zrušením napadnutého právneho predpisu (pričom rovnocenný účinok sa dosiahne aj bez akéhokoľvek legislatívneho zásahu, alebo zmenou, resp. Dňa uplynula 6. mesačná lehota od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR a keďže nie sú známe žiadne konania Národnej rady SR, resp.

Valorizácia výsluhových dôchodkov v praxi

Valorizácia výsluhových dôchodkov pre policajtov je schválená vo výške 14,5 percenta. Mala by stáť zhruba 40 miliónov eur. Pre médiá to uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Zvýšenie výsluhových dôchodkov považuje minister za jeden z faktorov, prečo policajti odchádzajú do dôchodku po odslúžení 25 rokov. "To iba prehĺbi stav toho zboru z hľadiska podstavu, do ktorého som prišiel. Je to najhoršia situácia v histórii Slovenskej republiky v rámci Policajného zboru," povedal Šutaj Eštok.

tags: #valorizácia #výsluhových #dôchodkov #podmienky