Včasná rehabilitácia po TEP kolena: Cesta k obnove a zlepšeniu kvality života

Bolesť kolena pri chôdzi, športe alebo po dlhšom sedení môže byť spôsobená rôznymi problémami, ako sú poškodenie menisku, väzov alebo artróza. Tento článok je určený pre rekreačných bežcov, športovcov, ľudí po úrazoch alebo s dlhodobou bolesťou kolena. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na včasnú rehabilitáciu po totálnej endoprotéze (TEP) kolena, zdôrazniť dôležitosť správneho postupu a podeliť sa o skúsenosti pacientov a odborníkov.

Anatómia kolenného kĺbu a bežné diagnózy

Kolenný kĺb je komplexný a jeho liečba si vyžaduje individuálny prístup. Medzi najčastejšie diagnózy patria:

• Poškodenie menisku: Môže byť akútne (napr. pri športe) alebo chronické (v dôsledku opotrebenia).
• Artróza: Degeneratívne ochorenie kĺbovej chrupavky. Štúdie ukazujú, že pravidelná fyzioterapia môže spomaliť progresiu artrózy až o 40 %.
• Poškodenie ACL/PCL: ACL (predný skrížený väz) je najčastejšie poranený pri športe (prudké zmeny smeru, náhle zastavenie).
• „Bežecké/skokanské“ koleno: Preťaženie patelárnej šľachy.
• Burzitídy: Zápalové ochorenia tíhových vačkov, napr. prepatelárna burzitída - vzniká pri častom kľačaní.
• TEP (totálna endoprotéza kolena): Náhrada kolenného kĺbu.

Bedrový kĺb a jeho význam

Bedrový kĺb je jedným z najväčších kĺbov v ľudskom tele. Umožňuje pohyb dolnej končatiny a podporuje celkovú stabilitu tela. Skladá sa z kĺbovej jamky uloženej v panvovej kosti a z hlavice stehennej kosti. Svaly a silné väzivá otáčajú hlavicu stehennej kosti v jamke bedrového kĺbu rôznymi smermi a umožňujú mu tak široký rozsah pohybov ako chôdzu, beh, sedenie či vstávanie. Rozsahy, pohyblivosť a stabilitu bedrového kĺbu je potrebné udržiavať preventívne, aby nedošlo k preťažovaniu tohto dokonalého systému. Následky preťaženia poznáme v podobe zlého držania tela, bolestí chrbtice, problémom s kolenami, členkami či bolesťou chodidla. Práve tieto ťažkosti môžeme brať ako varovný signál, ktorý vysiela naše telo, a pomocou správne zvoleného pohybu sa vyvarovať ťažkostiam, ktoré by mohli viesť k nezvratnému poškodeniu kĺbu.

Dôvody na náhradu bedrového kĺbu

Najčastejšími dôvodmi na náhradu bedrového kĺbu sú:

• Artróza: Deštrukcia kĺbovej chrupavky, kedy v dôsledku jej opotrebenia dochádza k priamemu kontaktu kosti jamky s kosťou hlavice stehennej kosti. Opotrebovanie bedrového kĺbu sa prejavuje bolesťami najmä pri chôdzi a v záťažových situáciách, neskôr i v pokoji.
• Dysplázia: Vrodená deformita kĺbu, ktorá nedovoľuje voľný a hladký pohyb hlavice stehennej kosti v kĺbovej jamke. Dôsledkom je jednostranné opotrebovanie chrupavky, ku ktorému často dochádza už v mladom veku.
• Úrazy, zlomeniny krčka stehennej kosti: S pribúdajúcim vekom strácajú kosti svoju pevnosť a častejšie dochádza k úrazom, ktoré môžu v dôsledku pádu viesť k potrebe úplnej náhrady kĺbu.
• Onkologické ochorenia.

Na stanovenie diagnózy slúžia lekárom röntgenové snímky a rôzne funkčné vyšetrenia, ktorými si kĺb vyšetria. Ak už nie je možné potrebe kĺbovej náhrady čeliť konzervatívnou liečbou vo forme rehabilitácie a bolesť dosiahne takú intenzitu, že pacienta obmedzuje v bežných denných činnostiach, stráca radosť zo života a bolesti ho trápia dokonca aj v noci, lekár sa po dohode s pacientom rozhodne o totálnej náhrade bedrového kĺbu.

Prečítajte si tiež: Význam včasnej starostlivosti na Slovensku

Predoperačná rehabilitácia

Keďže je operácia väčšinou plánovaná v dostatočnom predstihu, neoddeliteľnou súčasťou prípravy pacienta na operáciu by mala byť i predoperačná rehabilitácia, ktorá spočíva v:

• Zväčšenie rozsahu kĺbovej pohyblivosti.
• Zmiernenie svalovej dysbalancie - posilnenie oslabených svalov a uvoľnenie skrátených.
• Zlepšovanie fyzickej zdatnosti.
• V prípade nadváhy jej redukcii.
• Nácviku chôdze s barlami.
• Nácviku sebaobsluhy bez zaťažovania nohy, ktorá má byť operovaná.
• Úprava domáceho prostredia po návrate z nemocnice pre bezpečný pohyb.

Vďaka predoperačnej rehabilitácii je urýchlená fáza hojenia po operácii. Pripravení pacienti lepšie spolupracujú s fyzioterapeutom a vďaka tomu môže byť proces návratu k bežným činnostiam pre nich fyzicky a hlavne psychicky jednoduchší.

Priebeh hospitalizácie a skorá rehabilitácia po TEP kolena

Pacient zvyčajne zostáva v nemocnici 6 až 10 dní po implantácii TEP bedrového kĺbu. Po odstránení stehov nasleduje domáca starostlivosť alebo prevoz do rehabilitačného centra. Rehabilitácia sa začína okamžite, už v prvý pooperačný deň. Intenzívna rehabilitácia trvá približne dva mesiace po operácii, ale posilňovanie a pohyb kolena sú potrebné viac ako 6 mesiacov. Účinná rehabilitácia je kľúčová pre chôdzu bez barlí už po 6 týždňoch. Rehabilitácia začína už od prvého dňa po operácii. Končatina sa vhodne polohuje, vykonáva sa ľahké cvičenie, nácvik otáčania na lôžku a pod vedením fyzioterapeuta sa prvý krát posadíte. Ak bude Váš krvný obeh stabilný, skúsite sa i postaviť. Je veľmi dôležité, aby ste sa čo najskôr postavili na nohy, preto už v prvý deň urobíte svoje prvé kroky s novým kĺbom. Včasná mobilizácia stimuluje metabolizmus, rozhýbe tzv. svalovú pumpu, ktorá stimuluje prietok krvi cievami a znižuje tak opuch dolných končatín. Postupne sa naučíte ako operovanú končatinu zaťažovať a odľahčovať, to závisí od zvolenej chirurgickej techniky, o čom Vás informuje fyzioterapeut v ďalších dňoch.

Rehabilitácia v nasledujúcich dňoch po TEP kolena

Pod dohľadom fyzioterapeuta pacient začína cvičiť cvičebnú jednotku, ktorá je individuálna a odvíja sa od jednotlivých potrieb pacienta. Podľa rýchlosti Vášho pokroku fyzioterapeut zaraďuje nové cviky, zvyšuje frekvenciu ich opakovaní v rôznych polohách ako ľah na boku, sed či stoj. Príklad cvičebnej jednotky:

• IZOMETRICKÉ CVIČENIE stehenných svalov - špičku pritiahnite do hora k sebe, koleno zatlačte do podložky, najlepšie keď je mierne podložené. Napnite sval stehna a vydržte 3-5 sekúnd, následne uvoľnite aspoň na 5 sekúnd.
• OHÝBANIE bedrového kĺbu v ľahu na chrbte I. - suňte pätu po podložke smerom k zadku a ohýbajte pritom koleno i bedrový kĺb. Pomaly vracajte späť do natiahnutia.
• OHÝBANIE bedrového kĺbu v ľahu na chrbte II. - obe kolena sú pokrčené, položené na šírku bedrových kĺbov. Dvihnite operovanú nohu tak, aby koleno smerovalo k stropu, nepresahujte pritom uhol väčší ako 90 stupňov.
• UNOŽOVANIE v ľahu na chrbte - pritiahnite špičku, nohu suňte po podložke smerom od tela. Behom pohybu si strážte špičku, prsty musia smerovať rovno k stropu.
• PANVOVÝ MOST - kolená sú pokrčené, chodidlá na šírku bedrových kĺbov. Kolená a chodidlá sú na oboch stranách v jednej rovine. Zatlačte oboma chodidlami mierne do podložky a dvíhajte panvu smerom nahor k stropu. Kolená sa nesmú dotýkať.
• UNOŽOVANIE bedrového kĺbu v ľahu na zdravom boku - špička operovanej nohy smeruje dopredu, medzi kolenami je vsunutý vankúš, dávame pozor na prekríženie nôh! Dvihnite nohu nahor a následne ju pomaly vráťte späť do východiskovej polohy. Panva je spevnená, neprehýba sa dopredu ani dozadu.
• ZANOŽOVANIE bedrového kĺbu v ľahu na bruchu - hlava je opretá o ruky, prepnite nohu jemne za pätou a dvihnite ju nahor k stropu. Špička pritom smeruje nadol k podložke. Toto cvičenie môžete vykonávať aj s pokrčeným kolenom.
• UNOŽOVANIE v stoji - postavte sa čelom k stene, dívajte sa pred seba a oboma rukami sa oprite o stenu alebo inú pevnú oporu. Pohybujte nohou do strany a späť, špička pritom smeruje k stene. Telo držte napriamené, neprehýbajte sa v chrbtici.
• ZANOŽOVANIE v stoji - vychádzajte z nastavenia ako v predchádzajúcom cviku a pohybujte nohou do zanoženia a späť.

Každý cvik opakujte aj na druhú neoperovanú stranu.

Prečítajte si tiež: Zlepšite svoje zdravie rehabilitáciou

Nácvik chôdze po TEP kolena

Trojbodovú chôdzu prevádzame za pomoci bariel, ktoré sa naučíte správne používať.

• Dôležité je nastavenie správnej výšky bariel.
• Keď stojíte, obe barle majte opreté o zem mierne pred telom.
• Operovanú nohu nevytáčajte smerom von, špička smeruje dopredu.
• Pri používaní bariel opierajte svoju váhu do rúk, nie do podpazušia.
• Odľahčujte operovanú končatinu podľa pokynov lekára.

Chôdza po rovine: barle - operovaná noha - zdravá noha.

Chôdza hore schodmi: zdravá noha - operovaná noha a barle naraz.

Chôdza dole schodmi: barle - operovaná noha - zdravá noha.

Vzdialenosť, ktorú prejdete, sa bude každým dňom postupne zvyšovať, naučíte sa chôdzu po schodoch, aby ste sa cítili isto a mohli chôdzu vykonávať samostatne, pretože práve tá je najvhodnejšou formou rehabilitácie. Po operácii môžete pociťovať svalovú slabosť, ktorá môže ovplyvňovať stabilitu vašich bedrových kĺbov dlhšiu dobu. Preto je nevyhnutné naučiť sa vyvarovať extrémnym pohybom, ktoré by mohli viesť k vykĺbeniu operovaného kĺbu.

Prečítajte si tiež: Liečba a rehabilitácia po špirálovej zlomenine stehennej kosti

Odporúčania po TEP bedrového kĺbu

• Vyvarujte sa sedeniu v hlbokých kreslách - dbajte na to, aby nebol uhol v bedrovom kĺbe vyšší ako 90 stupňov.
• Pri sadaní si predsuňte operovanú končatinu pred seba.
• Vaša operovaná noha by sa nemala dostať mimo stred tela - neprekladajte nohu cez nohu.
• Nepretáčajte sa na lôžku bez vankúša medzi nohami, ležte na neoperovanej strane.
• Buďte opatrní pri obliekaní ponožiek a obúvaní sa, použite obuvák s dlhou rúčkou.
• Na chôdzu používajte pevné topánky a vyvarujte sa šmykľavému nerovnému povrchu.
• Prvých 6 týždňov nešoférujte.
• Používajte doporučené pomôcky - nadstavec na WC, protišmykové podložky do sprchy, valce medzi kolená.
• Cvičte si naučené cviky pravidelne každý deň, avšak príliš nepreťažujte operovanú končatinu.
• Absolvujte naplánované kontroly u svojho ošetrujúceho lekára.

Rehabilitácia po prepustení z nemocnice po TEP kolena

Je nevyhnutné, aby pacient i naďalej pokračoval vo cvičení i v domácom prostredí aspoň 2x denne. Cvičenia by mali byť zamerané na postupné zlepšenie pohyblivosti a stability bedrového kĺbu, svalovej sily ostatných častí tela a zvyšovanie fyzickej kondície za pomoci chôdze. Ideálne je pokiaľ na nemocničnú rehabilitáciu nadväzuje ambulantná, ktorá pomáha udržiavať správne pohybové stereotypy a kontrolovať cvičenie. Pacient 3. až 6. mesiacov od operácie môže podstúpiť komplexnú kúpeľnú liečbu a po 6. mesiacoch je v bežných prípadoch schopný návratu do každodenného života. Môže začať plne zaťažovať operovanú končatinu a venovať sa ľahkému rekreačnému športu.

Ortopedické a traumatologické ochorenia a pooperačné doliečovanie

Ortopedické a traumatologické ochorenia, ktoré sú indikované na operačnú liečbu, vykazujú často také patologicko-anatomické zmeny rôzneho stupňa, ktoré sú často ireverzibilné s trvalými následkami (napr. poúrazové stavy, degeneratívne ochorenia - artróza). Preto na základe súčasného vedeckého poznania a liečebných možností nie je restitutio ad integrum v plnej miere reálne. Hlavne pri degeneratívnych zmenách je liečebný úspech, ak progresiu ochorenia zastavíme alebo spomalíme. Na základe operačného nálezu stanovujeme individuálny pooperačný liečebný plán. Pooperačné doliečovanie zastáva veľmi podstatnú časť liečebného procesu. Nakoľko ochorenia a patologické zmeny sa často vyvíjajú aj dlhšie obdobie (niekedy až roky), samotnou operáciou korigujeme chorobný stav, obnovujeme statiku a biomechaniku kĺbu. Avšak ďalší prestavbový proces pohybového aparátu (napr. hojenie kosti, trofika svalstva, proprocepcia) trvá určité obdobie, teda aj návrat funkčného stavu vyžaduje určitý čas.

Pooperačný monitoring

Pooperačný monitoring na ortopedickej ambulancii zameriavame podľa operačného nálezu so zameraním na monitoring sanačný, artrologický, osteologický, neuromuskulárny, kineziologický, biomechanický a statický. Termín monitoringu: čas od operácie: 1 týždeň, 2 týždne, 6 týždňov, 4 mesiace, 6 mesiacov, 1 rok, potom v ročných intervaloch, pokiaľ lekár, operatér neurčí inak. Tak ako každý pacient je informovaný o benefitoch operačnej resp. konzervatívnej liečbe svojho ochorenia, takisto musí byť informovaný aj o rizikách operačnej liečby. Žiadny operačný zákrok nie je bez rizika. Každý liečebný alebo operačný zákrok nesie so sebou určité riziká, nakoľko procedúry sú vykonávané na ľudskom organizme. Výsledok liečby ovplyvňuje množstvo vnútorných a vonkajších faktorov, napr. východiskový stav patologicko-anatomických zmien a stupňa poškodenia tkanív, exaktná predoperačná príprava (anamnéza, klinická diagnostika, laboratórna diagnostika, zobrazovacie metódy), adekvátne prevedenie operácie (prepracované operačné postupy, kvalita použitých materiálov, skúsenosti operačného tímu), vhodné pooperačné sledovania, doliečovanie, rehabilitácie a v neposlednom rade aj prístup pacienta samého k svojmu zdravotnému stavu. Sériou spomenutých postup sa snažíme tieto riziká eliminovať na minimum. Nakoľko v medicíne nevieme všetky riziká na 100% eliminovať, je dôležité riziká predvídať a terapeuticky zasiahnuť v skorých štádiách. Okrem samotného liečebného procesu, dostatočná erudícia pacienta (požiadavky a očakávania pacienta) a individuálny prístup k ochoreniu vedú k úspešnému zvládnutiu zdravotného stavu.

Možné komplikácie po operácii

Tak ako každý pacient je informovaný o benefitoch operačnej resp. konzervatívnej liečbe svojho ochorenia takisto musí byť informovaný aj o rizikách operačnej liečby. Žiadny operačný zákrok nie je bez rizika. Každý liečebný alebo operačný zákrok nesie so sebou určité riziká nakoľko procedúry sú vykonávané na ľudskom organizme. Výsledok liečby ovplyvňuje množstvo vnútorných a vonkajších faktorov napr. východiskový stav patologicko-anatomických zmien a stupňa poškodenia tkanív, exaktná predoperačná príprava (anamnéza, klinická diagnostika, laboratórna diagnostika, zobrazovacie metódy), adekvátne prevedenie operácie (prepracované operačné postupy, kvalita použitých materiálov, skúsenosti operačného tímu), vhodné pooperačné sledovania, doliečovanie, rehabilitácie a v neposlednom rade aj prístup pacient samého k svojmu zdravotnému stavu. Sériou spomenutých postup sa snažíme tieto riziká eliminovať na minimum. Nakoľko v medicíne nevieme všetky riziká na 100% eliminovať je dôležité riziká predvídať a terapeuticky zasiahnuť v skorých štádiách. Okrem samotného liečebného procesu, dostatočná erudícia pacienta (požiadavky a očakávania pacienta) a individuálny prístup k ochoreniu vedú k úspešnému zvládnutiu zdravotného stavu.

Medzi možné komplikácie patria:

• Periférny a centrálny nervový systémom: poranenie mozgu; poranenie miechy; poranenia nervových koreňov; poranenia periférnych nervov (napr. n. ichiadicus, n. femoralis, n. radialis, n. unalaris, n.
• Iné orgány: gastrointestinálne krvácanie; vredová choroba; akútna cholecystitída; poranenie pľúc; poranenie orgánov v panvy a malej panvy (napr. uro-genitálny trakt); zhoršenie psychického stavu (napr. depresia); záchvaty dny; aktivácia reumatického procesu; progresia základného ochorenia (napr.
• Svaly, kĺby a iné mäkké tkanivá: svalová atrofia a dystrofia; myositis ossificans; postraumatické edémy; poškodenie šliach a svalov; ischemická Volkmannova kontraktúra; kompartment syndróm; fibrózna ankylóza; kontraktúra kĺbov a svalov; laxicita a instabilita kĺbov, poškodenie vnútrokĺbnych štruktúr (napr.
• Operácie s použitím špeciálneho materiálu (umelý kĺb, osteosyntetický materiál): alergia na špeciálny materiál; rozdielna dĺžka končatín; zmena osi končatiny alebo kosti (hypokorekcia alebo prekorigovanie); kontraktúra kĺbu (znížený rozsah hybnosti); laxicita a instabilita kĺbov (zvýšený rozsah hybnosti); malpozíacia kosti a kĺbov; zmeny biomechanicky kĺbov (napr. maltreking pately, impingement syndrom m. iliopsoas); poškodenie neriférnych nervov (m ischiadicus); heterotopické osifikácie; osteolýza; osteodystrofia; pseudotumor; pseudoartróza kostní (napr.
• Iné nešpecifické komplikácie: komplikácie, ktoré nesúvisia s operačným postupom; nedoržiavanie pooperačného liečebneho protokolu vrátane medikácie (antibiotika, tromboprofylaxia, analgetika, iné lieky); nedodržiavanie odľahčovania a šetrenia končatiny; nedodržiavanie imobilizácie a rehabilitácie; vynechanie pravideľných kontrol; nesplnený očakávaný výsledok operačnej liečby; nesplnený nereálny očakávaný výsledok operácie pacientom.

Dôležitosť rehabilitácie a jej fázy po TEP kolena

Správna a včasná rehabilitácia je nevyhnutná pre úspešné zotavenie po TEP kolena. Bez nej sa aj dobre vykonaný chirurgický zákrok minie účinku. Cieľom rehabilitácie je obnoviť funkciu kolena, zlepšiť jeho stabilitu a znížiť riziko ďalších zranení.

Postupnosť rehabilitácie:

• 1-3 mesiac: Mobilita

  • Cieľom je dosiahnuť plný rozsah pohybu kolenného kĺbu (flexia a extenzia) a svalovú kontrolu.
  • Cvičenia zahŕňajú chôdzu, ľahké cviky, izometrické cvičenia a cvičenie s pomôckami.
  • Príklad: Ohýbanie kolena v ľahu na chrbte, pritiahnutie kolena k bruchu.

• 4-6 mesiac: Sila a mobilita

  • Zameranie na silovo-nápravné cviky v uzatvorenom kinematickom reťazci, pákové a izometrické cvičenia.
  • Príklad: Ľah na chrbte a posúvanie natiahnutej dolnej končatiny po podložke do strany (unoženie) a späť (prinoženie).

• 7-12 mesiac: Sila a dynamika

  • Pokračovanie v silovo-nápravných cvikoch v uzatvorenom kinematickom reťazci, dynamické a izometrické cvičenia.
  • Príklad: Kľaknutie si na kolená (s podložkou pod kolenami), ramená nad bedrovými kĺbmi a mierne podsadenie panvy.

Cviky na doma po operácii kolena

Dôležitou súčasťou rehabilitácie je pravidelné cvičenie doma. Nasledujúce cviky sú vhodné po operácii kolena:

• Zdvíhanie natiahnutej nohy v ľahu: Posilňuje štvorhlavý stehenný sval.
• Precvičovanie členka: Zmierňuje opuchy a znižuje riziko trombózy.
• Zatínanie svalov prednej časti stehna: Zmierňuje opuch kolena a posilňuje štvorhlavý sval.
• Ohýbanie kolena v sede na stabilnej stoličke: Zlepšuje rozsah pohybu.
• Ohýbanie kolena na výdrž: Zvyšuje rozsah pohybu (flexia).
• Ohýbanie kolena posuvom chodidla po podložke: Posilňuje zadnú skupinu svalov stehna a zlepšuje rozsah aktívnej flexie.
• Výkop v ľahu: Posilňuje štvorhlavý stehenný sval.
• Pasívny strečing hamstringov: Učí dosiahnuť plnú extenziu kolenného kĺbu.
• Zdvíhanie sa na špičky: Aktivuje svaly vnútornej klenby chodidla a celú vnútornú líniu nôh.

Pomôcky a metódy rehabilitácie

Okrem individuálneho cvičenia je vhodná aj rehabilitácia pomocou motorizovanej motodlahy na koleno. Motodlaha pomáha zvýšiť pohyblivosť kĺbov a znížiť komplikácie vyplývajúce z dlhodobej imobilizácie. Operovanú končatinu vložíte do motodlahy a prispôsobíte ju svojim telesným proporciám. Na ovládači nastavíte stupne ohybu a natiahnutia a rýchlosť pohybu. Motodlahu si môžete prenajať.

Návrat k aktivitám a športu po TEP kolena

Návrat k bežným aktivitám závisí od účinnosti rehabilitácie a hojenia kolena. S kolennou náhradou môžete športovať, ale mali by ste sa vyhýbať športom, ktoré nadmerne zaťažujú kolenné kĺby a kontaktným športom. Asi po pol roku je možné uvažovať o návrate k vhodnému zamestnaniu. Zo športu a pohybových aktivít je vhodné plávanie (nie prsia!), cvičenie vo vode, jazda na bicykli a prechádzky.

Dôležité aspekty rehabilitácie po TEP kolena

• Pravidelnosť a poctivosť: Kľúčom k rýchlemu návratu k bežným činnostiam je účinná a poctivá domáca rehabilitácia.
• Individuálny prístup: Cvičenia by mali byť prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam pacienta.
• Konzultácia s odborníkom: Pred začatím akéhokoľvek cvičebného režimu je dôležité konzultovať stav s lekárom alebo fyzioterapeutom.
• Výživa a doplnky stravy: Významnú úlohu v rehabilitačnom a tréningovom procese zohráva výživa, doplnky stravy a spánok.
• Starostlivosť o jazvu: Pravidelne sa starajte o jazvu.
• Spánok: Spite na pevnom a tvrdom lôžku.
• Bezpečnosť doma: Odstráňte doma všetky voľne ležiace koberce a rohožky.

Skúsenosti pacientov po TEP kolena

Bolesť po operácii je individuálna, ale dá sa zvládnuť. Dôležité je cvičenie aj pred operáciou, aby ste posilnili svalstvo. Po operácii vám rehabilitačné sestry ukážu, ako na to.

Včasná mobilizácia a terapeutické pohybové zariadenia

Včasná mobilizácia pacientov pripútaných na lôžko alebo pacientov s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže zázraky. Štúdie ukazujú, že až 84 % pacientov nie je dostatočne mobilizovaných počas prvých dvoch týždňov. S terapeutickým pohybovým zariadením THERA-Trainer Bemo sa pacient môže začať pohybovať veľmi skoro. Trenažér THERA-Trainer Bemo je navrhnutý tak, aby sa na ňom dalo šliapať na lôžku. Aj keď je pacient pripútaný na lôžko, cvičenie so zariadením aktívne alebo s pomocou motora podporuje vytrvalosť, silu a pružnosť svalov. S trenažérom THERA-Trainer Bemo je možné vykonať veľa opakovaní v krátkom čase a postupne tak zvyšovať intenzitu tréningu. Takto pacient nestráca čas, ani keď je veľmi vážne postihnutý, či už na ARO, JIS, LDN, RHB alebo pľúcnom oddelení.

Prevencia zápalu pľúc u pacientov pripútaných na lôžko

Keď sa zdravotný stav človeka zhorší a on skončí pripútaný na lôžko v dôsledku choroby alebo po operácii, hrozia mu ďalšie nebezpečenstvá. Jedným z nich je zápal pľúc. Zápal pľúc spôsobujú baktérie alebo vírusy a niekedy aj iné mikroorganizmy. Prečo sa zápal pľúc vyskytuje u pacientov pripútaných na lôžko? Existuje niekoľko dokázaných príčin vrátane nedostatočnej pohyblivosti a zotrvávania v rovnakej polohe, hromadenia tekutín v dýchacích cestách, podvýživy alebo anémie. Ohrození nie sú len starší ľudia, ktorí sú krehkejší, ale aj ľudia po operáciách, keď sa ich telo snaží zahojiť rany. Aj to môže prispieť k vypuknutiu zápalu pľúc. Rehabilitácia s "bežeckými pásmi" prináša výhody nielen pre telo, ale aj pre myseľ. Aktivuje sa kardiovaskulárny systém, zvyšuje sa výkonnosť, zlepšuje sa pohyblivosť, udržiava sa alebo posilňuje svalová hmota a zlepšuje sa aj psychická pohoda.

tags: #vcasna #rehabilitacia #po #TEP #kolena