Vecné bremeno a právo zodpovedajúce vecnému bremenu: Definícia a aspekty

Vecné bremeno predstavuje významný inštitút v oblasti práva nehnuteľností, ktorý obmedzuje vlastnícke právo v prospech iného subjektu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vecné bremená, ich definíciu, vznik, zánik a rôzne typy, s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto problematike.

Úvod do vecných bremien

Pri kúpe nehnuteľnosti je dôležité venovať pozornosť časti "C - Ťarchy" na liste vlastníctva, kde sa nachádzajú informácie o vecných bremenách. Vecné bremeno je vecnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech iného subjektu. Právny inštitút vecného bremena je upravený v § 151n až 151p Občianskeho zákonníka.

Definícia vecného bremena

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného. V praxi to znamená, že vlastník nehnuteľnosti je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremeno je jednou z foriem užívania nehnuteľnosti v prospech niekoho iného.

Povinnosti vyplývajúce z vecného bremena

Vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom môže mať tri typy povinností:

• Povinnosť niečo trpieť: Vlastník musí strpieť správanie oprávneného z vecného bremena, ktorý zaťaženú nehnuteľnosť využíva vo svoj prospech. Napríklad, vlastník musí strpieť prechod tretej osoby cez svoj pozemok.
• Povinnosť niečoho sa zdržať: Vlastník sa musí zdržať určitého konania, na ktoré by ho inak oprávňovalo jeho vlastnícke právo. Napríklad, vlastník sa musí zdržať výstavby, ktorá by obmedzila prístup svetla do susednej nehnuteľnosti.
• Povinnosť niečo konať: Vlastník je povinný niečo aktívne konať. Toto je menej časté, ale môže ísť napríklad o povinnosť udržiavať cestu pre suseda.

Vznik vecného bremena

Právne vzťahy vecných bremien vznikajú rôznymi spôsobmi. Vecné bremeno môže byť zriadené:

Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Sprievodca

• Zmluvou: Zmluva o zriadení vecného bremena je najčastejším spôsobom vzniku. Môže ísť o dohodu medzi vlastníkmi nehnuteľností, napríklad o práve prejazdu cez pozemok. Zmluvu k vecnému bremenu zriaďuje spravidla vlastník nehnuteľnosti. Výnimkou môže byť osobitný zákon, ktorý môže oprávniť aj ďalšie osoby.
• Závetom: Vecné bremeno môže vzniknúť na základe závetu v spojení s rozhodnutím o dedičskom konaní.
• Dohodou dedičov: Konkrétni dediči sa môžu dohodnúť o užívaní nejakej časti zdedenej nehnuteľnosti.
• Rozhodnutím príslušného orgánu: Najmä súdu, zo zákona a výkonom práva vydržaním. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
• Zo zákona: Ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme. Tieto vecné bremená vznikajú priamo zo zákona alebo rozhodnutím príslušného orgánu, v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme a za náhradu.
• Vydržaním: Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov a pri splnení aj ostatných podmienok podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v §134 Občianskeho zákonníka.

Zmluva o zriadení vecného bremena

Zmluva o zriadení vecného bremena je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy. Písomná forma je zachovaná aj v prípade prísnejšej než zákonom vyžadovanej formy - teda ak je zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom.

Vklad do katastra nehnuteľností

Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Za moment vkladu sa pritom považuje deň vydania rozhodnutia, nie až samotný zápis do katastra nehnuteľností. Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

Zánik vecného bremena

Vecné bremeno môže zaniknúť viacerými spôsobmi:

• Rozhodnutím príslušného orgánu: Napríklad súdu. Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje.
• Zo zákona: Napríklad smrťou oprávnenej osoby, ak už vecné bremeno neslúži potrebám, pre ktoré bolo zriadené, alebo prevodom v rámci konkurzu. Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Trvalou zmenou sa rozumie najmä zmena týkajúca sa veci, s ktorou je ZVB spojené a ktorej dôsledkom je objektívna nemožnosť oprávneného svoje práva zo ZVB vykonávať, a to buď celkom, alebo za účelom, na ktorý bolo zriadené.
• Splynutím: Oprávnený človek z vecného bremena sa stane vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je ním zaťažená.
• Uplynutím času alebo doby: Na ktorú bolo vecné bremeno zriadené.
• Splnením rozväzovacej podmienky:
• Premlčaním: Ktoré sa nevzťahuje na vecné bremená zriadené zákonom.

Typy vecných bremien

Vecné bremená sa delia na dva základné typy:

• Vecné bremeno In Rem (vecné bremeno spojené s nehnuteľnosťou): Sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti. Pri zmene vlastníctva prechádza vecné bremeno na nadobúdateľa nehnuteľnosti. Takýmto vecným bremenom môže byť napríklad právo prechodu cez pozemok suseda. Oprávňujú a zaväzujú každého vlastníka. Ak sa vlastníctvo zmení, toto vecné bremeno prejde na nového majiteľa nehnuteľnosti.
• Vecné bremeno In Personam (vecné bremeno spojené s osobou): Patria určitej osobe. Toto bremeno platí iba pre danú osobu a zaniká buď smrťou tejto fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby. Môže tiež zaniknúť dohodou medzi osobami z vecného bremena oprávnenou a povinnou.

Príklady vecných bremien

• Doživotné právo užívania: Toto vecné bremeno sa zriaďuje "In personam" a oprávňuje osobu, v ktorej prospech bolo toto vecné bremeno zriadené, bezplatne užívať predmetnú nehnuteľnosť, pričom vlastníka zaväzuje strpieť užívanie nehnuteľnosti touto osobou v dohodnutom rozsahu.
• Predkupné právo: Dáva spoluvlastníkom predkupné právo pri prevode nehnuteľnosti.
• Právo prejazdu a prechodu: Zaväzuje vlastníka pozemku strpieť prechod cez pozemok osobou, ktorá je z vecného bremena oprávnená.
• Vecné bremeno uloženia inžinierskych sietí: Umožňuje uloženie a údržbu inžinierskych sietí na cudzom pozemku.
• Právo vstupu: Umožňuje vlastníkom susediacich pozemkov vstup na susedný pozemok na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.

Zákonné vecné bremená (ZVB)

Podstata zákonných (legálnych) vecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva, teda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného práva. Medzi esenciálne znaky ZVB možno zaradiť skutočnosť, že vznikajú priamo zo zákona alebo rozhodnutím príslušného orgánu, v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme a za náhradu.

Prečítajte si tiež: Postup pri zápise vecného bremena

Právna úprava ZVB

Elementárny právny rámec ZVB sa nachádza v § 128 ods. 1 a 2 a troch lomených §§ 151n až 151p Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Tento základný právny rámec následne dopĺňa relatívne široké portfólio osobitných noriem verejného práva, ktoré upravujú režim ZVB s akcentom na povahu a predmet toho-ktorého ZVB. Vzťah právnej úpravy OZ k osobitným právnym normám regulujúcim ZVB je založený na princípe subsidiarity.

ZVB podľa Zákona o elektronických komunikáciách (ZoEK)

Obsahom ZVB podľa ZoEK je právo podniku v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme:

• zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti,
• vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť,
• vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.

Za zriadenie ZVB má povinný z vecného bremena podľa okolnosti toho-ktorého prípadu nárok na jednorazovú náhradu za obmedzenie využívania nehnuteľností podľa § 66 ods. 4 ZoEK a jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa § 66 ods. 5 ZoEK.

Zánik ZVB podľa ZoEK

K zániku ZVB podľa ZoEK môže dôjsť:

• rozhodnutím súdu (§ 151p ods. 3 OZ) v prípade, ak povinný z vecného bremena podá žalobu na zrušenie ZVB, t. j. z dôvodov vzniku hrubého nepomeru medzi ZVB a výhodou oprávneného v dôsledku zmeny pomerov.
• zo zákona (§ 151p ods. 2 OZ) v prípade, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti.

Právna ochrana proti vecným bremenám

Medzi prostriedky právnej ochrany proti ZVB podľa ZoEK možno vo všeobecnosti zaradiť:

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri vecnom bremene inžinierskych sietí?

• podanie negatórnej (zdržovacej) žaloby podľa § 126 ods. 1 OZ,
• podanie určovacej žaloby podľa § 137 ods. 3 Civilného sporového poriadku,
• podanie správnej žaloby na preskúmanie záznamu v katastri nehnuteľnosti podľa § 6 Správneho súdneho poriadku.

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s § 14 ods. 2 OBZ je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti.

tags: #vecne #bremeno #a #pravo #zodpovedajuce #vecnemu