Viacstupňový príspevok na úhradu fixných nákladov: Definícia a význam v podnikovom hospodárstve

Výrobok ako výsledok činnosti podniku predstavuje komplexnú realitu, ktorá spája rôzne vlastnosti slúžiace na uspokojovanie potrieb. Výrobcovia sa na výrobok pozerajú predovšetkým ako na hodnotu, pričom kladú dôraz na ekonomické parametre, ako sú cena, náklady a energetická náročnosť. Analýza výrobkov sa dá rozdeliť na dlhodobú a krátkodobú. Cieľom dlhodobej analýzy je plánovanie a inovácia výrobného programu s cieľom zabezpečiť podniku finančnú stabilitu v budúcnosti. Na druhej strane, krátkodobá analýza sa zameriava na hodnotenie sortimentu výrobkov z hľadiska ich prínosu k tvorbe zisku v danom období.

Výrobkové ukazovatele a kalkulácie nákladov

Východiskom pre tvorbu výrobkových ukazovateľov sú údaje o nákladoch na výrobu a predajnú cenu. Výrobkové náklady sú reprezentované kalkuláciami, pričom spôsob kalkulovania nákladov na výrobok má významný vplyv na výrobkové ukazovatele a hodnotenie ekonomickej úrovne výrobkov. Z krátkodobého hľadiska sa výrobky hodnotia nielen podľa zisku, ale aj podľa ich príspevku k úhrade spoločných nákladov podniku v danom období.

Čím vyšší je podiel zisku v cene výrobku, tým sa výrobok považuje za výhodnejší pre ekonomickú úroveň podniku a jeho výnosovosť. Dôležité je si uvedomiť, že výrobkový zisk je zakalkulovaný. Hodnotenie výrobkov na základe úplných kalkulácií vychádza z predpokladu, že predajná cena výrobku má pokryť všetky náklady a až následne je možné kvantifikovať dosiahnutý zisk. Cena výrobku by mala najskôr uhradiť náklady priamo spojené s jeho výrobou a potom prispievať k úhrade režijných nákladov.

Hrubé rozpätie a režijné náklady

Hrubé rozpätie výrobku predstavuje výsledok z realizácie daného výrobku, ktorý je však predmetom ďalšieho delenia. Hrubé rozpätie sa vo vzťahu k realizovanému objemu výrobkov správa proporcionálne, avšak to neplatí o nákladoch, ktoré majú byť z neho uhradené. Režijné náklady obsahujú variabilnú aj fixnú zložku. Režijné náklady podniku sa úplne uhradia až vtedy, keď je k dispozícii potrebná suma výrobkových hrubých rozpätí (príspevkov k úhrade).

Neúplné kalkulácie a príspevkový zisk

Základom nového postupu kalkulovania nákladov je rozdelenie nákladov na fixné (náklady obdobia) a variabilné (súvisiace s objemom výroby). Na výrobkovú úroveň sa priraďujú len variabilné náklady, t. j. priame (jednotkové) náklady a variabilná zložka režijných nákladov. Preto sa tento postup nazýva neúplné kalkulácie. Fixné náklady sa na výrobky nerozvrhujú, ale ovplyvňujú výšku hospodárskeho výsledku v danom období.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Pri výrobkoch je potrebné hodnotiť nielen ekonomickú výhodnosť, ale aj identifikovať ekonomicky nevýhodné výrobky. V prípade neúplných kalkulácií sa rozhoduje o nevýhodných výrobkoch (určených prípadne aj na vyradenie) podľa toho, či príspevkový zisk má kladnú alebo zápornú hodnotu. Za ekonomicky nevýhodný výrobok sa považuje len ten, ktorého hodnota príspevkového zisku je záporná. Výrobok s kladným príspevkovým ziskom je pre podnik výhodný, pretože prispieva k úhrade fixných nákladov.

Veľkosť príspevkového zisku výrobku závisí od dosiahnutej predajnej ceny a úrovne nákladov na výrobok. Vypovedacia schopnosť ukazovateľa je tým väčšia, čím presnejšie sú vypočítané variabilné náklady výrobkov.

Metódy hodnotenia ekonomickej úrovne výrobkov

Na hodnotenie ekonomickej úrovne výrobkov sa používajú rôzne metódy, napríklad:

• Korelačná tabuľka: Umožňuje porovnávať výrobky podľa dvoch kritérií a stanoviť ich poradie na základe polohy v tabuľke.
• Bodový diagram: Graficky znázorňuje vzťah medzi dvoma kritériami a umožňuje posudzovať ekonomickú úroveň výrobkov na základe ich polohy v diagrame.
• Metóda váženého súčtu poradí: Výrobky sa zoradia podľa každého uvažovaného ukazovateľa a priradia sa im poradia. Integrálny ukazovateľ sa vypočíta ako súčet poradí násobených zvolenými váhami ukazovateľov.
• Metóda normovanej premennej: Prevod rôznych hodnôt ukazovateľov na porovnateľný tvar. Integrálny ukazovateľ sa vypočíta ako vážený aritmetický priemer normovaných hodnôt.
• Metóda vzdialenosti od fiktívneho objektu: Porovnanie výrobkov s fiktívnym produktom, ktorý dosahuje vo všetkých ukazovateľoch najlepšie hodnoty.

Kalkulácie nákladov: Základ úspešného podnikania

Kvalitne zostavené kalkulácie vlastných nákladov sú nevyhnutné pre úspešné podnikanie. Len podnik, ktorý má k dispozícii informácie o výške vopred stanovených a skutočných nákladov svojich odbytových a vnútropodnikových výkonov, sa vie správne orientovať na trhu a v konkrétnej situácii sa dokáže správne rozhodovať. Kalkulácie sa využívajú na riadenie a kontrolu hospodárnosti, pri oceňovaní zásob vlastnej výroby a ako podklad pre cenové rozhodovanie.

Účelom kalkulácie je vyčísliť náklad na výkon a porovnať určené náklady s nákladmi konkurenčného výrobcu. Výška nákladov ovplyvňuje výšku ceny. Kalkulácia nákladov je internou informáciou, ktorá slúži ako nástroj vnútropodnikového riadenia.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Kalkulačný vzorec a položky

Kalkulácia nákladov je činnosť, pri ktorej sa vypočítavajú a v určitej štruktúre vyjadrujú náklady výrobkov, prác, resp. služieb (výkonov). Štruktúra nákladov v kalkulácii je daná kalkulačným vzorcom, ktorý si podniky môže upraviť podľa vlastných podmienok a potrieb.

Medzi základné kalkulačné položky patria:

• Priamy materiál: Suroviny, základný materiál, nakupované polotovary a polotovary vlastnej výroby, pomocný a ostatný materiál, ktorého spotreba sa dá určiť na kalkulačnú jednotku.
• Priame mzdy: Mzdy výrobných robotníkov za odpracovaný čas, resp. za určitú splnenú prácu alebo mzdy iných zamestnancov, ak ich mzda súvisí s kalkulovaným výkonom a dá sa určiť priamo na kalkulačnú jednotku.
• Ostatné priame náklady: Náklady, ktoré sa dajú priamo určiť na kalkulačnú jednotku, napr. náklady na zákonné sociálne poistenie, náklady na technologické palivo a energiu, odpisy, náklady na záručné opravy, licencie a patenty atď.
• Výrobná (prevádzková) réžia: Spoločné výrobné náklady, ktoré nemožno určiť priamo na kalkulačnú jednotku.
• Správna réžia: Náklady spojené s riadením podniku ako celku, ktoré sa nezahrnuli do výrobnej réžie.

Náklady sa delia na priame (jednotkové) a nepriame (režijné). Priame náklady priamo súvisia s príslušným výkonom a určujú sa na kalkulačnú jednotku priamo na základe noriem alebo presným zistením ich skutočnej výšky. Nepriame náklady sa týkajú viacerých výkonov, prípadne jedného výkonu alebo priamo s ním nesúvisia.

Kalkulačná jednotka

Kalkulačnou jednotkou sú druhy odbytových a vnútropodnikových výkonov vymedzené množstvom, časom, úžitkovými vlastnosťami alebo iným spôsobom. Predstavuje konkrétny výkon (výrobok, práce, služby alebo skupiny príbuzných výrobkov vznikajúcich v rovnakom technologickom procese s približne rovnakou skladbou nákladov), na ktorý sa stanovujú a zisťujú náklady.

Druhy kalkulácií z hľadiska času a funkcií

Kalkulácie sa môžu rozdeliť z hľadiska času (zostavovania a platnosti) a funkcií v riadiacom procese:

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

• Predbežné kalkulácie: Zostavujú sa pred začatím výrobného procesu a slúžia na zistenie, či podnik zabezpečil podmienky pre plánované zníženie nákladov.
• Plánové kalkulácie: Sú jedným z nástrojov konkretizácie a zabezpečenia plnenia plánu v podniku. Zostavujú sa na základe plánových progresívnych noriem.
• Operatívne kalkulácie: Sú nástrojom na ukladanie konkrétnych úloh vnútropodnikovým útvarom na úrovni vopred stanovených nákladov. Zostavujú sa na základe podrobných operatívnych noriem spotreby.
• Dodatočné (výsledné) kalkulácie: Vypracúvajú sa po ukončení výroby príslušného výrobku a vyjadrujú výšku skutočných nákladov výrobku (výkonu).

Ďalšie typy kalkulácií

• Postupná kalkulácia: Spotrebované polotovary vlastnej výroby alebo iné výkony z predchádzajúcich stupňov alebo fáz výroby sa uvádzajú v kalkulácii nákladov výkonov ďalších stupňov alebo fáz v samostatnej kalkulačnej položke.
• Kalkulácia úplných nákladov: Snaha priradiť všetky podnikové náklady jednotlivým výkonom. Kalkulácia obsahuje všetky náklady spojené s uskutočňovaním a realizáciou výkonu.
• Kalkulácia neúplných nákladov: Rozdelenie nákladov na náklady variabilné (závislé na objeme výkonov) a náklady fixné (závislé na čase). Do kalkulácie výrobku sa zahŕňajú len variabilné náklady.
• Dynamická kalkulácia: Berie do úvahy vývoj nákladov v čase. Označuje sa aj ako kapacitná kalkulácia, teda taká, pri ktorej sa berie do úvahy vyrábané množstvo, ktoré sa v čase mení.
• Statická kalkulácia: Nepredpokladá rôzny stupeň využitia výrobnej kapacity.

tags: #viacstupnovy #prispevok #na #uhradu #fixnych #nakladov