
Pochopenie štruktúry imania je kľúčové pre každého podnikateľa a investora. Imanie, vo všeobecnosti, predstavuje súhrn majetkových hodnôt (aktív) a dlhov (pasív) patriacich danému subjektu. Ak chcete vedieť, aká je "čistá hodnota" subjektu, musíte od majetku odpočítať dlhy. V podnikaní je potom najdôležitejší pojem vlastné imanie, ktoré predstavuje zdroj financovania, ktorý patrí vlastníkom.
Vlastné imanie (Equity) je v súvahe rozdiel medzi celkovým majetkom (Aktívami) a celkovými záväzkami (dlhmi). Je to "čistá hodnota" firmy. Ako analógiu si môžeme predstaviť situáciu, kedy vlastníte dom (majetok) za 500 000 €, ale máte naň hypotéku (dlh) 300 000 €. Vaše vlastné imanie v dome je v tomto prípade 200 000 €.
Vlastné imanie je kľúčová položka na strane Pasív v Súvahe (účtová trieda 4). Vlastné zdroje krytia majetku sa označujú v účtovníctve ako vlastné imanie. Zdroje krytia majetku (vlastné aj cudzie) sa nachádzajú v Súvahe na strane pasív.
Vlastné imanie sa skladá z niekoľkých dôležitých zložiek:
Výšku vlastného imania obchodnej spoločnosti je možné zistiť niekoľkými spôsobmi. V každom prípade je však východiskovým zdrojom účtovníctvo spoločnosti. Podľa zákona o účtovníctve ho vypočítame ako rozdiel majetku a záväzkov. Vlastné imanie je možné vypočítať aj podľa jednoduchej rovnice:
Prečítajte si tiež: Upísané vlastné imanie
Vlastné imanie je dôležitý ukazovateľ stability firmy. Rast vlastného imania by mal byť cieľom každej spoločnosti, pretože to znamená, že firma je zisková a reinvestuje zisky, čím rastie jej vnútorná hodnota.
Chybou je vyplácať celý zisk (dividendy) a netvoriť si "vankúš" v nerozdelenom zisku (ktorý je súčasťou vlastného imania). Na Súvahe je riadok ‚Vlastné imanie‘ ten najdôležitejší. Ak je kladný a rastie, je to pozitívny signál.
Vychádzajúc z modifikovanej bilančnej rovnice „vlastné imanie = majetok - záväzky“, ktorá platí za každých okolností, sa môže na prvý pohľad zdať nemožné, aby vlastné imanie nadobúdalo záporné hodnoty. Pravdou však je, že za určitých okolností obchodná spoločnosť môže vykazovať záporné vlastné imanie a takéto prípady v praxi vôbec nie sú ojedinelé.
Do záporných čísel sa vlastné imanie dostáva vtedy, ak niektorá z jeho zložiek vykazuje vysokú zápornú hodnotu, ktorá prevyšuje kladnú hodnotu všetkých ostatných zložiek vlastného imania spolu. Príčinou záporného vlastného imania ale môže byť výsledok hospodárenia - strata, ktorá sa ako súčasť vlastného imania vykazuje so záporným znamienkom, a teda ho znižuje. V prípade, že obchodná spoločnosť dosiahne za jeden alebo niekoľko rokov kumulatívne vysokú stratu, ktorá prevýši kladné hodnoty všetkých ostatných zložiek vlastného imania spolu a táto strata nebude nijakým spôsobom uhradená, vlastné imanie spoločnosti dosiahne záporné hodnoty.
Aby obchodná spoločnosť zápornému vlastnému imaniu predišla, musí sa zaoberať jeho príčinou. Väčšinou je ňou aktuálna vysoká strata alebo vysoká strata naakumulovaná za niekoľko predchádzajúcich rokov. Vykonať opatrenia s rýchlou účinnosťou na odvrátenie výsledku hospodárenia straty a zmeniť ju na výsledok hospodárenia zisk nie je pritom vôbec jednoduché.
Prečítajte si tiež: Vlastné a základné imanie: Ako sa líšia?
Na krytie strát by sa mal používať zákonný rezervný fond (ak ho spoločnosť bola povinná vytvoriť alebo ho vytvorila dobrovoľne), ktorý je určený práve na tento účel. V prípade, že na krytie vysokej straty zákonný rezervný fond nepostačuje, je možné na jeho úhradu použiť aj iné fondy vlastného imania. Ak má obchodná spoločnosť z predchádzajúcich období nerozdelený zisk, môže ho tiež použiť na usporiadanie vzniknutej straty. Ďalšími možnosťami je napríklad predpísanie úhrady straty priamo spoločníkom alebo o neuhradenú stratu znížiť základné imanie. Nesmie sa však znížiť pod minimálnu hranicu stanovenú Obchodným zákonníkom.
Záporné vlastné imanie môže byť pre firmu existenčným problémom. Pre samotnú spoločnosť je záporné vlastné imanie pre vysokú stratu problémom už len z toho dôvodu, že firma nedosahuje účel, pre ktorý bola založená - dosahovanie zisku. Záporné vlastné imanie znamená aj to, že celý majetok je financovaný len z cudzích zdrojov tvorených rôznymi druhmi záväzkov. To je vysokým rizikom aj pre samotných veriteľov spoločnosti, že ich pohľadávky nebudú uspokojené. Preto je ochrana veriteľov spoločností so záporným vlastnými imaním upravená aj legislatívne.
Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je obchodná spoločnosť so záporným vlastným imaním a aspoň dvoma veriteľmi povinná podať sama na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o tejto skutočnosti.
Spoločnosť však nemusí mať problém až vtedy, keď bude mať záporné vlastné imanie, ale aj vtedy, ak je pomer jej vlastného imania a záväzkov príliš nízky. Od roku 2016 totiž novelou Obchodného zákonníka nadobudli účinnosť nové ustanovenia o spoločnosti v kríze. Na niektoré aspekty financovania obchodnej spoločnosti v kríze sa vzťahujú osobitné pravidlá.
Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku a rovnako aj vtedy, ak jej úpadok hrozí. Úpadok spoločnosti a hroziaci úpadok sú dve odlišné situácie.
Prečítajte si tiež: Riadenie vlastného imania v spoločnostiach
Úpadok spoločnosti definuje § 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ako stav, kedy je spoločnosť predlžená alebo platobne neschopná. Spoločnosť je predlžená vtedy, ak má viac ako jedného veriteľa (má záväzky aspoň voči dvom subjektom) a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu majetku (má záporné vlastné imanie). Spoločnosť je platobne neschopná vtedy, ak nie je schopná plniť 30 dní v lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.
Hroziaci úpadok definuje § 67a Obchodného zákonníka ako nízky pomer vlastného imania a záväzkov. Od roku 2018 platí pre posúdenie hroziaceho úpadku pomer 8 ku 100. Znamená to, že firmy s nízkym vlastným imaním na účely zabránenia kríze budú musieť vlastné imanie zvyšovať, napríklad ďalšími vkladmi vlastníkov do vlastného imania.
Na spoločnosť, ktorá je v kríze z dôvodu nízkeho pomeru vlastného imania a záväzkov, ale aj na tú, ktorá je v kríze z dôvodu predlženia alebo platobnej neschopnosti, sa vzťahujú osobitné pravidlá fungovania upravené v § 67a až § 67i Obchodného zákonníka. Týkajú sa zákazu vrátenia tzv. „plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje“ a zabezpečenia tzv. „záväzkov nahradzujúcich vlastné zdroje“. Osobitné pravidlá fungovania spoločnosti v kríze majú za cieľ chrániť bežných veriteľov tým, že plnenia napríklad od spoločníkov, členov štatutárnych alebo dozorných orgánov a iných osôb zúčastnených na riadení spoločnosti, ktoré poskytnú spoločnosti v kríze, budú uspokojené až po uspokojení nárokov bežných veriteľov.
Cudzie imanie, na rozdiel od vlastného imania, predstavuje záväzky firmy voči tretím stranám. Patria sem rezervy, záväzky, úvery a podobne. Zvyšná časť majetku bola obstaraná teda z nich. Pasíva sú oveľa širší pojem ako dlhy.
Podľa US GAAP sa celkové pasíva podniku rozdeľujú na liabilities a equity. Prvý pojem označuje cudzie zdroje podniku a podľa odbornej literatúry sa prekladá jednoducho ako záväzky. Vyjadruje povinnosť účtovnej jednotky voči iným subjektom. Cudzie zdroje sa skladajú z krátkodobých cudzích zdrojov (current liabilities) a dlhodobých cudzích zdrojov (non-current liabilities).
Aktíva sú vždy a za všetkých okolností v rovnakej výške ako pasíva. A to aj v prípade, že firmu niekto vykradne / vytuneluje. Ak by v nejakej firme mala aktíva a pasíva rôznu hodnotu, tak by to pravdepodobne znamenalo že súvahu hlavný účtovník zostavoval pod vplyvom niečoho veľmi omamného a pravdepodobne nelegálneho.
Aktíva a pasíva sú dve strany jednej mince. Preto musí byť vždy vyrovnaná. V rovnakej hodnote. Preto ak niečo mám, tak musím vedieť, kde som na to vzal. Hovorí sa tomu bilančný princíp. Bilančná princíp je vlastne to známe Má dať - Dal. Každá vec, čo sa vo firme stane, sa zapisuje dvoma riadkami. Pretože vždy sú potrebné zmeniť dve veci. Ak jeden zápis navýši nejakú položku v aktívach, druhý musí zdvihnú aj nejakú položku v pasívach.
Majetková štruktúra podniku definuje podrobnú štruktúru aktív podniku. Z vecného hľadiska je možné majetok rozčleniť na hmotný majetok (stroje, budovy), majetok v podobe peňazí (hotovosť, peňažné ekvivalenty) a majetok v podobe práv (patenty, pohľadávky). Celkové zloženie aktív závisí na type spoločnosti, odvetví, využití majetku a od finančnej politiky konkrétneho podniku (Martinovičová, 2019, s. 30).
Podľa US GAAP sa aktíva rozdeľujú nasledovne: