
Vozidlá predstavujú významnú kategóriu hnuteľného majetku pre podnikateľov aj súkromné osoby. Tento článok sa zameriava na definíciu vozidiel ako hnuteľného majetku, ich amortizáciu (odpisovanie) a daňové aspekty s dôrazom na slovenské právne predpisy, najmä zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Hnuteľný majetok je definovaný ako majetok, ktorý je možné fyzicky premiestniť z jedného miesta na druhé. Vozidlá, ako automobily, motocykle, nákladné autá a iné dopravné prostriedky, spĺňajú túto definíciu a sú preto považované za hnuteľný majetok.
Samostatnou hnuteľnou vecou je výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden celok, aj keď je s ňou pevne spojený. Za samostatnú hnuteľnú vec sa považuje aj napr. Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku.
Amortizácia predstavuje postupné znižovanie hodnoty majetku v čase. V prípade vozidiel ide o znižovanie ich hodnoty v dôsledku opotrebenia, používania a morálneho zastarávania. Amortizácia sa v účtovníctve a daňovníctve vyjadruje prostredníctvom odpisov.
Existujú dva hlavné druhy odpisov:
Prečítajte si tiež: Vedenie vozidla s ŤZP
Z daňového hľadiska sa vozidlá zaraďujú do odpisových skupín podľa prílohy č. 1 zákona o dani z príjmov. Zaradenie majetku do odpisovej skupiny má vplyv na celkovú dobu odpisovania - od 2 do 40 rokov. Spôsob odpisovania - rovnomerného alebo zrýchleného. - túto metódu možno uplatniť len pri majetku zaradenom do 2. alebo 3.
Vozidlá sa najčastejšie zaraďujú do týchto odpisových skupín:
Zaradenie hmotného majetku do odpisových skupín (príloha č. Ak nie je prípustné vzájomné započítavanie príjmov a výdavkov; napr. že hmotný majetok nie je možné zaradiť do odpisovej skupiny podľa zákona o dani z príjmov, sa majetok zaradí do 2. s dobou odpisovania 6 rokov. až 4. vstupnej ceny posudzovaného majetku.
Pri odpisovaní vozidiel je dôležité poznať ich vstupnú cenu, ktorá sa postupne rozloží do nákladov počas doby odpisovania.
Podnikateľ zakúpil osobný automobil za 20 000 EUR a zaradil ho do odpisovej skupiny 1 (doba odpisovania 4 roky). Ročný daňový odpis bude 5 000 EUR (20 000 EUR / 4 roky).
Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na auto pre ZŤP?
Pri účtovných odpisoch firma zohľadňuje, ako reálne plánuje využívať daný majetok. Hoci daňovo odpísaný elektromobil by bol za dva roky, firma ho môže používať dlhšie, resp. si môže určiť odpisy aj v nadväznosti na predpokladaný celkový počet najazdených kilometrov na danom aute.
Zákon o DPH č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov má v určitých prípadoch automobil špecifické postavenie. Z hľadiska druhu zdaniteľného plnenia je automobil považovaný za tovar, ktorého konkrétnejšia špecifikácia je ďalej vyjadrená v ustanovení § 11 ods. 11 zákona o DPH, podľa ktorého sú motorové vozidlá uvedené pre účely DPH v rámci definície dopravných prostriedkov.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH je predmetom dane dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Z hľadiska účelu použitia automobilu u platiteľa je potrebné rozlišovať osobné automobily od ostatných pozemných motorových vozidiel. Osobný automobil na účely DPH je definovaný ako motorové vozidlo zaradené do kategórie M1 (spadajú sem len štvorkolesové vozidlá, takže motocykel sa nepovažuje za osobné vozidlo pre účely DPH). Na túto definíciu nadväzuje definícia príslušenstva osobného automobilu pre účely DPH [§ 49 ods. 7 písm.
V prípade kúpy automobilu kategórie M1 nemajú nárok na odpočítanie DPH - vyplýva to z § 49 ods. 7 písm. a) zákona o DPH.
Pokiaľ ide o pohonné látky (ďalej aj PHL) spotrebované automobilom, tieto nie sú obsiahnuté v zákaze odpočítania. Rovnako to platí aj pre olej, opravy, údržbu a iné - okrem príslušenstva osobného automobilu podľa § 49 ods. 7 písm. b) zákona o DPH.
Prečítajte si tiež: Ako požiadať o kompenzačný príspevok
Ak je osobný alebo iný ako osobný automobil používaný platiteľom na účely jeho podnikania a ide o taký druh zdaniteľného plnenia, ktoré umožňuje plný nárok na odpočítanie dane, vznikne právo na odpočítanie DPH súvisiacej s nakúpenými PHL. Zákon o DPH neukladá povinnosť prepočítavať priemernú spotrebu, pri odpočítaní dane sa vychádza z dokladov o nákupe.
V prípade, ak platiteľ následne takýto „firemný“ osobný, resp. iný automobil použije na iný ako podnikateľský účel (súkromné jazdy), vznikne mu povinnosť odviesť DPH z takto použitého „tovaru“ - spotrebovaných PHL na súkromné jazdy, pretože v zmysle § 8 ods. 3 zákona o DPH sa takáto spotreba považuje za dodanie tovaru za protihodnotu.
Nárok na odpočítanie dane má platiteľ aj z nákupu diaľničnej nálepky (Národná diaľničná spoločnosť je platiteľom dane, k cene diaľničnej nálepky uplatňuje daň). Právo na odpočítanie dane vznikne dňom vzniku daňovej povinnosti - predajom nálepky.
Pri predaji automobilu vznikne platiteľovi daňová povinnosť. Povinnosť odviesť daň môže vzniknúť nielen z dôvodu predaja, ale aj vtedy, ak by došlo ku krádeži. V takom prípade je platiteľ povinný podľa § 53 ods. 5 zákona o DPH odviesť daň, pričom odvod dane zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom (daňové odpisy).
Použitým tovarom sa podľa § 66 ods. 1 písm. Obchodníkom pre účely uplatnenia osobitnej úpravy sa rozumie zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý tovar. Pre uplatnenie osobitnej úpravy pri predaji použitého tovaru je rozhodujúce, že obchodník kupuje použitý tovar od osôb, ktoré voči nemu neuplatnili DPH.
V podnikateľskej praxi sa bežne stretávame s tým, že firemný majetok, vrátane vozidiel, používajú majitelia firiem alebo zamestnanci aj na súkromné účely. V takýchto prípadoch je potrebné správne určiť daňové výdavky.
Podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti. Existujú dve možnosti uplatňovania daňových výdavkov:
Daňovník si môže vybrať inú možnosť uplatňovania daňových výdavkov pre každý majetok individuálne.
Existujú aj výdavky súvisiace s majetkom používaným aj na súkromné účely, na ktoré sa neuplatňuje § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov a ich krátenie: