Vydedenie potomka: Podmienky, postup a dôsledky

Dedenie je proces prechodu majetku a práv zo zosnulej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. Avšak, nie každý, kto by potenciálne mohol byť dedičom, je spôsobilý dediť. Spôsobilosť dediť je kľúčová a vylučuje osoby, ktoré sú dedičsky nespôsobilé. Jedným zo spôsobov, ako ovplyvniť, kto bude dediť, je závet. Poručiteľ môže závetom určiť, kto má jeho majetok zdediť. Rovnako tak môže rozhodnúť o tom, kto majetok dediť nebude. V tomto kontexte sa často hovorí o vydedení.

Čo je vydedenie?

Vydedenie je právny úkon, ktorým poručiteľ odníma potomkovi právo na dedičstvo. Na to, aby však vydedenie platilo, musí spĺňať zákonné náležitosti. Vydediť možno len potomka. I keď v bežnom živote sa často skloňuje pojem vydedenie aj v prípade, ak poručiteľ napr. vylúči z dedenia iné osoby, než potomkov, právne o vydedenie nejde. O vydedenie nejde ani v prípade, ak sa poručiteľ ešte počas života rozhodne previesť svoj majetok napr. len jednému dieťaťu, či inej osobe. Fakticky sa to môže tomu, kto dedičstvo nedostal javiť ako vydedenie, ale právne o vydedenie nejde. O „pravom“ vydedení hovoríme vtedy, ak poručiteľ vydeďuje potomka, teda najmä svoje dieťa.

Formy a náležitosti listiny o vydedení

Vydedenie musí byť písomné a môže byť spísané vlastnou rukou, prípadne aj inak, než vlastnou rukou, alebo vo forme notárskej zápisnice. Vydedenie môže byť aj priamo súčasťou listiny, na ktorej je spísaný závet. Listinu o vydedení nemôžu spoločne spísať manželia.

Vydedenie, resp. listina o vydedení môže byť spísaná v rovnakých troch formách, ako závet, a obdobne na ňu platia aj náležitosti závetu:

1. Vlastnoručný závet: je to listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa. Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
2. Závet spísaný pomocou svedkov alebo technických prostriedkov: je to listina, ktorá nie je napísaná vlastnou rukou poručiteľa. Môže byť napísaná strojom, počítačom alebo cudzou rukou, inou než poručiteľovou. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia tento závet rovnako podpisujú.
3. Notársky závet: takúto formu listiny o vydedení spisuje notár a považuje sa určitú ochranu pred prípadným napadnutím listiny o vydedení vydedenými potomkami na súde. právnici odporúčajú spísanie listiny o vydedení spolu s testamentom práve vo forme notárskej zápisnice. Tento právny úkon je notár povinný zaregistrovať v Notárskom centrálnom registri závetov a vydať klientovi potvrdenie o registrácii.

Veľmi dôležité je, aby v listine o vydedení bol uvedený dôvod vydedenia. V listene o vydedení musí byť uvedený konkrétny dôvod vydedenia, ktorý však musí aj objektívne existovať. Vydediť potomka možno len zo zákonom uvedených dôvodov. Preukazovanie existencie týchto dôvodov je často veľmi náročné a často býva dôvodov sporov v dedičskom konaní.

Prečítajte si tiež: Darovacia zmluva verzus dedičstvo

Dôvody vydedenia

Vydedenie potomkov je prípustné len z nasledujúcich štyroch zákonných dôvodov:

1. Potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch: Môže ísť o situáciu, kedy dedič vie, že poručiteľ potrebuje pomoc v starobe alebo chorobe a bez toho, aby mu v tom bránili objektívne okolnosti, mu ju neposkytne. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) OZ je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné alebo iné ťažkosti, ktoré nastali v dôsledku ochorenia alebo veku, prípadne pre ťažkosti spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou), potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a iné). Súčasne musí ísť o situáciu, v ktorej o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak; kedy potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a kedy poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne.
2. Potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje naozajstný záujem, ktorý by mal prejavovať: Ako už z názvu vyplýva, pôjde o čistý nezáujem dediča o poručiteľa pričom sa musí jednať o trvalý nezáujem. Znova sa však musí posudzovať, či tento stav nevyvolal samotný poručiteľ, keď sa napr. Jedným z hľadísk, ktoré treba pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať je to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržovať s ním bežné príbuzenské vzťahy.
3. Potomok bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka: Dedič musí byť právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody najmenej 1 rok. Trest nemusí byť vykonaný.
4. Potomok vedie trvalo neusporiadaný život: Neusporiadaný život môže poručiteľ alebo poručiteľka vysvetliť v zmysle, že dieťa nenavštevovalo nejaký kostol alebo nevykonávalo nejaké obrady podľa nejakej viery. To však podľa advokáta nestačí. Malo by ísť o také správanie toho dediča, ktoré sa vo všeobecnosti vníma ako neakceptovateľné. Môže to byť napríklad drogová závislosť, a podobne.

Dôsledky vydedenia

Ak predsa len k vydedeniu potomka dôjde, jeho dedičský podiel budú dediť jeho potomkovia. Ak poručiteľ zamýšľa vydediť celú líniu svojej rodiny, potom to musí explicitne v listine o vydedení uviesť. Pri deťoch svojich detí, teda ďalších dedičov, však nepotrebuje uvádzať dôvody, tieto sa budú vzťahovať k ich rodičom.

Zrušenie vydedenia a napadnutie listiny o vydedení

Vydedenie nie je neodvolateľné a zrušuje sa napr. zničením predmetnej listiny alebo napísaním listiny o zrušení vydedenia. Vydedení potomkovia majú možnosť brániť sa proti vydedeniu podaním žaloby na súd popretím dôvodov uvedených vo vydedení.

Alternatívy k vydedeniu

Ak chcete, aby určitú časť vášho majetku po vašej smrti užíval niekto iný než vaši potomkovia, pouvažujte nad tým, že by ste ju previedli ešte za života. Tento postup sa často využíva pri rodinných domoch, ku ktorým si môžete nechať zriadiť vecné bremeno doživotného užívania. Vďaka správne zriadenému vecnému bremenu budete mať právo bývať v nehnuteľnosti až do svojej smrti; dedičia však už nebudú môcť počítať s jej nadobudnutím, pretože v dobe vášho úmrtia už nebude vo vašom vlastníctve. Prepis majetku na blízke osoby ešte za života má navyše jednu výhodu - môžete vďaka nemu ušetriť na dedičských poplatkoch.

Prečítajte si tiež: Vydedenie: Postup a náležitosti

Prečítajte si tiež: Dôvody pre vydedenie manželky

tags: #vydedenie #podmienky #a #postup