Výskum čítanosti seniorov na Slovensku: Komplexný pohľad

Úvod

Čítanosť je dôležitým ukazovateľom informovanosti a aktívneho zapojenia seniorov do spoločenského diania. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, prechádza mediálne prostredie dynamickými zmenami, ktoré ovplyvňujú aj spôsob, akým seniori získavajú informácie. Tento článok sa zameriava na výskum čítanosti seniorov na Slovensku, pričom zohľadňuje ich špecifické potreby a preferencie v kontexte meniaceho sa mediálneho prostredia. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a identifikovať kľúčové trendy a faktory, ktoré ovplyvňujú čítanosť seniorov.

Výhody a zľavy pre seniorov od štátu

Štát poskytuje seniorom rôzne výhody a zľavy, ktoré im uľahčujú život a zvyšujú ich životnú úroveň. Okrem cestovania vlakmi zadarmo, ktoré je podmienené splnením určitých podmienok a neplatí pre všetky vlaky, majú dôchodcovia na Slovensku nárok na rôzne zľavy, prípadne môžu využívať niektoré veci úplne zadarmo. Mnohí seniori dostávajú koncom roka vianočný bonus, ktorého výška sa môže meniť v závislosti od rozhodnutia vlády.

Finančné príspevky a podmienky

Štát poskytuje seniorom aj jednorazový príspevok, o ktorý je potrebné požiadať a splniť určité podmienky. Záujemca o tento príspevok nesmie pracovať, teda nesmie mať príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Cestovanie a doprava

Nielen seniori môžu ušetriť na cestovaní vlakmi. Stačí sa registrovať a vznikne právo využívať vlakovú prepravu zadarmo. Vodičom nad 65 rokov hrozí pokuta, ak nemajú pri sebe dôležitý doklad.

Dane a poplatky

Niektorí seniori nemusia platiť určité dane.

Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti

Mediálna výchova a jej historický kontext na Slovensku

Mediálna výchova na Slovensku nemá dlhodobú tradíciu. Jej systematickejší rozvoj môžeme pozorovať až začiatkom nového milénia. Rôzne populárno-náučné a osvetové časopisy, ako aj ľudové kalendáre, vychádzali na našom území už v 19. storočí a boli dôležitým zdrojom informácií a osvety pre väčšinu obyvateľstva. Printové médiá boli dôležitým výchovným a osvetovým prostriedkom aj v medzivojnovom období.

Mediálna výchova v školských osnovách

Zaujímavý historický prehľad výskytu prvkov práce s mediálnymi obsahmi v pedagogických dokumentoch a materiáloch na území Slovenska priniesol výskum Márie Moravčíkovej, ktorá analyzovala učebné osnovy, metodické príručky, učebnice a ďalšie zdroje používané v školách v rokoch 1933 až 1997. Už učebné osnovy materinského jazyka pre obecné školy z roku 1933 uvádzajú, že v 5. ročníku sa majú žiaci učiť tvoriť krátke správy o udalostiach a pozorovaniach, vo vyšších ročníkoch pribúda rozbor a reprodukcia článkov, tvorba inzerátov a tlačových oznámení. Dôležité je tiež rozvíjanie schopnosti selektovať dôležité informácie v novinových a časopiseckých článkoch. V týchto osnovách sa objavujú tematické celky, ktoré majú podporiť prácu s dostupnými informačnými zdrojmi. Pedagógovia sú podnecovaní, aby okrem učebnice a čítaniek pracovali na hodinách aj s textami z časopisov.

Práca s mediálnymi obsahmi na hodinách materinského jazyka sa odporúčala aj v nových osnovách pre meštianske školy, ktoré vstúpili do platnosti roku 1939. V rámci slohovej výchovy sa odporúča písanie krátkych správ o spoločenských udalostiach alebo prečítaných publikáciách. Na viacerých školách sa začalo už v medzivojnovom období s vydávaním školských časopisov. V tomto období sa okrem novín a časopisov do vyučovania výraznejšie dostáva aj využitie rozhlasu. V 40. rokoch sa pre školy vysielalo trikrát týždenne v čase vyučovania.

Audiovizuálne pomôcky a ideologický vplyv

V 60. a 70. rokoch sa začínajú vo väčšej miere využívať audiovizuálne komunikáty, ktoré mali predovšetkým funkciu oživiť a konkretizovať preberané učivo, ako aj zvýšiť záujem žiakov o príslušné tematické celky. Pre školy sa vyrábali rôzne typy krátkych filmov a televíznych relácií s didaktickým, inštruktážnym a často aj ideologickým zameraním. V tomto období vyšlo aj niekoľko publikácií, ktoré mali byť pomôckou pre učiteľov na uľahčenie využívania televíznych a filmových diel v rámci školského vyučovania.

Celý vzdelávací obsah v rokoch 1948 až 1989 bol pod silným vplyvom ideologických faktorov, čo sa prejavovalo v tom, že veľká časť mediálnych textov mala charakter propagandy. Podpora kritického myslenia vo vzťahu k mediálnym organizáciám alebo nimi produkovaným obsahom bola neprípustná. Z tohto dôvodu práca s mediálnymi textami v rámci vyučovania zostávala prevažne iba v rovine žánrologickej - žiaci sa učili charakteristické vlastnosti jednotlivých novinárskych žánrov a pracovali aj s autentickými textami printových médií.

Prečítajte si tiež: Slovenský výskum paliatívnej starostlivosti

Súčasný rozvoj mediálnej gramotnosti

O počiatkoch rozvoja mediálnej gramotnosti a realizácii mediálnej výchovy v podobe, akú poznáme v súčasnosti, môžeme na Slovensku hovoriť až v prvom desaťročí nového milénia. Dovtedy bol koncept mediálnej výchovy aj v odborných pedagogických kruhoch prakticky neznámym pojmom a objavoval sa len zriedkavo.

V roku 2005 Ministerstvo školstva schválilo projekt Mediálna výchova ako nepovinný a voliteľný predmet na základných školách a osemročných gymnáziách. Kľúčovým míľnikom rozvoja mediálnej výchovy na Slovensku bol rok 2009, kedy z iniciatívy rezortu kultúry vznikla Koncepcia mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného vzdelávania.

Koncepcia mediálnej výchovy a jej ciele

Koncepcia podrobne sumarizuje základné východiská, definičné rámce a medzinárodný kontext problematiky mediálnej výchovy, pričom prináša argumenty podporujúce nevyhnutnosť venovať sa rozvoju mediálnej gramotnosti naprieč celou spoločnosťou a všetkými vekovými skupinami - teda nielen v školskom, ale aj mimoškolskom prostredí a tiež v súvislosti s podporou mediálnych kompetencií dospelej populácie. Dokument odkazuje na odporúčania a strategické dokumenty týkajúce sa mediálnej výchovy, ktoré boli prijaté v prostredí medzinárodných inštitúcií, ako je Rada Európy, Európska komisia, UNESCO a ďalšie.

Podľa Koncepcie mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného vzdelávania malo byť základným predpokladom fungovania systému mediálnej výchovy vymedzenie gestora tejto problematiky, ale aj zadefinovanie zodpovednosti a kompetencií jednotlivých subjektov. Kompetencie v rámci štátnej správy pre oblasť mediálnej výchovy mali byť prerozdelené medzi rezort kultúry a školstva. Jedným z cieľov tohto dôležitého koncepčného materiálu malo byť vytvorenie Centra mediálnej výchovy, ktoré malo plniť úlohy spojené so zabezpečovaním a uplatňovaním mediálnej výchovy v praxi. Centrum malo byť koordinátorom jednotlivých činností v tejto oblasti, malo sa podieľať na tvorbe výskumov, zámerov a projektov.

Aktivity a projekty v oblasti mediálnej výchovy

Príprava Koncepcie mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného vzdelávania bola impulzom pre vznik mnohých iniciatív, projektov, konferencií a publikačných aktivít, ktoré sa venovali tejto dôležitej téme. V októbri 2007 bol Ministerstvom školstva SR schválený projekt ďalšieho vzdelávania učiteľov - špecializovaného kvalifikačného štúdia pre učiteľov mediálnej výchovy.

Prečítajte si tiež: Reálna skúsenosť sociálneho pedagóga

Výskumné projekty

• Návrh koncepcie výchovy k mediálnej gramotnosti na stredných školách v podmienkach Slovenskej republiky v rokoch 2006 - 2008
• Mládež a médiá - úroveň mediálnej gramotnosti mladých ľudí na Slovensku (2007)
• ON-LINE GENERÁCIA - informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti (2009)
• EU Kids Online III (od roku 2011)

Konferencie

• Svetový kongres Rodina a médiá, Ružomberok, 5. 9. - 7. 9.
• Medzinárodná konferencia Mediálna výchova v otvorenom priestore, Bratislava, 21. 10. - 22. 10.
• Medzinárodnej vedecká konferencia Megatrendy a médiá 2012: Mediálna výchova a kultúrna identita, Smolenice, 24. 4. - 27. 4.
• Medzinárodnej vedecká konferencia Megatrendy a médiá 2013: Kultivácia médií - možnosti a bariéry, Smolenice, 26. 3. - 27. 3.
• Medzinárodnej vedecká konferencia Megatrendy a médiá 2014: Perspektívy ochrany mediálneho publika, Smolenice, 15. 4. - 16. 4.

Mediálna výchova sa po prvýkrát stala súčasťou obsahu vzdelávania na základe školskej obsahovej reformy.

Čítanosť tlačených médií na Slovensku

Hoci predaj tlačených vydaní denníkov posledné roky klesá, aj v konkurencii internetu má stále dostatočne veľkú masu čitateľov. Viaceré denníky si dokonca čítanosť svojich tlačených vydaní zvýšili.

Najčítanejšie denníky a týždenníky

Najpopulárnejším denníkom na Slovensku naďalej zostáva bulvár Nový čas, ktorý si prečítalo 506 511 ľudí (11,4 % populácie). Najčítanejším mienkotvorným denníkom sa stala Pravda s 260 701 čitateľmi (5,9 % populácie), ktorá si spomedzi denníkov pripísala aj najvýraznejší nárast čítanosti (+4,3 %).

Podľa prieskumu Odboru mediálneho výskumu SRo, denník Nový Čas potvrdil vedúce postavenie, keď ho v odpovedi na otázku: Ktorý denník ste čítali včera uviedlo 26,3 percenta respondentov. Medzi mienkotvornými titulmi vedie denník Pravda so 14,3 percenta čitateľov pred denníkom Sme-Práca s 12,2 percenta respondentov.

Za najčítanejší týždenník určili výsledky prieskumu Plus 7 dní, ktorý pravidelne (každé alebo takmer každé číslo) číta 26,4 percenta respondentov. Vysokú čítanosť má aj Nový čas pre ženy s 21 percentami a Život so 17,1 percenta opýtaných.

Regionálne rozdiely v čítanosti

Najviac čitateľov majú denníky na východnom Slovensku. S prehľadom vedie Prešovský kraj, nasleduje Bratislavský kraj a tretím je Košický kraj. V Prešovskom kraji sa najviac darí Pravde, v Košickom kraji vedie Nový Čas a Sme, ostatným denníkom v Bratislavskom kraji.

Trendy v čítanosti

Bulvárne denníky Nový Čas a Plus jeden deň si dlhodobo držia pozíciu najčítanejších slovenských denníkov. Spomedzi spravodajských denníkov si prvenstvo udržala Pravda, ktorú čitatelia označili ako najpreferovanejší denník. U všetkých mienkotvorných denníkov nastal nárast čítanosti. Najviac si polepšili Hospodárske noviny (+12 %), nasleduje Denník N (+4 % ), Sme (+2,5 %) a Pravda (+2 %). Podľa prieskumu sa, naopak, nedarilo bulvárnym denníkom. Pri Novom Čase nastal pokles čítanosti o 3,1 % a Plus jeden deň klesol o 2,7 %.

Demografické faktory a čítanosť

Z prieskumu tiež vyplynulo, že dlhodobo sa výraznejšie zvýšil počet čitateľov vo veku nad 60 rokov. Pravda, Sme a Hospodárske noviny sú denníky, ktoré číta viac mužov ako žien. Z mienkotvorných denníkov najviac mladých ľudí číta Denník N( zásah populácie vo veku 14 - 19 rokov je až 3,5 %). Kým všetky bulvárne denníky čítajú prevažne ľudia s úplným stredoškolským vzdelaním, mienkotvorné denníky majú vo svojej štruktúre najväčší podiel vysokoškolsky vzdelaných čitateľov.

Predaj tlače

Výsledky predaja celoštátnych novín kopírujú prieskum čítanosti. Najpredávanejším denníkom je Nový Čas, ktorého priemerný predaj v prvom polroku bol 42 955 výtlačkov. Štvrtý je denník Sme, ktorý si kúpilo v priemere 16 212 čitateľov a piate Hospodárske noviny predali 8 421 výtlačkov.

Špecifiká čítanosti seniorov

Čítanosť seniorov je ovplyvnená viacerými faktormi, vrátane veku, vzdelania, zdravotného stavu a prístupu k technológiám. Starší ľudia často preferujú tradičné printové médiá, ako sú noviny a časopisy, zatiaľ čo mladší seniori sú otvorenejší aj digitálnym médiám. Dôležitú úlohu zohráva aj obsah a forma prezentovaných informácií. Seniori preferujú zrozumiteľné a relevantné informácie, ktoré sa týkajú ich každodenného života, zdravia, financií a spoločenského diania.

Vplyv digitálnych médií

S rastúcou dostupnosťou internetu a digitálnych technológií sa zvyšuje aj počet seniorov, ktorí využívajú online spravodajstvo a sociálne siete. Digitálne médiá ponúkajú seniorom možnosť prístupu k širokému spektru informácií, interakcie s ostatnými a aktívneho zapojenia do online komunít.

tags: #výskum #čítanosti #seniorov #Slovensko