Výsluhový dôchodok a ročné zúčtovanie dane: Podmienky a uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane

Tento článok sa zameriava na podmienky uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) na daňovníka v kontexte poberania výsluhového dôchodku a ročného zúčtovania dane (RZD). Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad o tom, kto má nárok na NČZD, ako sa vypočítava jej výška a aké sú špecifické situácie, ktoré môžu ovplyvniť jej uplatnenie.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka: Základné informácie

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjmy z prenájmu) sa nezohľadňuje.

Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2024 je stanovená vo výške 268,88 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2024 sumu 5 646,48 eura.

Podmienky nároku na NČZD pri poberaní dôchodku

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak je daňovník poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1., jeho základ dane sa neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Avšak, ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, vzniká nárok na NČZD vo výške rozdielu medzi sumou 5 646,48 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku. S účinnosťou od 1.7.2024 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok.

Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve výsluhových dôchodkov

Ak sa daňovník stal poberateľom niektorého z dôchodkov vymenovaných v § 11 ods. 6 zákona v priebehu roka, od základu dane mu možno odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Pretože úhrn dôchodkov je známy až po skončení roka, poberatelia dôchodkov si túto nezdaniteľnú časť základu dane uplatnia dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov. Táto nezdaniteľná časť základu dane sa vypočíta podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Zhrnutie:

• Ak je daňovník poberateľom dôchodku už k 1.1.2024, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2024 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2024 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
• Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 646,48 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Ročné zúčtovanie dane a výsluhový dôchodok

Ak zamestnávateľ zamestnával počas roka 2023 dôchodcov, ktorí ho požiadali o vykonanie ročného zúčtovania dane (RZD), je potrebné zohľadniť vyššie uvedené pravidlá. Ak je zamestnanec už na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku (prípadne vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia) alebo ak mu bol takýto dôchodok priznaný spätne, tzn. k 1. 1. 2023, môže si uplatniť NČZD na daňovníka v RZD len v tom prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku nepresahuje sumu 4 922,82 eura (údaj pre rok 2023).

Ak zamestnanec (dôchodca) dosiahne základ dane nižší alebo rovný ako 21 754,18 eura, avšak úhrnná suma jeho dôchodku je 4 922,82 eura a vyššia, nemôže si uplatniť NČZD, pretože úhrn dôchodku prevyšuje NČZD.

V prípade, ak bol zamestnanec k 1. 1. 2023 poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a jeho výška nepresiahla v zdaňovacom období hodnotu NČZD na daňovníka, môže v Žiadosti o vykonanie RZD označiť, že si uplatňuje NČZD na daňovníka. Ako doklad predkladá zamestnávateľovi posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku.

Spätne priznaný dôchodok a dodatočné daňové priznanie

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.

Prečítajte si tiež: Súbeh dôchodkov – detaily

Príklad:

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

Daňový bonus a poberatelia dôchodkov

Nárok na daňový bonus majú aj poberatelia dôchodkov, ktorí nemajú podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak bola dosiahnutá minimálna výška požadovaných príjmov (príjmy v § 5 aspoň vo výške 1 902 eur (6-násobok minimálnej mzdy) alebo zdaniteľných príjmov v § 6 vo výške 1 902 eur a súčasne vykázania základu dane). Rovnako majú nárok na daňový bonus aj iní daňovníci, ktorí nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, resp. ju majú krátenú z dôvodu vyššieho základu dane.

Špecifické situácie a príklady

Príklad 1:

Daňovník poberá celý rok 2024 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2024 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. V tomto prípade daňovník nemá nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá výsluhový dôchodok k 1.1.2024 a suma dôchodku presahuje sumu NČZD na daňovníka (5 646,48 eura).

Príklad 2:

Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok od 2.1.2024. Naďalej dosahuje príjem z podnikania. V tomto prípade má daňovník nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka v plnej výške, pretože nebol poberateľom starobného dôchodku k 1.1.2024.

Príklad 3:

Starobná dôchodkyňa dosahuje v roku 2024 príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby. Poberá aj vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. Započíta sa suma vdovského dôchodku do úhrnu dôchodku pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2024? Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 nepresiahne sumu 5 646,48 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 646,48 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku. Vdovský dôchodok sa do úhrnu nezapočítava.

Prečítajte si tiež: Práca popri výsluhovom dôchodku

Príklad 4:

Daňovník poberá starobný dôchodok vo výške 450 eur, t. j. ročný dôchodok má vo výške 5 400 eur. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta), ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR vymedzených v § 16 zákona o dani z príjmov v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Zamestnanecká prémia

Ak zamestnávateľ vykoná za rok 2011 ročné zúčtovanie preddavkov zamestnancovi, ktorému vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu a zamestnávateľ zrazil zamestnancovi v priebehu roka preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, v súlade s § 32a ods. 5 zákona o dani z príjmov vyplatí zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania preddavkov zamestnaneckú prémiu alebo jej pomernú časť a zrazené preddavky na daň mu vráti.

Povinnosti zamestnávateľa

Podľa § 37 ods. 6 ZDP, na účely preukazovania nárokov, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania, na účely ochrany a domáhania sa práv daňovníka, zamestnávateľa a správcu dane je zamestnávateľ oprávnený spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. Znamená to, že napríklad na účel preukázania nároku na daňový bonus na deti je zamestnávateľ oprávnený kopírovať si rodné listy detí zamestnanca a archivovať ich.

tags: #vysluhovy #dochodok #a #ročné #zúčtovanie #dane