Výživné a vyživovacia povinnosť: Podmienky a aspekty

Problematika výživného a vyživovacej povinnosti je na Slovensku aktuálna a dotýka sa mnohých rodín. Či už ide o určenie, priznanie, vymáhanie alebo získanie výživného, často sa stretávame s rôznymi ťažkosťami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach a aspektoch vyživovacej povinnosti, a to nielen vo vzťahu k deťom, ale aj medzi manželmi a rozvedenými manželmi.

Právny rámec vyživovacej povinnosti

Právna úprava vyživovacej povinnosti je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine. Tento zákon definuje výživné ako súhrn zákonom upravených práv a povinností, ktoré zabezpečujú úhradu odôvodnených osobných, materiálnych a nemateriálnych potrieb. Výživné nezahŕňa len peňažné plnenie na výživu, ošatenie, bývanie, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť, ale aj kultúrne a športové záujmy. Hoci sa vyživovacia povinnosť môže týkať aj osobnej starostlivosti, súdne rozhodnutia ju vždy vyjadrujú v peňažnej forme, ktorá je exekvovateľná a vymáhateľná.

Druhy vyživovacej povinnosti

Slovenský právny poriadok rozlišuje niekoľko druhov vyživovacej povinnosti:

• Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom (§ 62 a nasl. zákona o rodine)
• Vyživovacia povinnosť detí k rodičom (§ 66 a nasl. zákona o rodine)
• Vyživovacia povinnosť medzi manželmi (§ 71 zákona o rodine)
• Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými (§ 68 a nasl. zákona o rodine)
• Príspevok na výživu rozvedeného manžela (§ 72 a § 73 zákona o rodine)
• Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke (§ 74 zákona o rodine)

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov (aj osvojiteľov) bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo neho. Ak má dieťa iba jedného z rodičov, vyživovaciu povinnosť plní v plnom rozsahu tento rodič.

Vyživovacia povinnosť vzniká narodením dieťaťa a zaniká, keď je dieťa schopné samostatne sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti je individuálny a závisí od schopnosti dieťaťa získať pravidelný príjem a samostatne si zabezpečiť životné náklady. Pri plnení vyživovacej povinnosti sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Bez ohľadu na to, každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, ktorý predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime).

Prečítajte si tiež: Zákon o výživnom

Určenie výšky výživného súdom

Súd pri určení výšky výživného prihliada nielen na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ale aj na odôvodnené potreby dieťaťa a na to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará a ako sa stará o domácnosť. Súd neberie do úvahy výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné pre plnoleté deti upraví súd len na návrh.

Zmena výšky výživného

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane ktoréhokoľvek rodiča alebo dieťaťa.

Na strane dieťaťa ide obvykle o zmenu potrieb z dôvodu začiatku školskej dochádzky, prechod medzi stupňami školy, zdravotné pomery, krúžkové alebo športové aktivity. Na strane rodiča ide najmä o stratu zamestnania, zmenu zamestnania, zmenu zdravotného stavu, uzavretie manželstva, narodenie ďalšieho dieťaťa a novej vyživovacej povinnosti, alebo strata určitých schopností. V každom prípade musí ísť o zmenu pomerov v porovnaní so stavom existujúcim v čase vydania rozhodnutia o vyživovacej povinnosti.

Náhradné výživné

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom. Predmetom tohto zákona je poskytovanie náhradného výživného, ktorým sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa ako oprávnenej osoby, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím alebo jej nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, alebo suma sirotského dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku je nižšia ako suma minimálneho výživného.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné, ak spĺňa jednu z podmienok a ak má trvalý pobyt na území SR a zdržiava sa na území SR (platí to i v prípade, že dieťa sa zdržiava dlhodobo mimo územia SR z dôvodu štúdia v cudzine) a priemerný príjem za posledných 6 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o náhradné výživné, nepresahuje 2,2-násobok sumy životného minima.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a príspevok na výživu rozvedeného manžela

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a trvá počas jeho trvania. Manželia majú mať rovnakú životnú úroveň a cieľom tejto povinnosti je zabezpečiť jej vyrovnanie. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, dôsledkom je rozdielna životná úroveň manželov. To sa môže prejaviť napríklad tak, že jeden z manželov riadne alebo vôbec neprispieva na spoločnú domácnosť, na starostlivosť o deti a iné spoločné výdavky, a druhý manžel musí ich úhradu zabezpečovať samostatne, čím sa znižuje jeho životná úroveň. Ďalším príkladom je, keď manželia majú rôzne príjmy a nevedia sa dohodnúť na ich spravodlivom rozdelení tak, aby mali rovnakú životnú úroveň. Ak nastane stav, kedy manželia majú rozdielnu životnú úroveň a nevedia sa dohodnúť na jej vyrovnaní, môže sa ktorýkoľvek z manželov domáhať na súde určenia výživného na manžela.

Súd určuje výšku výživného na manžela tak, aby táto v zásade vyrovnávala rozdielnu životnú úroveň manželov. Nejde však o dosiahnutie mechanickej - matematickej rovnosti medzi manželmi. Ide skôr o dosiahnutie spravodlivej rovnosti, keďže súd posudzuje aj schopnosti a možnosti oboch manželov. Súd tak posudzuje nielen majetkové pomery, ale aj schopnosti a možnosti oboch manželov.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela

Príspevok na výživu rozvedeného manžela je možné uplatniť až po rozvode manželstva. Cieľom prípadnej výživy po rozvode nie je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov, ale len zabezpečenie primeranej výživy pre toho manžela, ktorý nie je schopný sa sám živiť. Výška tohto príspevku je obmedzená jej primeranosťou, čo znamená, že výživné bude slúžiť na pokrytie časti niektorých opodstatnených výdavkov na domácnosť a osobu. Výživné tak nemá slúžiť na udržovanie životnej úrovne tohto rozvedeného manžela. Na výšku výživného majú vplyv aj dôvody, pre ktoré bolo manželstvo rozvedené.

Základnou zákonnou podmienkou priznania tohto nároku je, že rozvedený manžel, ktorý o príspevok žiada, nie je schopný sa sám živiť a teda je výživou odkázaný na rozvedeného manžela. Pri posudzovaní schopnosti sa samostatne živiť súd posudzuje subjektívne aj objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného manžela na trhu práce, t.j. či je schopný pracovať, nestačí len skutočnosť, že je napr. nezamestnaný.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Rozvedený manžel sa môže domáhať na súde určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela, ak spĺňa uvedené zákonné podmienky. Trvanie tejto vyživovacej povinnosti je časovo obmedzené na dobu najdlhšie piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Túto dobu je možné po jej uplynutí na návrh predĺžiť v ďalšom súdnom konaní, avšak jedine ak ide o rozvedeného manžela, ktorý nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú starostlivosť.

Spoločné ustanovenia

V prípade oboch vyššie uvedených vyživovacích povinností súd rozhoduje len na základe podaného návrhu na súde a prípadné výživné určuje najskôr odo dňa tohto podania na súde. Nie je možné riešiť tieto dva nároky v jednom súdnom konaní, pretože ide o samostatné nároky. Ešte predtým, ako podáte návrh na súd, odporúčame sa pokúsiť s manželom, resp. rozvedeným manželom, dohodnúť na výške výživného a jeho splatnosti. Dohodou môžete predísť zvýšeným výdavkom v súvislosti s vymáhaním tohto nároku ako aj časovým prieťahom. V takomto prípade odporúčame, aby dohoda mala písomnú formu.

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko manžel, resp. rozvedený manžel, proti ktorému návrh smeruje. Návrh musí obsahovať osobné údaje navrhovateľa (manžela, resp. rozvedeného manžela, ktorý sa nároku domáha) s uvedením mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, ako aj osobné údaje odporcu (manžela, resp. rozvedeného manžela, proti ktorému návrh smeruje). Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate určenia výživného na manžela alebo príspevku na výživu rozvedeného manžela a v akej výške. Výšku výživného je nevyhnutné odôvodniť. V návrhu podrobne opíšte Vaše príjmy a opodstatnené výdavky na domácnosť, na deti a osobné výdavky.

Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch oboch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje obom účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.

Vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby.

Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády. Do pozornosti dávame tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.

Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam. Do pozornosti dávame fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

Štipendium ako príjem dieťaťa

V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.

Zánik a obnovenie vyživovacej povinnosti

Ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.

Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.

Minimálna výška výživného

Zákon stavuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.

Náhradné výživné pre plnoleté dieťa

Ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Zrušenie vyživovacej povinnosti

V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, súd návrhu vyhovie.

Vymáhanie výživného

V prípade, že povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, existuje niekoľko spôsobov, ako výživné vymôcť:

• Exekučné konanie: Typickým prípadom je iniciovanie exekučného konania. Na to, aby mohlo začať exekučné konanie, je potrebné, aby oprávnená osoba disponovala exekučným titulom, ktorým je najčastejšie розsudok civilného súdu, ktorým určí výšku výživného alebo schváli rodičovskú dohodu o výške výživného. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronicky na Okresný súd Banská Bystrica. Po začatí exekúcie exekútor vykonáva úkony smerujúce k vymoženiu výživného.
• Trestné oznámenie: Ďalším prostriedkom, ktorý má oprávnená osoba k dispozícii, je podanie trestného oznámenia. Na rozdiel od exekučného konania, v prípade podania trestného oznámenia nemusí existovať rozsudok civilného súdu, ktorým by súd rozhodol o výške výživného. Orgány činné v trestnom konaní ako aj súd posudzujú otázky týkajúce sa viny samostatne, pričom medzi takéto otázky patrí aj výška vyživovacej povinnosti povinnej osoby. Dôvod, prečo je podanie trestného oznámenia v mnohých prípadoch efektívnym prostriedkom na vymoženie výživného, je účinná ľútosť povinnej osoby. To znamená, že povinný rodič sa môže trestnému stíhaniu vyhnúť tým, že zaplatí zameškané výživné.

tags: #vyzivne #a #vyzivovacia #povinnost #podmienky