
Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi je základným princípom rodinného práva. Tento princíp má za cieľ zabezpečiť, aby obaja manželia mali počas trvania manželstva rovnakú životnú úroveň. Čo presne táto povinnosť obnáša a aké sú podmienky pre jej uplatnenie? Aké sú rozdiely medzi výživným počas manželstva a po rozvode? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku.
Podľa § 71 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá zabezpečuje udržanie rovnakej životnej úrovne pre oboch. Táto povinnosť trvá počas celého manželstva, bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, druhý manžel má právo obrátiť sa na súd, aby určil rozsah výživného.
Cieľom vyživovacej povinnosti je zabezpečiť, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Nejde však o mechanickú rovnosť, ale o spravodlivé vyrovnanie rozdielov, pričom sa berú do úvahy schopnosti a možnosti oboch manželov. Súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného manžela, ako aj na schopnosti a majetkové pomery povinného manžela.
Pri určovaní výživného súd zohľadňuje viacero faktorov:
Môže ísť o prípady, keď jeden z manželov zarába výrazne viac ako druhý a neposkytuje mu primeranú časť peňazí na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne. Alebo keď jeden z manželov riadne alebo vôbec neprispieva na spoločnú domácnosť, na starostlivosť o deti a iné spoločné výdavky, a druhý manžel musí ich úhradu zabezpečovať samostatne, čím sa znižuje jeho životná úroveň.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Manželské výživné nemožno priznať, ak by jeho priznanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd zohľadňuje dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí, príčiny, pre ktoré si manželia neplnia svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, ale aj okolnosti, či manžel uplatňujúci si nárok na výživné žije s druhom, ako aj okolnosti spôsobeného rozvratu medzi manželmi a opustenie rodiny.
Po rozvode manželstva vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi zaniká. Avšak, za určitých podmienok môže vzniknúť nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela je možné uplatniť najskôr po rozvode manželstva, keďže ide o vyživovaciu povinnosť medzi rozvedenými manželmi. Účelom tohto príspevku nie je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne, ale zabezpečenie primeranej výživy pre toho manžela, ktorý nie je schopný sa sám živiť.
Základnou podmienkou priznania tohto nároku je, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a je odkázaný na výživu od bývalého partnera. Pri posudzovaní schopnosti samostatne sa živiť súd posudzuje subjektívne aj objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného manžela na trhu práce, t.j. či je schopný pracovať.
Výška príspevku je obmedzená jej primeranosťou, čo znamená, že výživné bude slúžiť na pokrytie časti niektorých opodstatnených výdavkov na domácnosť a osobu. Trvanie tejto vyživovacej povinnosti je časovo obmedzené na dobu najdlhšie piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Túto dobu je možné po jej uplynutí na návrh predĺžiť v ďalšom súdnom konaní, avšak jedine ak ide o rozvedeného manžela, ktorý nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú starostlivosť.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Na výšku výživného majú vplyv aj dôvody, pre ktoré bolo manželstvo rozvedené.
V oboch prípadoch (výživné počas manželstva a príspevok na výživu rozvedeného manžela) súd rozhoduje len na základe podaného návrhu na súde a prípadné výživné určuje najskôr odo dňa tohto podania na súde.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko manžel, resp. rozvedený manžel, proti ktorému návrh smeruje. Návrh musí obsahovať osobné údaje navrhovateľa a odporcu, stručný opis situácie, výšku požadovaného výživného a dôkazy (napr. potvrdenie o nezamestnanosti, doklady o výdavkoch, prípadne svedkovia).
Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom vykoná výsluch oboch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne.
Ešte predtým, ako podáte návrh na súd, odporúčame sa pokúsiť s manželom, resp. rozvedeným manželom, dohodnúť na výške výživného a jeho splatnosti. Dohodou môžete predísť zvýšeným výdavkom v súvislosti s vymáhaním tohto nároku ako aj časovým prieťahom. V takomto prípade odporúčame, aby dohoda mala písomnú formu.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné