Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a rodičovská dovolenka: Podmienky a praktické rady

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je rozsiahla téma, ktorá sa dotýka mnohých aspektov rodinného života. Cieľom tohto článku je objasniť túto povinnosť, najmä v kontexte materskej dovolenky, a poskytnúť praktické rady a informácie pre rôzne situácie, ktoré môžu nastať. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, od právnej úpravy až po reálne životné situácie.

Právna úprava vyživovacej povinnosti

Právna úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi je obsiahnutá v Zákone o rodine, konkrétne v § 62 až § 81. Dôležité ustanovenia nájdeme v § 71, ktoré sa týkajú vyživovacej povinnosti počas trvania manželstva, a v § 72 a § 73, ktoré upravujú príspevok na výživu pre rozvedeného manžela.

Vzájomná pomoc a rovnaká životná úroveň

V zmysle zásady vzájomnej pomoci, ktorá je zakotvená v Zákone o rodine, majú manželia povinnosť si navzájom pomáhať. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, môže druhý manžel podať žiadosť o výživné ešte pred rozvodom. Súd následne určí rozsah výživného tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Dôležité je zdôrazniť, že žiadosť o výživné pred rozvodom je podmienená podaním návrhu na rozvod.

Bezpodielové spoluvlastníctvo a spoločná domácnosť

Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, s ktorým majú obaja manželia právo nakladať. Počas trvania spoločnej domácnosti a spoločného hospodárenia manželia spravidla nemajú nárok na výživné medzi sebou. Situácia sa mení, ak manželia prestanú spoločne hospodáriť alebo ak jeden z nich opustí spoločnú domácnosť a vznikne výrazný rozdiel v ich životnej úrovni.

Výživné po rozvode

Ak sú manželia už rozvedení, môže za určitých okolností vzniknúť nárok na príspevok na výživu pre rozvedeného manžela. Táto situácia nastáva, ak si jeden z manželov po rozvode nevie sám zabezpečiť základné potreby pre život, napríklad z dôvodu choroby, pracovnej neschopnosti alebo ťažkostí so začlenením sa do pracovného procesu po rodičovskej dovolenke.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Zánik vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť zaniká, ak rozvedený manžel, ktorý ju poberá, uzavrie nové manželstvo alebo ak zomrie exmanžel, ktorý ju platí. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Vyživovacia povinnosť počas materskej/rodičovskej dovolenky

Počas materskej alebo rodičovskej dovolenky sa často stáva, že jeden z manželov (väčšinou žena) má obmedzené finančné možnosti, zatiaľ čo druhý manžel zarába podstatne viac. V takýchto prípadoch môže vzniknúť otázka, či má manželka na materskej dovolenke nárok na výživné.

Právo na manželské výživné

Podľa § 71 Zákona o rodine majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. To znamená, že aj počas materskej dovolenky môže manželka žiadať od manžela výživné, ak jej príjem (materská alebo rodičovský príspevok) nepostačuje na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne, akú má jej manžel.

Starostlivosť o domácnosť ako plnenie vyživovacej povinnosti

Je dôležité si uvedomiť, že plnenie vyživovacej povinnosti neznamená len finančný príspevok. Osobná starostlivosť o deti a domácnosť sa tiež považuje za plnenie vyživovacej povinnosti. Ak manželka na materskej dovolenke zabezpečuje chod domácnosti, stará sa o deti a vytvára pre manžela zázemie, prispieva tým k uspokojovaniu potrieb rodiny.

Súdne rozhodnutie a dobré mravy

Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (manželky na materskej dovolenke), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (manžela). Súd tiež zohľadňuje, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Manželské výživné nemožno priznať, ak by jeho priznanie bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Príklady z praxe

Príklad 1: Manželka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Manžel pracuje ako kamionista a odmieta prispievať na domácnosť. V tomto prípade má manželka právo žiadať od manžela výživné na dieťa aj na seba (manželské výživné).

Príklad 2: Manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Manžel sa dohodol, že bude dávať 200 € na dve deti, ale platí nepravidelne. Manželka platí nájom, elektrinu, stravu a iné výdavky. V tomto prípade by mala manželka podať návrh na súd na určenie výživného, aby sa zabezpečila pravidelná a spravodlivá výživa pre deti.

Príklad 3: Manželia žijú v spoločnej domácnosti, ale manžel odmieta prispievať na výživu dieťaťa. Manželka pokrýva všetky výdavky. V tomto prípade môže manželka podať návrh na súd, aby určil výživné, pretože obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Ako postupovať pri žiadosti o výživné

Ak sa nachádzate v situácii, keď si váš manžel neplní vyživovaciu povinnosť, môžete sa obrátiť na súd so žiadosťou o určenie výživného. Tu je niekoľko krokov, ktoré by ste mali podniknúť:

1. Písomná žiadosť: Najprv požiadajte manžela o plnenie vyživovacej povinnosti písomne a preukázateľne (napr. doporučeným listom).
2. Návrh na súd: Ak manžel na vašu žiadosť nereaguje alebo ju odmieta, podajte návrh na súd. Návrh sa podáva na súd v obvode, kde má dieťa bydlisko.
3. Obsah návrhu: V návrhu uveďte vaše príjmy a výdavky, príjmy a výdavky manžela (ak ich poznáte), odôvodnené potreby dieťaťa a výšku výživného, ktorú žiadate. K návrhu priložte všetky relevantné doklady (napr. potvrdenie o príjme, faktúry za výdavky, rodný list dieťaťa).
4. Súdne konanie: Súd v konaní preskúma vaše tvrdenia a dôkazy, vypočuje vás a vášho manžela a rozhodne o výške výživného.

Faktory ovplyvňujúce výšku výživného

Výška výživného závisí od viacerých faktorov, ktoré súd zohľadňuje:

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

• Príjem oboch rodičov: Súd skúma príjem oboch rodičov, vrátane mzdy, podnikateľských príjmov, dávok v nezamestnanosti, dôchodku a iných príjmov.
• Majetkové pomery: Súd zohľadňuje aj majetkové pomery oboch rodičov, vrátane nehnuteľností, hnuteľného majetku, úspor a dlhov.
• Odôvodnené potreby dieťaťa: Súd posudzuje odôvodnené potreby dieťaťa, vrátane nákladov na stravu, oblečenie, bývanie, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, záujmové krúžky a iné aktivity.
• Starostlivosť o dieťa: Súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
• Životná úroveň: Súd sa snaží zabezpečiť, aby životná úroveň dieťaťa bola v zásade rovnaká ako životná úroveň oboch rodičov.

Špecifické situácie a ich riešenia

• Manžel je dobrovoľne nezamestnaný: Ak je manžel dobrovoľne nezamestnaný a vyhýba sa práci, súd môže pri určení výživného prihliadnuť na jeho potenciálny príjem, ktorý by mohol dosahovať, ak by pracoval.
• Manžel pracuje v zahraničí a poberá diéty: Diéty a cestovné náhrady, ktoré manžel poberá v zamestnaní, sa započítavajú do jeho príjmu pri určovaní výšky výživného.
• Manžel je alkoholik a prejavuje agresivitu: V takýchto prípadoch by ste mali zvážiť nielen žiadosť o výživné, ale aj ochranu seba a svojich detí.
• Manžel žije s novou partnerkou: Aj keď manžel žije s novou partnerkou, nemá to vplyv na jeho vyživovaciu povinnosť voči deťom z predchádzajúceho manželstva.

Dôležité upozornenia

• Výživné má prednosť: Výživné na dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča.
• Trestný čin: Neplnenie vyživovacej povinnosti je trestný čin.
• Exekúcia: Ak manžel neplatí výživné dobrovoľne, môžete podať návrh na exekúciu.
• Zmena pomerov: Ak sa zmenia pomery (napr. príjem, potreby dieťaťa), môžete požiadať súd o zmenu výšky výživného.

Rodinná politika a podpora rodín s deťmi

Narodenie dieťaťa v živote každej rodiny predstavuje významnú zmenu. Úroveň zabezpečenia rodín s deťmi determinuje celý rad faktorov. Pojmy „rodina“ a „rodinná politika“, ktoré používame takmer každý deň, sa zdá, že sú pre každého jasné a zrozumiteľné, avšak v odbornej literatúre existujú problémy s vymedzením týchto pojmov, ako aj ich obsahu, rozsahu a opatrení. Na definovanie týchto pojmov má obrovský vplyv najmä názor (pohľad) na to, čo sa považuje za tzv. „normálnu rodinu“. Tradičný pohľad na rodinu považuje za rodinu manželskú dvojicu (muža a ženu) a ich (slobodné, vlastné alebo adoptované) deti, ktoré spolu s nimi žijú v jednej domácnosti. Tento typ rodiny z hľadiska sociológie sa označuje aj ako „nukleárna rodina“. Ide o najrozšírenejší typ v Európe, ako aj na Slovensku. Avšak je potrebné uviesť, že v tzv. vyspelých západných spoločnostiach sa vyskytujú aj iné typy rodín ako napr. rozšírená rodina - okrem rodičov a detí v rodine žijú aj starí rodičia, resp. jednorodičovská rodina - v rodine je prítomný iba jeden rodič, napr. rekonštituovaná rodina - jeden z dvojice rodičov bol už raz vydatý (ženatý) a v rodine sú prítomné deti z predchádzajúceho manželstva, resp.Ústava Slovenskej republiky v čl. 41 ods. 1, v zmysle ktorého „manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona“, zakotvuje priamu podporu a ochranu manželskej rodiny (nukleárnej, tradičnej). V zmysle Koncepcie štátnej rodinnej politiky (1996) štát teda podporuje a právne chráni stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov, pričom postoj štátu k iným, suboptimálnym formám rodinného spolužitia je určovaný potrebami detí a iných závislých (ohrozených) členov. Úcta a pomoc sa preukazujú najmä tým, ktorí po strate manželského partnera na seba vzali úlohu zodpovednosti jedného rodiča za starostlivosť o deti. Úloha štátu v žiadnom prípade nespočíva v zásahoch rôznymi opatreniami do života rodín, ale hlavnou úlohou je vytváranie najmä rámcových právnych, ekonomických a inštitucionálnych podmienok rodinám na uplatnenie vlastnej zodpovednosti. Slovenská republika sa zaraďuje medzi konzervatívne krajiny, ktoré považujú za rodinu legálne zosobášený pár (muža a ženu) a ich (vlastné) deti a nie sú otvorené akceptovať proces zrovnoprávňovania rôznorodých rodinných foriem (napr. nezosobášené dvojice, ktoré spoločne vychovávajú svoje alebo adoptívne deti).Rodinná politika sa realizuje nielen na úrovni štátu, ale aj na úrovni regionálnej (i lokálnej) a komunálnej prostredníctvom opatrení samosprávnych orgánov, t. j. Rodinná politika v niektorých krajinách tvorí súčasť politického života - napr. v Nemecku, v Belgicku, vo Francúzsku, ale najmä vo Švédsku, Fínsku a Nórsku. Základným rysom je podpora rodín veľkým množstvom peňažných dávok, službami, veľkorysou právnou úpravou materskej a rodičovskej dovolenky, ako aj zabezpečenie podmienok pre vysokú účasť žien na trhu práce. (Poznámka autorky: Hlavy členských krajín EÚ v marci 2000 prijali záväzok dosiahnuť zamestnanosť žien v členských krajinách na úrovni 60 %. V roku 2003 podľa údajov Eurostatu zamestnanosť žien na Slovensku nedosahovala ani 53 %. - Stanek,V. a kol. „Sociálna politika. Naproti tomu, napr. v USA a vo Veľkej Británii sa uplatňuje tzv. liberálny model. Jeho základnou črtou je obmedzený rozsah sociálneho zabezpečenia, absencia zdravotných, nemocenských a rodinných programov v prospech rodín s deťmi. Ide o reziduálny (zvyškový) prístup a dôraz sa kladie iba na poskytovanie adresne a cielene poskytovaných dávok pre chudobných. Rodine škodí nielen príliš veľa zásahov, ale aj ak je zásahov príliš málo.Uvedené štátne sociálne dávky predstavujú najdôležitejšie opatrenia rodinnej politiky. V nasledujúcich riadkoch si podrobnejšie rozoberieme účel a základné podmienky nevyhnutné pre poskytovanie dávok najmä v období tehotenstva a materstva, t. j. v období materskej a rodičovskej dovolenky. V prvej časti článku venujeme pozornosť najmä dávke nemocenského poistenia - t. j. materskému a štátnej sociálnej dávke - t. j. rodičovskému príspevku a v druhej časti článku aj ostatným dávkam štátnej sociálnej podpory, ktoré sa poskytujú rodičom v súvislosti s narodením dieťaťa - t. j.

Materská a rodičovská dovolenka

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o novonarodené dieťa patrí žene voľno bez náhrady mzdy - materská dovolenka po dobu 28 týždňov, resp. 37 týždňov a rodičovská dovolenka až do troch rokov veku, resp. až do šiestich rokov veku dieťaťa. Ide o dôležité osobné prekážky v práci podľa § 141 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). Táto doba sa považuje za ospravedlnenú neprítomnosť v práci. V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. V prípade, ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia 28 týždňov, resp. 37 týždňov. Materská dovolenka pri náhradnej rodinnej starostlivosti sa poskytuje žene odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, resp. Materská dovolenka sa môže v niektorých zákonom stanovených prípadoch aj prerušiť. Ide o situácie, ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzal do starostlivosti dojčenský ústav alebo iný liečebný ústav a žena zatiaľ nastúpi do práce, preruší sa týmto nástupom materská dovolenka najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Materská dovolenka môže byť v niektorých prípadoch aj kratšia. Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka po dobu 14 týždňov. Počas materskej dovolenky sa žene poskytuje dávka nemocenského poistenia, a to materské podľa zákona č. 461/2003 Z.

Materská dovolenka je právnym nárokom ženy, o ktorý nemusí osobitne žiadať. Stačí, ak zamestnávateľovi nástup na materskú dovolenku oznámi na predpísanom tlačive, potvrdenom príslušným lekárom. Čas nástupu na materskú dovolenku určí lekár, v starostlivosti ktorého tehotná žena je. Zákonník práce určuje hranicu, kedy môže žena najskôr nastúpiť na materskú dovolenku - t. j. najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu (§ 167 ods. 1 ZP). V prípade nepriaznivého zdravotného stavu ženy, ktorý spočíva napr. v jej tehotenstve, žena môže z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (napr. rizikového tehotenstva) poberať počas celého tehotenstva dávky nemocenského poistenia, t. j. náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť jej neprítomnosť v práci po celý čas materskej dovolenky. Počas čerpania tejto materskej dovolenky nesmie zamestnávateľ obsadiť pracovné miesto iným zamestnancom, iba ak na pracovný pomer na dobu určitú. Po návrate do práce po skončení tejto materskej dovolenky (do 28 týždňov, resp.

Rodičovská dovolenka muža

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno aj mužovi už od narodenia dieťaťa, a to v rovnakom rozsahu ako žene, ak sa stará o narodené dieťa. Počas čerpania tejto rodičovskej dovolenky muža nesmie zamestnávateľ obsadiť pracovné miesto iným zamestnancom, iba ak na pracovný pomer na dobu určitú. Po návrate do práce po skončení tejto rodičovskej dovolenky (do 28 týždňov, resp. 37 týždňov), je zamestnávateľ povinný muža zaradiť opätovne na pôvodnú prácu a pracovisko (§ 157 ZP). Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na dobu, po ktorú je zamestnankyňa na materskej dovolenke a zamestnanec na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 ZP - t. j. v období 28 týždňov, resp. 37 týždňov). Nástup zamestnankyne na materskú dovolenku a zamestnanca na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. Táto doba materskej dovolenky (ženy) a rodičovskej dovolenky muža podľa § 166 ods. 1 ZP(t. j. v období 28 týždňov, resp. 37 týždňov) sa na účely dovolenky posudzuje ako výkon práce (t. j. ako odpracovaná doba) a započítava sa aj do času trvania pracovného pomeru (t. j. pre zápočet dôb na účely dovolenky podľa § 103 ods. Materské je obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka nemocenského poistenia, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu, príp. ušlú mzdu) počas materskej dovolenky. Účelom tejto dávky je hmotné zabezpečenie žien v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z toho dôvodu nemajú príjem (t. j. Nárok na materské má poistenkyňa (zamestnankyňa, povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba), ktorá spĺňa podmienky ustanovené v ustanoveniach § 30 až § 31 a § 48 až § 53 zákona č. 461/2003 Z.

Základnou podmienkou vzniku nároku na materské je účasť na nemocenskom poistení, pričom poistenkyňa musí nastúpiť na materskú dovolenku za trvania tohto poistenia alebo v čase, po ktorý sa jej ešte zachovávajú nároky zo skoršieho poistenia. Ďalšou podmienkou je tzv. čakacia doba, t. j. účasť na nemocenskom poistení musí trvať najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Doba účasti na nemocenskom poistení nemusí byť získaná nepretržite a ani v jednej organizácii. Do tejto doby sa započítavajú všetky doby, v ktorých bola žena nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom a vo všetkých organizáciách, t. j. Poslednou z podmienok je skutočnosť, že poistenkyňa (zamestnankyňa) nepracuje a z toho dôvodu nemá nárok na mzdu, ani na iný príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, t. j. V prípade povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby poslednou z podmienok je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky - t. j. materského za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. - účinné od 1. 8. Ak vznikol dôvod na poskytnutie materského v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne jej nárok na materské, ak za tento mesiac zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Podmienka zaplatenia poistného sa aj v tomto prípade považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. - účinné od 1. 8. Ak povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vznikol dôvod na poskytnutie materského v ochrannej lehote, nárok na materské je…

Rodičovský príspevok

Ak nemáte nárok na materské, existuje možnosť poberania rodičovského príspevku. Nárok na rodičovský príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril.

Vplyv rodičovského príspevku na nezdaniteľnú časť základu dane

Tento článok sa zameriava na objasnenie vzťahu medzi rodičovským príspevkom, príjmom manžela a uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako rôzne príjmy ovplyvňujú nárok na túto daňovú úľavu.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela: Základné princípy

Manželovi vzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela, čím si znižuje svoj základ dane. Výška tejto nezdaniteľnej časti závisí od vlastného príjmu manželky/manžela. Na rozdiel od určenia nezdaniteľnej časti na daňovníka, kde sa posudzuje základ dane, pri manželke/manželovi je podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na manželku sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí.

Podmienky pre uplatnenie

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela si môže uplatniť daňovník, ak žije s manželkou/manželom v (spoločnej) domácnosti. Nie je pritom podstatné, či manželia majú rovnakú adresu trvalého pobytu. Dôležité je, aby daňovník - zamestnanec mal nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela len od základu dane z tzv. príjmov.

Ďalej, nárok si možno uplatniť vtedy, ak:

• Manželka/manžel sa staral/a o vyživované maloleté dieťa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nie je dôležité, či manželka poberá materské, rodičovský príspevok, alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Dieťa, o ktoré sa starajú, nemusí byť ich vlastné.
• Manželka/manžel bola zaradená/ý do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tu pozor! Samotný príspevok sa započítava do vlastného príjmu manželky. Pozor, do evidencie úrad práce nezaradí napr. vecí a rodiny). Pri skúmaní podmienky invalidity nie je dôležité, či manželka poberá invalidný dôchodok. Často sa stáva, že podmienky na priznanie nároku boli splnené nie po celý príslušný rok, ale len po časť roka. V takom prípade postupujeme nasledovne:
  1. Zistíme, či boli splnené podmienky na uplatnenie NČZD na manželku k 1. 1.
  2. Ak boli podmienky splnené len časť roka, určíme sumu NČZD na manželku za celý rok.
  3. Zo sumy určenej podľa bodu 2. sa určí alikvotná časť podľa počtu kalendárnych mesiacov, pre ktoré boli podmienky splnené k 1. 1.

Doklady potrebné k uplatneniu

Zamestnanec je k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania povinný doložiť doklady, ktorými preukáže existenciu manželstva (sobášny list) a splnenie niektorej zo štyroch podmienok (rodný list dieťaťa, potvrdenie o poberaní príspevku na opatrovanie, potvrdenie o evidencií uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie o priznaní invalidity, preukazu ŤZP).

#

tags: #vyživné #manželka #rodičovská #dovolenka #podmienky