Výživné nesmie byť likvidačné: Podmienky a aspekty určovania výživného na maloleté dieťa

Súdne konania týkajúce sa starostlivosti o maloletých sú veľmi časté. Ich súčasťou je aj konanie vo veci určenia výživného na maloleté dieťa. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku výživného na maloleté dieťa, s dôrazom na to, aby výživné nebolo pre povinného rodiča likvidačné.

Právny rámec výživného na maloleté dieťa

Výživné na maloleté dieťa je upravené v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov („zákon o rodine”), a to v ustanoveniach § 62 a nasl. Slúži na uspokojovanie základných potrieb dieťaťa a zabezpečenie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre jeho všeobecný telesný a duševný rozvoj a prípravu na uplatnenie sa v živote.

Účel výživného

Výživné má zabezpečiť uspokojovanie potrieb dieťaťa, akými sú:

• Ošatenie
• Bývanie
• Kultúrne potreby
• Vzdelávacie potreby
• Športové potreby
• Rekreačné potreby

Je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/174/2016).

Trvanie vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Určovanie výšky výživného

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na:

• Potreby dieťaťa
• Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov
• Ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.

Minimálne výživné

Suma minimálneho výživného, ktoré je povinné platiť každý rodič, je stanovená zákonom.

Zohľadnenie osobnej starostlivosti o dieťa

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Prednosť výživného pred inými výdavkami rodiča

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Preukazovanie príjmu rodiča

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima.

Ak je rodič živnostníkom, prípadne vykonáva slobodné povolanie, obvykle sa v nadväznosti na § 62 ods. 1 zákona o rodine predkladá najmä kópia daňového priznania. Z neho je následne možné určiť aj čistý mesačný príjem. Mnohokrát pri snahe o zistenie čistého príjmu v tomto prípade je daňové priznanie zo strany povinného upravené tak, že výsledkom podnikania je strata, prípadne tak minimálny príjem, že by nebolo reálne, aby si dokázal z neho povinný rodič zabezpečiť základné životné potreby. Súd preto pri určovaní výživného následne nevychádza z príjmu preukazovaného povinným, ktorý by podľa predloženého daňového priznania mal byť hlboko v strate, ale vychádza predovšetkým z jeho potenciálnych možností a schopností ako to upravuje ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine (viď napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 22CoP/97/2017).

Zisťovanie majetkových pomerov

V mnohých prípadoch je preukázanie majetkových pomerov povinného rodiča pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa pomerne náročné. Z praxe vyplýva, že mnohokrát je pomerne ťažké preukázať skutočnosť, že povinný rodič, ktorému má súd určiť vyživovaciu povinnosť v určitej výške na maloleté dieťa, má i iný „neoficiálny” príjem. Môže sa jednať napríklad o zamestnanie čašník, rozvozca donáškových služieb, kedy títo zamestnanci (živnostníci) dostávajú sprepitné, ktorého výška je ťažko preukázateľná.

Súd môže pri zisťovaní majetkových pomerov prihliadať na:

• Vlastníctvo nehnuteľností - preukazuje sa napríklad kópiou listu vlastníctva.
• Iné vyživovacie povinnosti - v prípade ak má povinný vyživovacie povinnosti voči iným osobám (napríklad manželka, dieťa, rodič), podáva sa informácia o výške výživného.
• Bytovú situáciu povinného rodiča - povinný rodič uvedie súdu, kde býva, či vo vlastnej nehnuteľnosti alebo si nehnuteľnosť prenajíma.

Zmena výšky výživného

Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Dôvodom pre zmenu výšky výživného môže byť napríklad:

• Zvýšenie nákladov spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb mal. dieťaťa.
• Zmena pomerov na strane mal. vekom, školskými a mimoškolskými aktivitami.
• Inflácia, zmena cien spotrebného koša.
• Podstatná zmena pomerov na strane mal. dieťaťa alebo povinného rodiča.

Výživné nesmie byť likvidačné

Súd pri určovaní výšky výživného musí dbať na to, aby nebolo pre povinného rodiča likvidačné. To znamená, že výška výživného by nemala ohroziť jeho základné životné potreby. Ak by výživné bolo pre povinného rodiča likvidačné, môže sa obrátiť na súd so žiadosťou o jeho zníženie.

Čo robiť, ak nemáte na právnika a súdne poplatky

Ak je vaša majetková situácia natoľko zlá, že platenie advokáta by pre vás mohlo byť likvidačné, môžete sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o štátnu organizáciu, ktorá poskytuje právne služby prostredníctvom svojich zamestnancov alebo určených advokátov či mediátorov.

Právna pomoc bez finančnej účasti žiadateľa

Na bezplatnú právnu pomoc môžete pomýšľať, ak:

• váš príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom o životnom minime a zároveň si nemôžete využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom (napr. predajom hodnotnejších vecí),
• spor, ktorý chcete viesť, nie je zrejme bezúspešný,
• hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (podmienka sa netýka sporov, ktorých hodnotu nie je možné vyčísliť v peniazoch, napr. rôzne rodinnoprávne spory).

Podmienky pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci musíte spĺňať počas celého jej trvania.

Právna pomoc s finančnou účasťou žiadateľa

Ak váš príjem presahuje 1,4-násobok sumy životného minima a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a využívanie právnych služieb si zároveň nemôžete zabezpečiť svojím majetkom, máte právo na poskytnutie právnej pomoci, ak sa na nákladoch jej poskytnutia budete podieľať aspoň v rozsahu 20 %.

Aj pre čiastočné hradenie nákladov právnej pomoci platí, že vami vedený spor nesmie byť zrejme bezúspešný a jeho hodnota musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy.

Čo robiť, ak nemáte na súdne poplatky

Aby vám nutnosť vynaloženia súdnych poplatkov v konečnom dôsledku nebránila prístupu k spravodlivosti, upravuje zákon 2 druhy výnimiek z platenia poplatkov.

• Paušálna výnimka z platenia súdneho poplatku pre určité typy sporov alebo žalobcov. Súdny poplatok neplatíte napríklad za konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.
• Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súdom. Priznanie oslobodenia nezávisí od druhu súdneho sporu; podmienkou je, aby ho odôvodňovali vaše pomery. Súdy priznávajú oslobodenie najmä nemajetným žalobcom.

tags: #výživné #nesmie #byť #likvidačné #podmienky