
Súdne konania týkajúce sa starostlivosti o maloletých sú veľmi časté. Ich súčasťou je aj konanie vo veci určenia výživného na maloleté dieťa. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku výživného na maloleté dieťa, s dôrazom na to, aby výživné nebolo pre povinného rodiča likvidačné.
Výživné na maloleté dieťa je upravené v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov („zákon o rodine”), a to v ustanoveniach § 62 a nasl. Slúži na uspokojovanie základných potrieb dieťaťa a zabezpečenie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre jeho všeobecný telesný a duševný rozvoj a prípravu na uplatnenie sa v živote.
Výživné má zabezpečiť uspokojovanie potrieb dieťaťa, akými sú:
Je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/174/2016).
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na:
Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.
Suma minimálneho výživného, ktoré je povinné platiť každý rodič, je stanovená zákonom.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima.
Ak je rodič živnostníkom, prípadne vykonáva slobodné povolanie, obvykle sa v nadväznosti na § 62 ods. 1 zákona o rodine predkladá najmä kópia daňového priznania. Z neho je následne možné určiť aj čistý mesačný príjem. Mnohokrát pri snahe o zistenie čistého príjmu v tomto prípade je daňové priznanie zo strany povinného upravené tak, že výsledkom podnikania je strata, prípadne tak minimálny príjem, že by nebolo reálne, aby si dokázal z neho povinný rodič zabezpečiť základné životné potreby. Súd preto pri určovaní výživného následne nevychádza z príjmu preukazovaného povinným, ktorý by podľa predloženého daňového priznania mal byť hlboko v strate, ale vychádza predovšetkým z jeho potenciálnych možností a schopností ako to upravuje ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine (viď napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 22CoP/97/2017).
V mnohých prípadoch je preukázanie majetkových pomerov povinného rodiča pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa pomerne náročné. Z praxe vyplýva, že mnohokrát je pomerne ťažké preukázať skutočnosť, že povinný rodič, ktorému má súd určiť vyživovaciu povinnosť v určitej výške na maloleté dieťa, má i iný „neoficiálny” príjem. Môže sa jednať napríklad o zamestnanie čašník, rozvozca donáškových služieb, kedy títo zamestnanci (živnostníci) dostávajú sprepitné, ktorého výška je ťažko preukázateľná.
Súd môže pri zisťovaní majetkových pomerov prihliadať na:
Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Dôvodom pre zmenu výšky výživného môže byť napríklad:
Súd pri určovaní výšky výživného musí dbať na to, aby nebolo pre povinného rodiča likvidačné. To znamená, že výška výživného by nemala ohroziť jeho základné životné potreby. Ak by výživné bolo pre povinného rodiča likvidačné, môže sa obrátiť na súd so žiadosťou o jeho zníženie.
Ak je vaša majetková situácia natoľko zlá, že platenie advokáta by pre vás mohlo byť likvidačné, môžete sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o štátnu organizáciu, ktorá poskytuje právne služby prostredníctvom svojich zamestnancov alebo určených advokátov či mediátorov.
Na bezplatnú právnu pomoc môžete pomýšľať, ak:
Podmienky pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci musíte spĺňať počas celého jej trvania.
Ak váš príjem presahuje 1,4-násobok sumy životného minima a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a využívanie právnych služieb si zároveň nemôžete zabezpečiť svojím majetkom, máte právo na poskytnutie právnej pomoci, ak sa na nákladoch jej poskytnutia budete podieľať aspoň v rozsahu 20 %.
Aj pre čiastočné hradenie nákladov právnej pomoci platí, že vami vedený spor nesmie byť zrejme bezúspešný a jeho hodnota musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy.
Aby vám nutnosť vynaloženia súdnych poplatkov v konečnom dôsledku nebránila prístupu k spravodlivosti, upravuje zákon 2 druhy výnimiek z platenia poplatkov.
tags: #výživné #nesmie #byť #likvidačné #podmienky