
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je rozsiahla téma, ktorá sa dotýka mnohých aspektov života, najmä v kontexte vysokoškolského štúdia a jeho prípadného prerušenia alebo opakovania ročníka. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, pričom zohľadňuje rôzne faktory a situácie, ktoré môžu nastať.
Zákon o rodine v tretej hlave upravuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Táto povinnosť je zákonná a trvá, až kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zákon neobmedzuje právo na výživu konkrétnym vekom dieťaťa. Rozhodujúce sú viaceré faktory, ako vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, odôvodnené záujmy, potreby a majetkové pomery.
Vo väčšine prípadov výživné zaniká ukončením magisterského štúdia prvej vysokej školy. Ak by dieťa chcelo študovať ďalšiu vysokú školu po ukončení jednej, vyživovacia povinnosť už zvyčajne netrvá. Avšak, ak dieťa ukončí prípravu na povolanie a má pracovné príležitosti, ale nemá záujem pracovať, povinnosť platiť výživné nepokračuje. Ak dieťa žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, je povinné prispievať na domácnosť podľa svojich možností.
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že nadobudnutím plnoletosti alebo určitého veku dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo nie je pravda. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné trvá.
Schopnosť samostatne sa živiť znamená schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Súdna prax spája vznik tejto schopnosti aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. Pri posudzovaní, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, súd zohľadňuje nielen výšku zárobku, ale aj jeho pravidelnosť, dlhodobosť a či je schopný pokryť všetky životné náklady dieťaťa (bývanie, strava, štúdium, zdravotná starostlivosť a pod.). Príležitostná alebo čiastočná brigáda s nižším príjmom spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti rodiča.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Faktory ovplyvňujúce posúdenie schopnosti samostatne sa živiť:
Keď je pripravené vykonávať prácu na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Ktorý konkrétny deň to je? Tu sa právne názory rozchádzajú, štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak domnievam sa, že pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. Je však spravodlivé od dieťaťa očakávať, že v deň kedy si preberie diplom či výučný list nastúpi do práce? Nie. Aj keby, tak v ten deň určite mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude. Hoci súd nemá možnosť rozhodnúť o neskoršom dátume, rodič túto možnosť má.
Výživné na vysokoškoláka nezaniká automaticky, ak dieťa popri dennom štúdiu brigáduje. Výnimkou je situácia, keď dieťa pracuje a študuje externe, čím sa predpokladá, že sa dokáže samo živiť. Vo vzťahu k rodičom platí aj princíp solidarity, ktorý hovorí, že deti majú právo na rovnakú životnú úroveň ako ich rodičia. Ak sú majetkové pomery dieťaťa lepšie ako rodičov, nemá to vplyv na ich vyživovaciu povinnosť. Pri stanovení výšky výživného sa berú do úvahy majetkové pomery a životná úroveň rodičov. Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdom a dôvody pre jej určenie zanikli, je vhodné, aby rodič podal návrh na zrušenie výživného pre plnoleté dieťa. Až do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení je však potrebné výživné platiť.
Na vysokoškoláka môžete dostávať prídavky maximálne do veku 25 rokov, a to pri dennej forme štúdia. Nepatrí už študentom, ak ide o štúdium jednotlivých vyučovacích predmetov, popri zamestnaní, kombinované, externé alebo doktorandské. Vždy sa hlavne posudzuje nezaopatrenosť dieťaťa. Za nezaopatrené sa nepovažuje dieťa, ktoré bolo vylúčené zo štúdia alebo ak sa mu poskytuje starostlivosť v zariadení z dôvodu výkonu ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy na základe rozhodnutia súdu. Rodič má nárok na prídavok aj v prípade, ak dieťa na strednej škole opakuje ročník alebo ročníky. Neplatí to už však pre štúdium na vysokej škole, kde mu patrí len počas štandardnej dĺžky štúdia. Napríklad ak je dieťa prijaté na 3-ročné štúdium, má nárok na prídavok počas troch rokov, ak na 5-ročné tak na päť. Tu môže nastať situácia, že posledný ročník štúdia nebudú splnené podmienky na prídavok, pretože sa prekročí štandardná dĺžka štúdia. Ak by študent po opakovaní ročníka zvládol dvojročné štúdium za jeden rok, nárok na prídavok by mal počas celého štúdia. V prípade prerušenia štúdia vzniká nárok na prídavok, ak dieťa prerušilo štúdium zo zdravotného dôvodu, choroby alebo úrazu. Tieto skutočnosti musí preukázať úradu práce.
Opakovanie ročníka alebo zmena školy samé o sebe nie sú dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Každý z nás môže zlyhať. Súdna prax preto prípadné zrušenie vyživovacej povinnosti viaže spravidla na opakované zlyhanie, opakované opakovanie ročníka alebo zmenu školy. Ak dieťa študuje na vysokej škole, rodičovi patrí prídavok len počas štandardnej dĺžky štúdia. Ak je dieťa prijaté na 3-ročné štúdium, má nárok na prídavok počas troch rokov, ak na 5-ročné tak na päť. Tu môže nastať situácia, že posledný ročník štúdia nebudú splnené podmienky na prídavok, pretože sa prekročí štandardná dĺžka štúdia. Ak by študent po opakovaní ročníka zvládol dvojročné štúdium za jeden rok, nárok na prídavok by mal počas celého štúdia.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Prerušenie štúdia samo o sebe automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti. Dôležité je, či je dieťa schopné sa samo živiť. Ak dieťa preruší štúdium, aby pracovalo, môže to mať vplyv na posúdenie jeho schopnosti samostatne sa živiť. Súd bude skúmať dôvody prerušenia štúdia a či je dieťa schopné si zabezpečiť všetky svoje potreby. Ak dieťa nie je schopné sa samo živiť, napríklad z dôvodu choroby alebo invalidity, rodičia sú naďalej povinní ho vyživovať. Ak sa však dieťa nezamestnáva z lenivosti, existuje dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Ak študentka prvého ročníka vysokej školy zistí, že odbor nie je pre ňu vhodný a štúdium ukončí ešte v prvom semestri, vyživovacia povinnosť otca, ktorý jej platí výživné, pravdepodobne skončí v momente, keď prestane byť študentkou VŠ.
Ak rodič zvažuje podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, je dôležité zvážiť všetky relevantné faktory a zhromaždiť potrebné dôkazy. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd v obvode bydliska navrhovateľa.
Návrh by mal obsahovať:
Súd vypočuje dieťa a rodiča na pojednávaní a vykoná potrebné dokazovanie. Až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení výživného je potrebné výživné platiť.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Sociálne štipendium sa považuje za príjem dieťaťa a zohľadňuje sa pri určovaní výšky výživného. Prospechové štipendium, ktoré je jednorazové a má motivačný charakter, sa zvyčajne nezohľadňuje, pokiaľ povinný nemá nízke príjmy.
Vo výnimočných prípadoch môžu dobré mravy ovplyvniť trvanie nároku dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú aj dobré mravy. Dieťa by si malo vážiť svojich rodičov, pokiaľ sa o nich starajú a vytvárajú im domov.
Je dôležité rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, keď je dieťa schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.
V zmysle Trestného zákona, kto najmenej 3 mesiace v období 2 rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky.
Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať, tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv. bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výžive možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže nastať na strane oprávneného (dieťaťa) alebo povinného (rodiča). Dôležitý je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, nie stav v čase podania návrhu, ako sa často účastníci domnievajú. Ide o prípady „clausula rebus sic stantibus“ (t.j. podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Zmena pomerov musí byť závažnejšieho charakteru a musí dosahovať dostatočný stupeň intenzity pre zmenu rozhodnutia. Zmena sa môže týkať tak výživovacej povinnosti priznanej rozhodnutím súdu, ako aj dohôd. Zmenou pomerov sa rozumie zníženie alebo zvýšenie výživného.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, spotrebované výživné sa nevracia. Toto ustanovenie sa týka výlučne prípadu spotrebovaného výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Cieľom je zabezpečiť ochranu životnej úrovne maloletých detí.
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Advokát Vám vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúka zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
Je dôležité rozlišovať medzi vyživovacou povinnosťou a rodičovskými právami a povinnosťami. Aj po rozvode majú obaja rodičia rodičovské práva a povinnosti voči svojmu dieťaťu. To zahŕňa aj právo rozhodovať o dôležitých otázkach súvisiacich s deťmi, ako sú zdravotné alebo školské záležitosti. Pozbavenie výkonu rodičovských práv je najvážnejším zásahom, ktorý je možné vykonať len v prípade vážneho zanedbávania povinností alebo zneužívania práv rodiča.
Nikde v zákone nie je napísané, že rodič nemôže vyhodiť svoje dieťa z domu (domácnosti). Pokiaľ sa dieťa správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči rodičovi, rodič nie je povinný toto správanie dieťaťa trpieť. To, či môže rodič vyhodiť dieťa z domu, závisí od toho, či je dieťa schopné samé sa živiť. Nepozerá sa pritom na to, či dieťa je zamestnané a má príjem, ale na to, či je schopné sa zamestnať a mať príjem. Pokiaľ Vaše dieťa má schopnosti a možnosti sa samé o seba postarať, potom ho môžte "vyhodiť" z domu. Pokiaľ si dieťa myslí, že na to nemáte právo, môže sa obrátiť na súd. Súd v tomto prípade bude brať do úvahy to, či dieťa je schopné sa samé živiť a samozrejme bude sa prihliadať aj na dobré mravy a správanie sa dieťaťa k Vám.
Vzhľadom na citlivosť a zložitosť rodinných sporov sa odporúča hľadať alternatívne spôsoby riešenia, ako je mediácia alebo dohoda.