Vyživovacia povinnosť pri dennom štúdiu na vysokej škole a zamestnaní: Komplexný prehľad

Dospelosť, teda dosiahnutie osemnásteho roka života, ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom, ktoré študujú na vysokej škole a zároveň sú zamestnané, s dôrazom na aktuálnu legislatívu a súdnu prax.

Schopnosť samostatne sa živiť ako kľúčová podmienka

Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné má.

Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť?

Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.

Výnimky z pravidla

Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr. Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.

Vplyv brigádnickej práce na vyživovaciu povinnosť

Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť. Je dôležité si uvedomiť, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Určovanie výšky výživného

Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Životná úroveň rodiča ako primárne kritérium

Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak mám rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.

Ako určíme výšku tohto podielu dieťaťa na životnej úrovni rodiča?

Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávame názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.

Výdavky a majetkové pomery rodičov

Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými.

Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach, t.j. Schopnosti a možnosti rodičov.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Schopnosti a možnosti rodičov

Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Ak je rodič dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu, súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.

Minimálne a maximálne výživné

Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1.

Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.

Zmena v pomeroch a súdne konanie

Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.

Ako postupovať pri súdnom konaní?

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva. Návrh musí obsahovať:

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

1. Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti.
2. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j.
3. Podrobné zdôvodnenie právneho nároku plnoletého dieťaťa na výživné a výšku výživného.
4. Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa.

K návrhu je potrebné priložiť dôkazy, napríklad rodný list maloletého dieťaťa. Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške , príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno ako je potrebné zmeniť výšku výživného.

Zročné výživné a splatnosť

Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.

Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti.

Dohoda rodičov ako preferované riešenie

Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnete postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde.

tags: #vyživovacia #povinnosť #pri #dennom #štúdiu #na