Vzdanie sa Práva na Vymáhanie Pohľadávky v Obchodnom Zákonníku: Podmienky a Aspekty

Žijeme v dobe, ktorá kladie na podnikateľov obzvlášť vysoké nároky. Mnohí z nich očakávajú zlepšenie podnikateľského prostredia, ústupky od štátu a celkovo ziskovejšie obdobie. Avšak, realita je často taká, že firmy čelia ťažkostiam so ziskovosťou, spokojnosťou zákazníkov a plnením dohôd s obchodnými partnermi. V takýchto situáciách je dôležité poznať svoje práva a možnosti, ako efektívne vymáhať pohľadávky.

Overenie Obchodného Partnera ako Základ Úspechu

Ešte pred samotným uzatvorením zmluvy, ale aj počas jej trvania, je kľúčové dôkladne si preveriť obchodného partnera alebo zákazníka. Takéto overenie slúži na uistenie sa o platobnej schopnosti partnera, jeho oprávnení na vykonávanie činnosti a existencii majetku, ktorý by mohol byť použitý v prípade meškania s platbami. Existuje množstvo platených aj neplatených možností, ako to urobiť. Napríklad kontrolu IČO, DIČ a IČ DPH je možné vykonať online. Taktiež je možné zistiť úhradu odvodov a daní, resp. ich dlh. Insolventnosť spoločnosti alebo podnikateľa je možné zistiť cez exekúcie, dražby, konkurzy a reštrukturalizácie. Vlastníctvo aktív, majetku je tiež možné preveriť.

Zabezpečenie Zmluvných Povinností

Pri uzatváraní zmluvného vzťahu je dôležité zabezpečiť si splnenie povinností druhou zmluvnou stranou. Spôsob a forma zabezpečenia závisí od konkrétnej povinnosti, ktorú chcete zaistiť pre prípad jej nesplnenia v stanovenom čase. Medzi možnosti zabezpečenia patria:

• Zmluvná pokuta.
• Ručenie.
• Záložné právo.
• Banková záruka.
• Uznanie dlhu.
• Úrok z omeškania podľa § 369 ods.

Postup pri Neplnení Povinností

Ak zmluvná strana neplní svoje povinnosti, najmä úhradu kúpnej ceny, nájmu alebo inej finančnej sumy, je dôležité mať v zmluve zabezpečovací prostriedok. V prvom rade sa odporúča začať "pokusom o zmier" alebo "predžalobnou výzvou", kde dáte dlžníkovi možnosť splniť svoj dlh v dodatočnej lehote, prípadne s výhodou odpustenia úrokov z omeškania. Ak nedôjde k zaplateniu ani k uzavretiu splátkového kalendára, môžete sa obrátiť na súd, aby Vám v zrýchlenom upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorý dlžníka zaviaže k splateniu dlhu s úrokmi a trovami konania (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.).

Dôležitosť Pravidelného Sledovania Úhrad Pohľadávok

Úhradu pohľadávok je potrebné pravidelne sledovať. Ak nedôjde k úhrade do 14 dní odo dňa splatnosti, nie je dôvod na paniku, ak dlžník s veriteľom komunikuje. Ak je však v omeškaní už jeden mesiac, celú vec treba začať riešiť. Každý veriteľ musí myslieť na základnú zásadu, a to, že čím skôr po lehote splatnosti začne s vymáhaním pohľadávky, tým je väčšia šanca, že sa pohľadávka vymôže.

Prečítajte si tiež: Ako vyňať lesný pozemok

Preukázanie Existencie Dlhu

Veritelia musia vedieť preukázať, že dlžník im peniaze dlhuje. Faktúra nestačí. Dôležitý je dodací list alebo preberací protokol, z ktorého je zrejmá aj výška dlhu. Ak veriteľ plánuje zotrvať v obchodnom styku s dlžníkom aj naďalej, je vhodné zaslať mu písomné upomienky (odoslané doporučene poštou). Ak dlžník doporučenú zásielku nepreberie, je to často dôkaz toho, že nemá záujem dlh uhradiť.

Vymáhanie Dlhu Bez Upomienky

Veľa veriteľov si myslí, že musí posielať dlžníkovi upomienku a až potom môže dlh vymáhať. Nie je to pravda. Dlh je možné vymáhať súdne aj bez upomienky, ak si je dlžník vedomý, že je v omeškaní. Ak veriteľ posiela dlžníkovi upomienky, tak je zbytočné, aby poslal viac ako dve upomienky. Ak dlžník už prvú upomienku nepreberie, netreba čakať a treba konať rázne. Pohľadávku je potrebné vymáhať súdne, alebo prostredníctvom rozhodcovského konania (ak sa na riešení sporu rozhodcom dohodli). Pokiaľ dlžník prvú aj druhú upomienku preberie na pošte, ale dlh neuhradí, je vhodné začať pohľadávku vymáhať. Časový rozdiel medzi upomienkami by nemal byť väčší ako jeden mesiac.

Bonita Dlžníka a Úspešnosť Vymoženia Pohľadávky

Úspešnosť vymoženia pohľadávky závisí v najväčšej miere od bonity dlžníka, teda či má majetok, alebo príjem. Nezriedka sa stáva, že sa veritelia stanú obeťou podvodu. Vtedy je vymožiteľnosť veľmi nízka, pretože dlžníci počítajú s tým, že veriteľ bude svoj dlh vymáhať a vopred sa zbavili svojho majetku a nemajú žiadny príjem. Čím je pohľadávka nižšia, tým je jednoduchšie ju vymôcť, neplatí to však absolútne a sú výnimky. Je to tak preto, že pre dlžníka je jednoduchšie zabezpečiť si nižšiu sumu na úhradu dlhu. Ak sú dlhy nízke je vyšší predpoklad, že dlžník nemá viac veriteľov.

Dôvody Nevymáhania Pohľadávok

Veritelia svoj dlh často nevymáhajú z dôvodu, že nemajú dostatočne zdokladovanú svoju pohľadávku, a to buď preto, že uzatvorili s dlžníkom ústnu dohodu, ktorú nedokážu preukázať, alebo im dlžník nepodpísal dodací list či preberací protokol. Veritelia sa nezriedka zľaknú aj vtedy, ak vznikne v ich vzťahu s dlžníkom právny problém (napríklad nedostatočne vykonané dielo, odstúpenie od zmluvy, výpoveď zmluvy, zmena zmluvy alebo iné). Veritelia napríklad nevedia, akú sumu môžu požadovať, ak dielo nevykonali celé. Ďalším častým dôvodom nevymáhania pohľadávky je aj to, že si myslia, že ich pohľadávka je nízka na vymáhanie. Zákon však neobmedzuje výšku sumy, ktorú môže veriteľ vymáhať. Veriteľ môže vymáhať aj jedno euro a požadovať všetky trovy zastupovania pri vymáhaní, v prípade, ak je zastupovaný advokátom. Veriteľ rezignuje od vymáhania aj vtedy, ak vie o tom, že dlžník nemá žiadny majetok a nevykonáva žiadnu činnosť. Predpokladá teda, že dlh sa nevymôže.

Lehota na Vymáhanie Pohľadávky

Závisí to od toho, či ide o dlhodobé obchodovanie medzi dlžníkom a veriteľom alebo len o jednorazový obchod. Ďalšou vecou, ktorá o tom rozhoduje je, či dlžník komunikuje. V oboch prípadoch však platí, že pohľadávku by nemali veritelia ponechávať bez povšimnutia viac ako 2 až 3 mesiace.

Prečítajte si tiež: Dôsledky vzdania sa odvolacieho práva po rozvode

Pomoc pri Vymáhaní Pohľadávok

Na trhu sú dve skupiny firiem, ktoré ponúkajú pomoc pri vymáhaní pohľadávok. Na jednej strane sú to rôzne spoločnosti, ponúkajúce vymáhanie pohľadávok a na druhej strane advokátske kancelárie. Advokáti sú zapísaní v zozname advokátov vedeným Slovenskou advokátskou komorou.

Riziká Spojené s Vymáhačskými Spoločnosťami

Na Slovensku sa už viackrát stalo, že dlžníci podávali trestné oznámenia pre postupy vymáhačskej spoločnosti, najmä pre vydieranie, nezákonný nátlak zo strany týchto spoločností na dlžníkov, pričom polícia vzniesla obvinenie aj proti samotným veriteľom, ako spolupáchateľom. Pozor tiež na nekalé praktiky niektorých vymáhačských spoločností.

Odmena Advokáta pri Vymáhaní Pohľadávky

Odmena advokáta sa vypočíta podľa vyhlášky 655/2004 Z.z., v prípade, ak sa dlh podarí vymôcť, veriteľovi sa náklady na vymáhanie pohľadávky vrátia, pretože mu ich sú prizná. Advokát je povinný vrátiť poskytnutú náhradu, nemôže teda pýtať svoju odmenu 2x, ak sa tak s klientom nedohodol. Takto nemusí vymáhanie pohľadávky advokátom veriteľa nič stáť. Ak sa však dlh nepodarí vymôcť a klient sa s advokátom dohodol, že v prípade neúspechu advokátovi uhradí odmenu, dohodnutú odmenu musí uhradiť. Výška odmeny závisí od dohody s advokátom. Obyčajne advokát vykoná dva úkony právnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky. Výška úkonu závisí od výšky pohľadávky. Odmena advokáta pri vymáhaní sumy 3-tisíc eur podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. je 257,60 eura (približne 8,6 %) v prípade dvoch úkonov právnej pomoci (t.j. po vydanie platobného rozkazu).

Postúpenie Pohľadávky a Odporovacia Žaloba

Predstavte si modelovú situáciu: Ste majiteľom pohľadávky, avšak rozhodli ste sa, že ju „predáte“ - postúpite. Záujemca je ochotný za postúpenie pohľadávky zaplatiť, avšak keďže si uvedomuje, že dlžník s najväčšou pravdepodobnosťou nebude mať ambíciu svoj dlh splniť, ale bude robiť obštrukcie, zaplatí Vám len pod podmienkou, že si súdne konanie odkrútite zaňho. Súhlasíte, a pustíte sa do vymáhania pohľadávky. Ako to už však býva, zistíte, že dlžník nemá žiaden majetok, a ten čo donedávna mal, previedol na tretiu osobu. Slovenský zákonodarca nám dáva možnosť takéto konanie dlžníka riešiť odporovacou žalobou, otázka však tkvie v tom, kto je v našom modelovom prípade aktívne procesne legitimovaný na jej podanie.

„Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ustanovenie § 526 ods. 1 OZ síce normuje povinnosť postupcu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky: „Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi,“ avšak zároveň s nesplnením tejto povinnosti nespája také následky, ktoré by postupcovi zabraňovali vo vymáhaní pohľadávky vo vlastnom mene a na účet postupníka.

Prečítajte si tiež: Vzdanie sa Práva

Podľa ustanovenia § 42a ods. „Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Pojem vymáhanie (pohľadávky) nie je legálne definovaný. Ani česká právna doktrína nemá vyriešené, čo to vlastne znamená vymáhanie pohľadávky, resp. vymáhanie postúpenej pohľadávky. Podľa Handlara: „Nejasný je rozsah práv či povinností, ktoré má účastník konania vymáhajúci cudzie právo, ide najmä o možnosť robiť hmotnoprávne úkony pri vymáhaní práva (napr.

Slovenská právna veda dosiaľ síce pojem „vymáhanie“ nezadefinovala, ale venovala sa právnym následkom dohody podľa ustanovenia § 530 Občianskeho zákonníka: „Postupca má v súvislosti s vymáhaním pohľadávky na účet postupníka všetky práva veriteľa, ktoré bezprostredne súvisia so súdnym alebo rozhodcovským uplatnením pohľadávky a s vedením exekúcie. Disponuje aktívnou procesnou legitimáciou, ktorú v tomto prípade nemôže spochybniť námietka postúpenia nároku. Postupca je riadnym účastníkom konania a svedčí mu aj prípadný exekučný titul. Je legitimovaný na všetky úkony v rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania vrátane návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie, prihlásenia pohľadávky do týchto konaní, podanie incidenčnej žaloby a vedenie incidenčných sporov a pod. Rovnako je postupca oprávnený konať ako navrhovateľ dražby v zmysle § 7 ZoDD a realizovať iné úkony v súvislosti s vymáhaním pohľadávky zo zabezpečovacích práv, ktoré sa na ňu vzťahujú. Do kategórie úkonov, na ktoré je postupca legitimovaný, však nemožno zahrnúť úkony, ktoré bezprostredne nesúvisia s vymáhaním pohľadávky.

Odporovacia žaloba teda podľa právnej doktríny zrejme nie je nástrojom vymáhania pohľadávky ani vedenia exekúcie. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený (tretej osobe).

Ak by sme aj značne extenzívnym výkladom pojmu vymáhanie pohľadávky (postúpeného nároku) dospeli k záveru, že tento pojem v sebe zahŕňa aj možnosť podať odporovaciu žalobu, narazíme na ďalšiu prekážku, ktorou je samotné znenie ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré právo podať odporovaciu žalobu priznáva len veriteľovi. Súdna prax v tomto kontexte definuje pojem veriteľ nasledovne: „Veriteľom môže byť - ako už bolo uvedené vyššie - len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Z hľadiska ustanovenia § 42a obč. zák. nie je rozhodujúce, či ide o pohľadávku splatnú alebo nesplatnú, prípadne budúcu; významné je, že vznikol záväzkový právny vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka alebo z ktorého má pohľadávka v budúcnosti vzniknúť. Ten, kto nemá voči dlžníkovi pohľadávku, nemôže byť jeho veriteľom a je tiež - ako správne uvádza odvolací súd - pojmovo vylúčené, aby dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť „svojho veriteľa" (t. j. skrátiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky). V našom modelovom prípade však dlžník už nemá pohľadávku voči postupcovi ale voči postupníkovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že pojem „vymáhanie pohľadávky“ opisuje proces, v ktorom subjekt vykonáva kroky vedúce buď k žalovaniu pohľadávky alebo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne návrhu na vyhlásenie konkurzu či podanie prihlášky do konkurzu alebo reštrukturalizácie. Pôjde teda o kroky priamo vedúce k získaniu (spravidla) peňažnej pohľadávky za pomoci orgánov verejnej moci (súd, exekútor), ktoré v sebe nezahŕňajú aj možnosť podať odporovaciu žalobu. Ak by tomu tak aj bolo, túto možnosť má len veriteľ, ktorým postupca vykonávajúci oprávnenie vymáhať postúpenú pohľadávku už nie je. Do úvahy však prichádza možné použitie analógie legis, teda analogická aplikácia zákonnej možnosti veriteľa odporovať právnemu úkonu dlžníka na základe ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka aj na prípad, v ktorom pohľadávku vymáha postupca podľa ustanovenia § 530 Občianskeho zákonníka.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou IV. ÚS 414/2013: „Analógia zákona (analógia legis) je použitie „práva na prípady, ktoré nie sú upravené v žiadnom ustanovení právneho predpisu, t. j. nachádzanie práva v oblasti mimo rozsah pojmu“ (Melzer, F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 211). Analógia je metodologický nástroj na uzavretie medzier zákona, ktorej podstatou je to, že „spojuje právne dôsledky (dispozíciu) noriem s prípadmi, ktoré nie sú zahrnuté do ich jazykového vyjadrenia v právnych predpisoch“ (tamtiež, s. 240). Prípustnosť analógie musí vyplynúť z objektívnej teleologickej argumentácie, teda v zásade z účelu právneho predpisu (jeho teleologického pozadia) a z vyvažovania právnych princípov (pozri tamtiež, s. Použitie analógie zákona (a to zvlášť v prípadoch, ak na jej použitie zákon priamo neodkazuje) musí byť vždy citlivým, premysleným a argumentačne podloženým postupom, nakoľko v danom prípade sa sudca de facto stáva zákonodarcom, keďže z vlastnej vôle subsumuje pod zákonodarcom prijaté normy aj spoločenské vzťahy, o ktorých si myslí, že by mali byť pod tieto normy subsumované a je len dôsledkom chyby legislatívy, že tomu tak nie je.

Ako sme uviedli, účelom ustanovenia § 530 ods. 1 OZ je najmä vytvoriť subjektom priestor na predaj (prípadne darovanie) pohľadávok, ktoré nebudú zaťažovať postupníka „nepríjemnosťami“ spojenými so súdnym konaním (strata času, prípadná povinnosť nahradiť trovy konania a podobne). Ak by musel postupník odporovať právnemu úkonu vo vlastnom mene, účel ustanovenia § 530 ods. 1 OZ by sa sčasti stratil. Či by už iné subjekty vedeli o tom, na koho účet sa pohľadávka vymáha alebo nie, ostáva pravdou, že by to bol práve postupca, kto by podával návrh na vykonanie exekúcie, ktorá by sa viedla „v jeho mene“, no na účet postupníka. Protiargumentom však je, že právo vymáhať nárok vo vlastnom mene na účet postupníka môže zaniknúť (napríklad jeho odvolaním). Mohla by teda nastať hypotetická situácia, v ktorej by postupca disponoval vykonateľným rozsudkom vo veci nároku na zaplatenie pohľadávky, ako aj rozsudkom o neúčinnosti právneho úkonu voči nemu a postupník by mu odvolal právo na vymáhanie pohľadávky. Rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu voči postupcovi by tak bolo „len akademické (teoretické) rozhodnutie, neslúžiace praktickej potrebe ochrany veriteľa. Uvedené platí bez ohľadu na to, že odvolanie práva na vymáhanie pohľadávky postupcom na účet postupníka by s najväčšou pravdepodobnosťou pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nebolo vykonané. Už len samotná teoretická možnosť odvolania tohto práva musí byť braná v úvahu.

Postupca a postupník si tak budú musieť ošetriť prípadnú situáciu, v ktorej budú nútení podať voči dlžníkovi odporovaciu žalobu iným nástrojom, než postupom podľa ustanovenia § 530 Občianskeho zákonníka. Do úvahy prichádza napríklad plnomocenstvo pre postupcu na podanie odporovacej žaloby a zastupovanie v konaní, ktoré odbremení postupníka od absolvovania súdneho konania. Dlžník sa však dozvie o tom, kto je novým veriteľom a v prípade prehry sporu vznikne postupníkovi povinnosť nahradiť trovy. Trovy v prípade konaní o odporovacích žalobách však nezvyknú byť vysoké a navyše postupca s postupníkom môžu uzatvoriť dohodu.

Mimosúdne a Súdne Vymáhanie Pohľadávok

Mimosúdne vymáhanie peňažných pohľadávok pozostáva z prípravy predžalobnej výzvy na zaplatenie adresovanej dlžníkovi. Súdne vymáhanie pohľadávok začína prípravou návrhu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) a jeho podaním na príslušný súd odporcu. V zmysle ust. § 172 Občianskeho súdneho poriadku ak sú splnené zákonné podmienky, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Platobný rozkaz možno vydať aj v prospech viacerých navrhovateľov alebo aj proti viacerým odporcom. Odporca sa môže po doručení platobného rozkazu brániť odporom. V prípade, ak proti platobnému rozkazu nebol do 15 dní od doručenia podaný odpor s odôvodnením, platobný rozkaz má účinky právoplatného rozsudku. To znamená, že právoplatný platobný rozkaz je exekučným titulom a môže dôjsť k vymáhaniu Vašej pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora. Ak však odporca podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. V prípade súdneho konania klient musí počítať so zaplatením súdneho poplatku vo výške 6% zo žalovanej sumy. V prípade upomínacieho konania sú to 3%. V prípade úspechu vo veci súd prizná navrhovateľovi aj trovy konania, ktoré najčastejšie pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

tags: #vzdanie #sa #práva #na #vymáhanie #pohľadávky