Vzor žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby na Slovensku: Práva a možnosti

Dobrovoľná dražba predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktorý sa v praxi často využíva pre prenesenie zodpovednosti za výkon záložného práva zo záložného veriteľa na dražobníka. Avšak, ak sa domnievate, že vaše práva boli dražbou dotknuté, máte možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti dražby. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku neplatnosti dobrovoľných dražieb na Slovensku, vrátane dôvodov neplatnosti, postupov a lehôt.

Čo je dobrovoľná dražba?

Vo väčšine prípadov je navrhovateľom dražby osoba, ktorá vykonáva záložné právo, teda záložný veriteľ. Vlastnícke právo k predmetu dražby prechádza dražbou na vydražiteľa, teda osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku. K prechodu vlastníckeho práva dochádza okamihom udelenia príklepu licitátora, avšak pod podmienkou, že vydražiteľ zaplatí cenu v stanovenej lehote. Dňom zaplatenia ceny dosiahnutej na dražbe zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.

Napadnutie neplatnosti dražby na súde

Ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, alebo ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Zákon definuje okruh aktívne legitimovaných osôb veľmi široko, preto osobou oprávnenou na podanie žaloby nie je len pôvodný vlastník predmetu dražby, ale aj iná osoba, ktorej práva boli dražbou dotknuté.

Prekluzívna lehota

Právo podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora. Táto lehota je prekluzívna, čo znamená, že po jej uplynutí právo na podanie žaloby zaniká. Ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu prihlásený trvalý pobyt, je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí trojmesačnej lehoty.

Osobitný druh určovacej žaloby

Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je osobitným druhom určovacej žaloby. Nie je preto možné "obísť" uplynutie trojmesačnej lehoty podaním žaloby podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku, napríklad žalobou na plnenie, kde by sa v rámci súdneho konania riešila neplatnosť dražby ako titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 Cdo 186/2010 potvrdil, že otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú).

Prečítajte si tiež: Komplexný Prehľad: Neplatnosť Dobrovoľnej Dražby

Oznámenie o začatí súdneho konania

Osoba, ktorá podala na súde žalobu o určenie neplatnosti dražby, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu, že v predmetnej veci začalo súdne konanie. Okresný úrad o tejto skutočnosti vyznačí poznámku na liste vlastníctva. Táto poznámka je dôležitá, pretože právoplatný rozsudok súdu o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osoby, ktoré na základe zmluvy nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Ak by sa tretia osoba stala dobromyseľným nadobúdateľom pred vyznačením tejto poznámky v katastri nehnuteľností, súdne rozhodnutie o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby by nemalo žiadny význam. Právny poriadok totiž chráni práva dobromyseľne nadobudnuté tretími osobami, za predpokladu že sa jedná o prevod od vlastníka (až do rozhodnutia súdu je právoplatným vlastníkom vydražiteľ).

Dôvody neplatnosti dražby

Súd skúma, či bola záložná zmluva, na základe ktorej došlo k výkonu záložného práva, platná a či neboli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.

Medzi najčastejšie dôvody pre určenie neplatnosti dražby patria:

• Záložca nie je vlastníkom predmetu dražby.
• Predmet dražby nemožno dražiť.
• Záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť.
• Zmluva o vykonaní dražby trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť.
• Pohľadávka nie je splatná.
• Hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej nehnuteľnosťou neprevyšuje 2.000 EUR.
• Navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby.
• Dražobník nemá oprávnenie na výkon dražby.
• Oznámenie o dražbe nebolo uverejnené v zákonnej lehote alebo zákonným spôsobom.
• Znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom.
• Zákonom určené osoby neboli upovedomené o dražbe.
• Nebola umožnená obhliadka predmetu dražby bez zavinenia vlastníka predmetu dražby.
• Dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu.
• Predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu, než ustanovuje zákon.
• Výťažok dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom.
• Akákoľvek iná formálna alebo procesná vada dražby.

Ak sa niektorá časť priebehu dražby neuskutočnila tak, ako ustanovuje zákon, súd vyhlási dražbu za neplatnú.

Dôsledky rozhodnutia o neplatnosti dražby

Rozhodnutím súdu o neplatnosti dražby zanikajú účinky príklepu, a to ku dňu príklepu, čo v praxi znamená automatické obnovenie vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka.

Prečítajte si tiež: Ako vyplniť žiadosť o príspevok na rekreáciu?

Ak je dražba neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Vydražiteľ je zároveň povinný vypratať a odovzdať predmet dražby predchádzajúcemu vlastníkovi - záložcovi. Ak si záložca a vydražiteľ majú navzájom vrátiť plnenia, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený záväzok splniť.

Dražobník je tiež povinný na výzvu vydražiteľa oznámiť mu sumu, ktorú odovzdal záložnému veriteľovi a dlžníkovi, prípadne sumu, ktorú zložil do notárskej úschovy.

O neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie okresný úrad, ktorý vyznačí stav pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Katastrálny zákon a súvisiace predpisy

Katastrálne konanie je upravené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje evidovanie práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností.

Zápis do katastra

Do katastra sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam na základe verejných listín alebo iných listín, ktoré preukazujú vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti. Katastrálne konanie možno vykonať aj v elektronickej podobe.

Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Oprava chýb v katastri

Ak sú v katastri zapísané chybné údaje, okresný úrad vykoná opravu chyby. Opravu možno vykonať na návrh alebo na základe zistenia okresného úradu. O oprave chyby vyhotoví okresný úrad protokol.

Zbierka listín

Verejnosť zbierky listín je obmedzená. Nahliadnutie do zbierky listín sa umožňuje len vlastníkovi nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osobe, ich právnym predchodcom a právnym nástupcom.

Poskytovanie údajov z katastra

Údaje katastra sa poskytujú za úhradu. Údaje katastra v rozsahu podľa § 68 ods. 5 sa poskytujú za úhradu.

Ďalšie relevantné zákony

• Zákon č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 8/2005 Z. z. o dani z nehnuteľností

tags: #vzor #žaloby #neplatnosť #dobrovoľnej #dražby #Slovensko