Osobná Pôžička Zabezpečená Majetkom: Dôležité Aspekty Ručenia

Možno poznáte ten pocit, keď vás priateľ osloví s otázkou: „Ručil by si mi za úver?“ Pre zodpovedného človeka to predstavuje dilemu - riskovať priateľstvo odmietnutím, alebo ohroziť svoj majetok súhlasom. Takýto krok si vyžaduje dôkladné zváženie, keďže ručenie môže viesť k finančným problémom.

Čo je Ručenie?

Ručenie je forma zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Ručiteľ sa zaväzuje veriteľovi, že uhradí dlh, ak ho dlžník nesplní. V praxi bánk sa ručenie využíva menej často, pretože nájsť bonitného ručiteľa je náročné.

Riziká Ručenia

Dlžníci často ubezpečujú ručiteľov, že ide len o formalitu. Ručitelia by si mali byť vedomí, že tvrdenia o omyle zo strany dlžníka alebo o existencii majetku dlžníka, z ktorého by sa dal dlh splatiť, nemusia mať žiadnu váhu. Veriteľ má dokonca právo namietať voči právnym úkonom ručiteľa, ak ohrozujú uspokojenie jeho pohľadávky.

Vplyv Úmrtia Dlžníka na Ručenie

Smrť dlžníka nemá vplyv na záväzok ručiteľa voči veriteľovi. Ručitelia sa často bránia argumentom, že dediči dlžníka zodpovedajú za dlhy len do výšky ceny dedičstva, alebo že dlh zanikol pre nemajetnosť dlžníka. Tieto argumenty sú však bezpredmetné.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, ručiteľ preberá povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju dlžník neuhradí. Podmienkou je len to, že dlžník dlh nesplnil, aj keď bol na to písomne vyzvaný (§ 548 ods. 1 ObčZ). Nie je dôležité, či a ako môže ručiteľ vymôcť od dlžníka náhradu. Ručiteľ má právo požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi (§ 550 ObčZ).

Prečítajte si tiež: Ako vyplniť žiadosť o príspevok na rekreáciu?

Povinnosť ručiteľa má akcesorickú povahu vo vzťahu k pohľadávke (§ 548 ods. 2 ObčZ). Ručiteľ môže namietať premlčanie pohľadávky alebo zánik povinnosti plniť, ale nie vo vzťahu k osobe dlžníka. Záväzok ručiteľa nezaniká smrťou dlžníka (§ 579 ObčZ). Ustanovenie § 470 ObčZ upravuje len zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa, nie prechod dlhov na nich.

Najvyšší súd SR v roku 2008 riešil prípad, keď dlžník zomrel a dedič nezodpovedal za dlhy pre nemajetnosť. Súd uviedol, že samotný fakt úmrtia dlžníka a nemajetnosti dediča neznamená zánik dlhu a ručiteľského záväzku. Dôsledky § 470 ods. 1 ObčZ nemenia existenciu záväzku ručiteľa po smrti dlžníka, pretože toto ustanovenie upravuje iba zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa a nie prechod dlhov na dedičov.

Práva Ručiteľa po Splatení Dlhu

Ručiteľ, ktorý splní záväzok, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a má právo na všetky doklady potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. Splatením dlhu ručiteľom zaniká právo veriteľa domáhať sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi a ďalším osobám, ktoré pohľadávku zabezpečovali.

Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý uhradil záväzok dlžníka, sa stáva novým veriteľom dlžníka v rozsahu, v akom uhradil záväzok. V občianskoprávnych vzťahoch má ručiteľ podľa § 550 ObčZ právo požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

Ručenie a Manželstvo

Pri ručení v manželstve vznikajú otázky, ak jeden z manželov prevezme ručiteľský záväzok bez súhlasu druhého manžela. Súdy zastávajú názor, že podpisom ručiteľského záväzku vzniká záväzok len tomuto manželovi. Veriteľ sa môže domáhať splnenia na ručiteľovi, ale nie na jeho manželke, aj keby s ručením súhlasila.

Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je právny úkon, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa totiž nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti. Na tomto nemení nič ani ustanovenie § 147 ObčZ. Aj v tomto ustanovení sa totiž naďalej považuje za zaviazaného z pohľadávky voči jednému z manželov iba tento manžel, upravuje sa iba spôsob uspokojenia tejto pohľadávky pri výkone rozhodnutia, a to tak, že sa pripúšťa jej uspokojenie aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov, nie však z výlučného osobitného majetku druhého manžela.

Právnym úkonom, ktorým jeden z manželov preberá ručiteľský záväzok, nevzniká teda v žiadnom prípade spoločný ručiteľský záväzok oboch manželov, ale dotyčný manžel sa stáva samostatným individuálnym ručiteľom práve tak, ako je samostatným dlžníkom, ak si napr. vypožičal peniaze na akýkoľvek účel alebo ak spôsobil niekomu škodu a pod. Iba z toho dôvodu, že pri prípadnom vymáhaní ručiteľského záväzku jedného z manželov bude veriteľ môcť dosiahnuť uspokojenie eventuálne predajom vecí, ktoré nepatria výlučne veriteľovi, ale sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva ručiteľa a jeho manželky, nemožno vyvodzovať, že prevzatie ručiteľského záväzku je záležitosťou, ktorá - ako nie bežná - vyžaduje pre svoju platnosť súhlas druhého manžela. Druhý manžel bude síce prípadne povinný trpieť pri súdnom výkone rozhodnutia uspokojenie zo spoločného majetku, nestáva sa však podľa ustanovenia § 145 ods. 2 ObčZ spoluručiteľom.

Slovenská a česká judikatúra (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. mája 1973, sp. zn. 1 Cz 43/73, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. mája 1997, sp. zn. 3 Obo 44/97, uznesenie Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 30. augusta 2005, sp. zn. V poslednom uvádzanom rozhodnutí súd dodal, že prevzatím (podpisom) ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká záväzok len tomuto manželovi, pričom nejde o právny úkon, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo výkon správy spoločných vecí obidvoch manželov.

Ďalšie Dôležité Aspekty

• Na platnosť ručiteľského záväzku nemá vplyv, ak dlžník dostal len časť pôžičky a zvyšok bol použitý na splatenie staršej pôžičky, aj keď to ručiteľ nevedel.
• Je povinnosťou ručiteľa zistiť si informácie o svojich povinnostiach. Veriteľ nemá poučovaciu povinnosť.
• Odkaz na konkrétne ustanovenia zákona v ručiteľskom vyhlásení, napríklad „Ručiteľské vyhlásenie podľa § 546 a nasl. ObčZ" pri zabezpečení záväzku z obchodného vzťahu, nespôsobuje neplatnosť ručiteľského vyhlásenia.

Ručiteľské Vyhlásenie

Ručiteľské vyhlásenie musí spĺňať všeobecné požiadavky na platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. ObčZ). Musí byť písomné, inak je neplatné (§ 40 ods. 1 ObčZ). Musí obsahovať konkretizáciu záväzku dlžníka, ktorý je ručením zabezpečený, a musí byť podpísané ručiteľom alebo osobou oprávnenou konať za ručiteľa (§ 40 ods. 3 ObčZ).

Súdna prax riešila aj prípady, keď sa ručiteľ zaviazal uhradiť „všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe špecifikovanej úverovej zmluvy, v prípade, ak ich neuhradí dlžník." Najvyšší súd ČR zaujal názor, že takéto vyhlásenie je určité a vzťahuje sa na všetky finančné záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré pre neho vyplývajú z úverovej zmluvy ako aj na záväzky dlžníka, ktoré mu vzniknú v budúcnosti (§ 304 ods. 1 ObchZ).

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie ÚPSVaR a odvolanie

V obchodných vzťahoch je bežné, že veriteľ postúpi záväzok zabezpečený ručením. S postúpenou pohľadávkou prechádzajú aj práva súvisiace so zabezpečením. Aplikačná prax sa vysporiadala aj s týmto problémom. Najvyšší súd ČR posudzoval ručiteľské vyhlásenie, ktoré ustanovovalo, že „Ručiteľ sa zaväzuje zabezpečovať záväzok dlžníka po dobu, po ktorú bude veriteľom K. b. P., s. p. ú." Súd skonštatoval, že toto vyhlásenie je platné.

Zmluva o Prevod Obchodného Podielu

Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy musia byť osvedčené. Obchodný podiel je najdôležitejším prvkom spoločnosti s ručením obmedzeným a predstavuje práva a povinnosti spoločníka. Obchodný podiel je definovaný v § 114 Obchodného zákonníka ako súhrn práv a povinností a im zodpovedajúca účasť spoločníka na spoločnosti.

Právna teória rozlišuje kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku obchodného podielu. Kvalitatívna stránka zahŕňa práva a povinnosti spoločníka, ako napríklad právo na podiel na zisku, právo na vyrovnávací podiel, právo účasti na riadení spoločnosti a povinnosti spoločníka. Kvantitatívna stránka predstavuje výšku obchodného podielu a rozsah účasti spoločníka na majetku spoločnosti.

Výška obchodného podielu sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak (§ 114 ods. 1 Obchodného zákonníka). Je potrebné rozlišovať vklad a obchodný podiel spoločníka. Vklad je vyjadrený stálou menovitou hodnotou. Od výšky obchodného podielu je potrebné odlišovať hodnotu podielu, ktorá je vyjadrená ako miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti (§ 61 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Spoločník je oprávnený disponovať svojím obchodným podielom za podmienok určených v spoločenskej zmluve. Prevod obchodného podielu je možný:

• na iného spoločníka (§ 115 ods. 1 Obchodného zákonníka) so súhlasom valného zhromaždenia, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
• na tretiu osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa (§ 115 ods. 2 Obchodného zákonníka). Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Ak spoločenská zmluva prevod obchodného podielu na tretiu osobu nepripúšťa, prevod nie je možný ani so súhlasom valného zhromaždenia.

Často sa stáva, že spoločník poskytne spoločnosti vklad do ostatných kapitálových fondov alebo dlhodobú pôžičku. Prevodom obchodného podielu prechádzajú aj práva spoločníka z týchto vkladov a pôžičiek.

Spoločnosť má povinnosť doložiť návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra súhlasom správcu dane podľa § 54 daňového poriadku, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu. Inak doloží návrh na zápis písomným vyhlásením spoločníka a nadobúdateľa o tom, že takúto povinnosť nemá.

Príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným sú u fyzických osôb príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Prevod obchodného podielu je oslobodený od dane z pridanej hodnoty podľa § 39 ods. 1 písm. i) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Finančné vysporiadanie prevodu obchodného podielu neuskutočňuje spoločnosť, ale spoločníci medzi sebou navzájom.

tags: #vzor #zmluva #osobná #pôžička #s #ručením