Základné imanie obchodnej banky: Definícia a význam

Obchodné banky zohrávajú kľúčovú úlohu v národnom hospodárstve. Fungujú ako komerčné subjekty, ktorých hlavným cieľom je poskytovanie služieb a dosahovanie zisku. Jedným zo základných aspektov ich fungovania je základné imanie, ktoré predstavuje dôležitý ukazovateľ stability a dôveryhodnosti banky.

Obchodná banka ako podnikateľský subjekt

Obchodné banky tvoria druhý stupeň bankovej sústavy. Obchodná banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, založená ako akciová spoločnosť, ktorá má povolenie na prijímanie vkladov a poskytovanie úverov, ako aj na vykonávanie ďalších činností (operácií). Právnu úpravu obchodných (komerčných) bánk obsahuje zákon o bankách.

Povolenie na vykonávanie bankových činností udeľuje obchodným bankám Národná banka Slovenska (NBS), v niektorých prípadoch po dohode s Ministerstvom financií SR (o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov). Okrem bánk so sídlom v SR môžu vykonávať bankovú činnosť na základe povolenia aj pobočky zahraničných bánk. Obchodné banky sú akciové spoločnosti, musia vytvárať základné imanie. Základné imanie banky má byť 16 596 959 EUR (500 miliónov Sk : 30,126), u hypotekárnych bánk dvojnásobok, teda 33 198 918 EUR. Ich cieľom je dosiahnuť maximálny zisk.

Členenie obchodných bánk

Obchodné banky možno členiť podľa rôznych kritérií:

1. Podľa zamerania (rozsahu poskytovaných služieb):

   Prečítajte si tiež: Ručné šitie pre začiatočníkov

   • Univerzálne - vykonávajú všetky druhy bankových činností (napr. VÚB, a.s. Bratislava, Tatra banka, a.s.).

   • Špecializované - zameriavajú sa len na určité bankové činnosti, vybranú geografickú oblasť, vybraných klientov a pod. (napr. Slovenská záručná a rozvojová banka, Prvá stavebná sporiteľňa). Patria sem:

     • Záručná a rozvojová banka - špecializuje sa na poskytovanie záruk na rozvoj malého a stredného podnikania (Slovenská záručná a rozvojová banka).
     • Hypotekárna banka - poskytuje hypotekárne úvery zaručené nehnuteľným majetkom dlžníka (VÚB, a.s. Bratislava).
     • Devízová banka - nákup a predaj devíz.
     • Akceptačná banka - akceptuje zmenky.
     • Investičná banka - investičná výstavba (OTP banka, a.s. Bratislava).
     • Komunálna banka - je určená pre mestá a obce.
     • Depozitná banka - zameriava sa na prijímanie vkladov a poskytovanie krátkodobých úverov.
     • Lombardná banka - poskytuje lombardné úvery.
     • Konsolidačná banka - na pomoc podnikom s finančnými problémami (Konsolidačná, a.s. Bratislava).
     • Eximbanka - na podporu zahraničného obchodu (úvery, záruky).

2. Podľa vlastníctva:

   • Verejné - v úplnom vlastníctve štátu, slúžia na presadenie štátnych záujmov (napr. EXIMBANKA - financovanie a poisťovanie vývozných a dovozných úverov).
   • So zmiešaným vlastníctvom - kombinácia predchádzajúcich foriem.
   • Pobočky zahraničných bánk - ČSOB, a.s. Bratislava.

3. Podľa územnej pôsobnosti:

   • Banky regionálneho významu.
   • Banky celoštátneho významu.
   • Banky medzinárodného významu.

4. Podľa veľkosti:

   Prečítajte si tiež: Slovenský systém zdravotnej starostlivosti

   • Malé (regionálne).
   • Stredné.
   • Veľké (VÚB, a.s. Bratislava).

Riadiace orgány banky

Medzi riadiace orgány banky patria:

• Predstavenstvo.
• Dozorná rada.
• Manažment.

Úlohy a ciele obchodných bánk v národnom hospodárstve

V národnom hospodárstve obchodné banky fungujú ako komerčné (ziskové) banky, čiže ich hlavným cieľom je poskytovanie služieb a dosahovanie zisku.

Základné funkcie (úlohy) obchodnej (komerčnej) banky

1. Prijímanie vkladov a úspor. Vklad znamená zverenie peňažných prostriedkov vkladateľa banke. Banka sa stáva dlžníkom a vklady vrátane úroku za ich poskytnutie sú pre ňu záväzkom. Zapožičané peniaze spolu s dohodnutým úrokom musí po určitom čase vkladateľovi vrátiť. Úrok je pre banku v tomto prípade nákladom.
2. Poskytovanie úverov a pôžičiek. Úver je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov bankou klientovi za určitú náhradu - úrok. Banka sa stáva veriteľom a určí svojmu dlžníkovi úrok ako cenu úveru. Dlžník má záväzok voči banke a je povinný splatiť dlh spolu s dohodnutým úrokom.
3. Vydávanie a správa platobných prostriedkov (platobných kariet, cestovných šekov).
4. Poskytovanie finančného leasingu.
5. Vykonávanie hypotekárnych obchodov.
6. Poskytovanie záruk, otváranie a potvrdzovanie akreditívov.
7. Poradenské služby.
8. Vydávanie cenných papierov.
9. Uloženie cenných papierov a vecí.
10. Obchodovanie s cennými papiermi - investičné bankovníctvo.
11. Prenájom bezpečnostných schránok.
12. Poskytovanie bankových informácií a služieb.

Význam bankového dohľadu a nútenej správy

Bankový dohľad vykonáva NBS nad činnosťou bánk a pobočiek zahraničných bánk. Posudzuje žiadosti o vydávanie licencií pôsobiť ako banka, kontroluje dodržiavanie opatrení vydaných NBS, ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Cieľom bankového dohľadu je:

• Zistiť stav, v ktorom sa banka nachádza.
• Odstrániť najzávažnejšie nedostatky v riadení a činnosti banky.
• Ochrániť vklady klientov banky.
• Prijať ozdravný program a pod.

V období nútenej správy sa bankové činnosti vykonávajú pod dohľadom správcu, ktorého vymenúva NBS. Zavedenie nútenej správy a jej skončenie sa zapisuje do obchodného registra. Ak sa podarí banku ozdraviť, môže opäť vykonávať činnosť. V opačnom prípade jej Národná banka Slovenska odoberie bankové povolenie. Prestáva vykonávať bankové činnosti a nastupuje jej likvidácia. Toto rozhodnutie má vážny ekonomický a spoločenský dopad, preto má NBS záujem banku ozdraviť.

Aktívne operácie obchodných bánk

Aktívne operácie zahŕňajú činnosti, v dôsledku ktorých sa mení objem aktív. Banka vystupuje ako veriteľ. Aktívne operácie nadväzujú na pasívne operácie. Banka využíva získané peniaze na podnikanie. Patria sem:

Prečítajte si tiež: Podmienky a možnosti ZUŠ

• Úverové operácie (poskytovanie úverov).
• Investičné činnosti banky - investovanie do nehnuteľností a cenných papierov a obchodovanie s nimi.

Základné právne normy, ktorými sa banka riadi pri poskytovaní úverov, sú: zákon o bankách, Obchodný zákonník, Občiansky zákonník, pravidlá stanovené NBS. Pri úverových operáciách banka dočasne požičiava peniaze klientom za dohodnutú cenu - úrok. Medzi nimi vzniká vzťah veriteľa a dlžníka. Medzi úverové operácie patria:

• Úver (pôžička) na úverový úpis.
• Hypotekárny úver.
• Spotrebný úver.

Banky poskytujú úvery podnikateľom (fyzickým a právnickým osobám) a obyvateľstvu. Úvery poskytované obyvateľstvu sa nazývajú spotrebné úvery.

Krátkodobé úvery

• Kontokorentný úver: Poskytuje banka klientovi v pohyblivej výške na jeho bežnom účte povolením záporného (zostatku) stavu na účte. Môže mať kreditný a debetný zostatok. Je kombináciou vkladového a úverového účtu. Na účet prichádzajú príjmy klienta, na druhej strane sa z neho uskutočňujú jeho platby, ktoré predstavujú jeho výdavky. Ak sú príjmy vyššie ako výdavky (kreditný zostatok), vznikajú vklady na požiadanie, ktoré môže banka využiť. Ak sú výdavky vyššie ako príjmy, účet sa dostáva do debetu (mínusu). Debetné saldo je poskytnutie ktk. úveru. Jeho výška je obmedzená úverovým limitom.

• Revolvingový úver: Je určený na úverovanie obežných prostriedkov, ktorých potreba sa pravidelne opakuje.

• Zmenkové úvery: Banka poskytuje na základe zmenky. Poznáme viac druhov zmenkových úverov:

  • Eskontný úver - najrozšírenejší zmenkový úver. Banka odkupuje zmenky od majiteľa pred lehotou ich splatnosti za menovitú hodnotu zníženú o diskont.
  • Akceptačný úver - pri ňom banka neposkytuje klientovi priamo peniaze, ale na jeho žiadosť akceptuje zmenku. Po akceptácii sa stane hlavným zmenkovým dlžníkom a zaviaže sa zaplatiť záväzok pri splatnosti zmenky. Úver poskytuje len prvotriednym klientom.
  • Avalový úver - banka sa zaručuje uhradiť záväzok voči tretej osobe za svojho klienta, ak sa dostane do finančnej tiesne. Tento úver poskytuje len prvotriednym klientom, u ktorých nepredpokladá platobnú neschopnosť.

• Lombardný úver: Je zabezpečený založením hnuteľného majetku, alebo práva dlžníka (tzv. zálohom). Ak sa úver nesplatí, banka uplatní záložné právo a stane sa majiteľom založeného majetku.

  • Druhy lombardných úverov: na cenné papiere, na tovar, na pohľadávky, iné druhy - na drahé kovy, iné CP, životné poistky, autorské práva.

Strednodobé a dlhodobé úvery

• Emisná pôžička: Je priama pôžička podnikateľovi, ktorý je emitentom cenných papierov. Podnikateľ sa neobracia na banku so žiadosťou o úver, ale emisiou (vydaním) dlhopisov sa obracia na verejnosť so žiadosťou o ich odkúpenie. Banka často poskytuje služby spojené s emisiou a predajom cenných papierov. Časť cenných papierov spravidla odkúpi a tým poskytne podnikateľovi úver. V SR sa používa málo.
• Pôžička (úver) na úverový úpis: Je druh úveru, pri ktorom sa podnikateľ obracia so žiadosťou o pôžičku priamo na banku, nie na širokú verejnosť. Podpisuje popri úverovej zmluve tzv. úverový úpis (záväzkovú listinu), ktorý dokazuje, že banka má voči nemu pohľadávku. Nie je CP a banka ho nemôže premeniť na peniaze pred lehotou splatnosti.
• Hypotekárny úver: Je určený na nadobudnutie, výstavbu, alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti, alebo splatenie iného druhu úveru poskytnutého na uvedené účely. Úver je zabezpečený nehnuteľným majetkom v katastri nehnuteľností. Lehota splatnosti je 4 - 30 rokov. Financuje sa prostredníctvom hypotekárnych záložných listov. V prípade nesplatenia úveru aj úrokov banka si uplatňuje záložné právo na nehnuteľnosť.
• Spotrebný úver: Poskytuje banka prevažne fyzickým osobám (občanom) na nákup spotrebného tovaru a na úhradu služieb. Banka pred jeho poskytnutím hodnotí schopnosť žiadateľa splácať úver. V úverovej zmluve musia byť uvedené: doba trvania zmlúv, termín poslednej splátky, výška, počet a termíny jednotlivých splátok, celková suma úveru, výška úrokovej sadzby, podmienky poskytnutia úveru a pod. Spotrebné úvery môžu byť krátkodobé, alebo strednodobé (výnimočne dlhodobé).

Pasívne operácie obchodných bánk

Tieto zdroje tvoria bankové pasíva a skladajú sa:

• Z vlastných zdrojov banky (cca 8 % pasív).
• Z cudzích zdrojov banky (cca 92 % pasív).

Vlastné zdroje sú prostriedky, ktoré do banky vložili jej akcionári. Cudzie zdroje získava banka rôznymi spôsobmi, pričom vystupuje ako dlžník. Po uplynutí určitej doby ich musí majiteľom vrátiť spolu s dohodnutým úrokom. Banka získava finančné zdroje pomocou:

a) vkladov

b) úverov a pôžičiek od iných komerčných bánk a NBS - od centrálnej banky

Vklady rozdeľujeme:

• V užšom zmysle - netermínované vklady (vklady na požiadanie, termínované a úsporné vklady).
• V širšom zmysle - vklady v užšom zmysle, vkladové listy (depozitné certifikáty), hypotekárne záložné listy bankové obligácie.

Úvery a pôžičky:

• Úvery a pôžičky od ostatných bánk.
• Od centrálnej banky.

Pasívne operácie obchodných bánk

1. Vklady na požiadanie (netermínované vklady): Klienti ukladajú svoje krátkodobé prostriedky na BÚ, s ktorým môžu voľne disponovať.

   • Vklady obyvateľstva - na BÚ - sporožírové účty, osobné účty, kontokorentné účty.
   • Vklady vlády a miestnych orgánov - v priebehu rozpočt. roka.
   • Vklady bánk v iných bankách - zriaďujú sa na sprostredkovanie plat. styku bankových klientov.
   • Ostatné - depozitná, zmenárenská činnosť, faktoring, forfaiting, lízing, platobný styk, investičné bankovníctvo.

2. Úsporné vklady: Sú peniaze uložené v banke prevažne fyzickými osobami na dlhšiu dobu. Druhy účtov pri úsporných vkladoch: vkladové účty - vkladné knižky, účty majetkového sporenia, účty stavebného sporenia, účty sociálneho poistenia.

3. Termínované vklady: Sú vklady, pri ktorých sa klient dobrovoľne zaviaže po určitý čas nedisponovať s uloženými peniazmi.

4. Bankové obligácie: Sú to úverové CP s lehotou splatnosti najčastejšie 5 - 15 rokov. Podľa emitenta obligácie rozlišujeme: bankové, podnikové, štátne, komunálne.

5. Hypotekárne záložné listy: Špeciálny druh dlhopisov, emitujú ich banky s licenciou na poskytovanie hypotekárnych úverov, sú relatívne bezpečné CP.

6. Úvery a pôžičky od iných komerčných bánk a NBS:

   • Reeskontný úver - je to odkúpenie zmenky od obchodnej banky pred lehotou splatnosti inou obchodnou bankou, alebo NBS.
   • Aukčný úver - NBS oznámi obchodnej banke výšku ponúkaného úveru a lehotu jeho splatnosti. Do stanoveného termínu sústredí požiadavky OB, ktoré vo svojich žiadostiach uvedú výšku požadovaného úveru a úrokovú sadzbu, ktorú sú ochotné zaplatiť za tento úver.
   • Lombardný - poskytuje centrálna banka na základe zálohu komerčných bánk. Zálohom môžu byť CP, príp. iné majetkové hodnoty komerčnej banky.

Faktoring a forfaiting

Z hľadiska času rozlišujeme:

• Predaj krátkodobých pohľadávok - faktoring (30 - 180 dňové pohľadávky, bežné 90 dňové).
• Predaj stredno a dlhodobých pohľadávok - forfaiting (viac ako 90 - 180 dní, na 5 až viac rokov).

Faktoring vznikol v USA a vyvíjal sa po druhej svetovej vojne až do súčasnosti. Nové formy financovania zahraničného obchodu súvisia so zvyšujúcimi sa rizikami z neplatenia. Faktoringom rozumieme odkúpenie pohľadávok z dodávok (vývozu) tovaru, alebo služieb pred ich splatnosťou. Tieto pohľadávky odkupuje špecializovaná organizácia, tzv. faktor. Odkúpi pohľadávku, tým preberá riziko z neplatenia z dôvodu insolventnosti dlžníka, alebo jeho neochoty platiť. Za prípadné chyby dodaného tovaru zodpovedá dodávateľ.

Funkcia financovania spočíva v tom, že faktor vyplatí predávajúcemu (vývozcovi) jeho pohľadávku pred jej splatnosťou.

Druhy faktoringu

Podľa rozsahu prevzatých funkcií rozlišujeme:

• Úplný (main-line) faktoring, ktorý zahŕňa okrem odkúpenia pohľadávok faktorom aj všetky operácie spojené s predajom tovaru na cudzích trhoch. Faktoringová spoločnosť sa zúčastňuje na financovaní a úverovaní odbytu svojho klienta.
• Neúplný (confidential) faktoring, pri ktorom faktor odkupuje od exportéra len vybrané pohľadávky a funkcie sa obmedzujú len na financovanie vývozcu. Faktoringová spoločnosť si vyberá bezproblémové pohľadávky, pri ktorých je predpoklad včasného zaplatenia a budú pravdepodobne bez reklamácií. Tento druh faktoringu má dôverný charakter, pretože importér ani nie je informovaný o uzavretej faktoringovej zmluve.
• Vývozný faktoring (exportný) - využíva sa vtedy, keď nie sú známe podmienky na zahraničných trhoch. Pri vývoze na nové trhy sa obvykle zapojí korešpondenčný faktor v krajine importéra, ktorý sa lepšie orientuje na domácom trhu v záujme zmenšenia rizík. Faktor si po odkúpení pohľadávky dáva svoj úver v plnom rozsahu poistiť proti kurzovým vplyvom.

Forfaiting - znamená nákup strednodobých a dlhodobých pohľadávok bez spätného postihu vývozcu v prípade, že dlžník neplatí. Základom forfaitingu je kúpna zmluva medzi exportérom (ako predávajúcim pohľadávku - forfaitist) a bankou, alebo špecializovanou inštitúciou (ako kupujúcim pohľadávku - forfaiter). Forfaitingom prechádzajú všetky práva a pohľadávky, ale aj riziká na forfaitera.

Forfaitingové pohľadávky

Pri forfaitingu sa nakupujú účtovné a zmenkové pohľadávky. Najčastejšie sa pri forfaitingu využíva vlastná zmenka s doložkou bez postihu, ale je možné použiť aj cudziu zmenku.

• Cudzia zmenka: Vystaví ju exportér na importéra, ktorý ju akceptuje, čím sa zaviaže zaplatiť určitú peňažnú sumu v termíne splatnosti. Indosamentom sa zmenka prevedie na forfaitera.
• Vlastná zmenka: Pri nej vystaviteľ je importér a exportér vlastník. V texte vystaviteľ uvádza: „Za túto zmenku zaplatím…". Exportér zmenku prevádza indosamentom na forfaitera.
• Dokumentárny akreditív: Ďalšia možnosť odkúpenia pohľadávok sa spája s dokumentárnym akreditívom vtedy, ak všetky práva a nároky z akreditívu sú postúpené v prospech forfaitera. Môže sa využiť ešte aj ďalší nástroj na zabezpečenie pohľadávky - banková záruka banky importéra.

Základné imanie v kontexte obchodných spoločností

Adjektívum „základný“ v slovnom spojení základné imanie nie je vôbec náhodné. Základné imanie totiž predstavuje vklad do spoločnosti, bez ktorého by nemohla spoločnosť vzniknúť. Pod základným imaním si treba predstaviť súhrn peňažných ako aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti, ktorými sa podieľajú na výsledku podnikania spoločnosti.

Základné imanie zákon prikazuje povinne vytvárať v spoločnosti s ručením obmedzením, akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. Jeho konečnú výšku určujú spoločníci a výška základného imania sa zapisuje do obchodného registra. Pre spoločnosť s ručeným obmedzením obchodný zákonník stanovuje minimálnu výšku základného imania 5000 EUR. Základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov, pričom minimálna hodnota vkladu jedného spoločníka je 750 EUR.

Pri akciovej spoločnosti je stanovená minimálna výška základného imania 25 000 EUR. Z ustanovení zákona o komanditnej spoločnosti, komanditista je povinný vložiť do spoločnosti vklad aspoň 250 EUR. Pre verejnú obchodnú spoločnosť obchodný zákonník nepredpisuje povinnosť vytvoriť základné imanie. Zároveň to ani nezakazuje. Jednoduchá spoločnosť na akcie má stanovenú povinnosť vytvorenia základného imania vo výške 1 EURO. Aj keď táto výška znie pomerne úsmevne, v skutočnosti sa hodnota základného imania v jednoduchej spoločnosti na akcie môže vyšplhať do násobne vyššej úrovne než v iných typoch spoločností. Vytvorenie konceptu tohto pomerne mladého typu spoločnosti bol reakciou na vznikajúci trend vytvárania startupov, ktorý mal umožniť ľuďom presadiť zaujímavý podnikateľský nápad a inováciu v podnikateľskom prostredí.

Ak má spoločnosť z rôznych dôvodov potrebu alebo záujem na zmene výšky základného imania, môže tak spraviť len spolu so zmenou spoločenskej, resp. zakladajúcej listiny.

Nepeňažný vklad

Pri nepeňažnom vklade tvoriaci základné imanie sú najdôležitejšie dve otázky. Zákonná definícia nepeňažného vkladu je pomerne strohá. V zmysle obchodného zákonníka to môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Príkladom, čo môže byť nepeňažným vkladom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, podnik, jeho časť, pohľadávky, ale aj rôzne práva a iné majetkové hodnoty (know-how), cenné papiere a pod. Jasnejšiu predstavu môžeme získať aj z ustanovení o tom, čo nemôže tvoriť nepeňažný vklad základného imania. Nepredstavujú ho akékoľvek záväzky spočívajúce vo vykonaní práce alebo poskytnutia služieb.

Základné imanie predstavuje vždy peňažné vyjadrenie súhrnu vkladov. Preto po určení predmetu nepeňažného vkladu je následne potrebné zistiť jeho hodnotu. Prečo je to dôležité sa asi netreba pýtať. Okrem informácie, aký podiel bude tento nepeňažný vklad tvoriť podiel na celkovom základnom imaní má určenie peňažnej sumy, v akom sa nepeňažný vklad započítava na vklad konkrétneho spoločníka význam z hľadiska postavenia spoločníka v spoločnosti. Vzhľadom k faktu, že hodnota vecí sa môže plynutím času, jej opotrebením alebo z iného dôvodu meniť, pre určenie hodnoty nepeňažného vkladu základného imania je nutný znalecký posudok. Povinnosť ohodnotenia znaleckým posudkom bola ustanovená novelou obchodného zákonníka ešte v roku 2001. Jej prínos spočíval v tomto období v požiadavke na reálne vytvorenie základného imania a ochranu veriteľov.

Obchodný zákonník ďalej pre účely vytvorenia základného imania stanovuje, že predmet nepeňažného vkladu a určená peňažná suma v akej sa tento vklad započítava musí byť uvedený v zakladateľských dokumentoch. Suma nepeňažného vkladu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom však nemusí byť zhodná so sumou v akej sa nepeňažný vklad započíta ako časť základného imania. V podstate môžeme povedať, že suma stanovená znaleckým posudkom predstavuje maximálnu výšku, v ktorej sa nepeňažný vklad môže podieľať na tvorbe základného imania.

Mnoho ľudí si pod základným imaním predstavuje určitý finančný obnos, ktorý spoločnosť zloží k jej vzniku a následne na tieto peňažné prostriedky už nikto nesiaha a spoločnosť ich má neustále k dispozícii. To napomáha k vytváraniu mylného dojmu o možnosti zabezpečenia prípadných záväzkov, ku ktorým sa spoločnosť zaviaže. V skutočnosti však firma môže so sumou tvoriacou základné imanie nakladať v rámci svojej obchodnej činnosti. Táto, v minulosti často diskutovaná téma, má preto jediný záver. Názor, podľa ktorého základné imanie predstavuje mieru, do ktorej spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky je nesprávny. Odpoveď nájdeme v ustanoveniach Obchodného zákonníka o zodpovednosti jednotlivých spoločností.

Tak peňažné ako aj nepeňažné vklady tvoriace základné imanie vkladajú obchodníci do spoločnosti. Táto aktivita je neoddeliteľne spätá so vznikom spoločnosti. Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach určuje, aká výška vkladov základného imania musí byť splatená ešte pred samotným vznikom spoločnosti - okolnosťou, kedy obchodná spoločnosť nadobudne právnu subjektivitu a môže vystupovať ako plnohodnotný právny subjekt v právnych vzťahoch. Vzhľadom k tomu, že v čase splácania zákonom stanovenej výšky ešte k vzniku spoločnosti neprišlo, bolo potrebné pre tento účel určiť subjekt poverený dočasnou správou vkladov. Správcom vkladu môže byť buď jeden zo zakladateľov spoločnosti s.r.o., alebo túto pozíciu môže prevziať banka. V praxi sa využíva hlavne prvá možnosť. Úloha správcu vkladov, ktoré majú slúžiť ako základné imanie, je dočasná a de facto zaniká okamihom vzniku spoločnosti - zápisom do obchodného registra. Správca vkladov spravuje vklady na účel vytvorenia základného imania, ktoré boli splatené v čase medzi založením a vznikom spoločnosti. Jeho úloha spočíva v prijatí a prevzatí vkladov a zabezpečenia ich uloženia a opatrovania.

Pre potrebu vytvorenia základného imania z jednotlivých vkladov spoločníkov nie je potrebné zriaďovať osobitný účet v banke. Táto povinnosť chvíľu existovala, bola zavedená novelou Obchodného zákonníka č. 357/2013, kedy sa zloženie vkladu alebo jeho časti tvoriaceho základné imanie preukazovala výpisom z predmetného účtu. Jej účelom bolo predchádzanie fiktívneho vytvárania základného imania, kedy správca vkladu len vydal potvrdenie o jeho splatení, ale k reálnemu splateniu neprišlo. Uvedená novela však priniesla veľkú vlnu kritiky na zavedenie vyššej administratívnej záťaže, ako aj jej neopodstatnenosti ako celku nakoľko uvedené finančné prostriedky, ktoré mali byť zložené na účely vytvorenia základného imania, mohli byť aj hneď po vzniku spoločnosti z účtu vybraté. To otvorilo diskusie zmyslu a účelu vytvárania základného imania ako aj jeho údajnej garančnej funkcie.

Základné imanie je tvorené všetkými vkladmi spoločníkov, prípadne ich časťami pred vznikom spoločnosti. Spoločníci tieto svoje vklady vkladajú do obchodnej spoločnosti. Ich vlastníkom sa preto má stať spoločnosť. Preto je dôležitý časový okamih, kedy spoločnosť vlastnícke právo ku vkladom nadobudne. V súvislosti s ustanovením § 60 ods. 1 Obchodný zákonník určuje, že vlastnícke právo ku vkladom alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že týmto okamihom obchodná spoločnosť nadobúda právnu subjektivitu. Akonáhle dôjde k vzniku spoločnosti je správca vkladov povinný ich odovzdať spoločnosti, a to bez zbytočného odkladu.

Mierne osobitný režim vkladom, ktoré taktiež majú slúžiť ako základné imanie spoločnosti majú nehnuteľnosti a nepeňažné vklady, ktoré, pri ktorých je potrebný na nadobudnutie vlastníckeho práva potrebný zápis do osobitého registra. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam spoločnosť nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností.

tags: #zakladne #imanie #obchodnej #banky #definicia