Komanditná spoločnosť: Skratka a jej význam v slovenskom práve

Komanditná spoločnosť (k.s.) predstavuje zaujímavú právnu formu podnikania, ktorá kombinuje prvky osobnej a kapitálovej spoločnosti. V slovenskom právnom systéme má svoje špecifické postavenie a využitie. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie komanditnej spoločnosti, jej charakteristické znaky, fungovanie a praktické využitie.

Úvod do problematiky obchodných spoločností

Obchodná spoločnosť je právnická osoba, ktorá je založená za účelom podnikania. Môže byť vytvorená z jednej alebo viacerých fyzických alebo právnických osôb. Všetky údaje o obchodnej spoločnosti sú zapisované do obchodného registra. Na základe právnej formy spoločnosti legislatíva upravuje formálne postavenie podnikateľa. Výber druhu obchodnej spoločnosti, teda právnej formy je veľmi dôležitý. Napríklad pri situáciách, ktorých riešenie je práve ovplyvňované právnou formou.

Obchodné spoločnosti sa rozdeľujú na osobné a kapitálové. V osobných obchodných spoločnostiach ručia spoločne a nerozdielne buď všetci spoločníci (pri v.o.s.) alebo len niektorí spoločníci (komplementári - pri k.s.). Ďalším typickým znakom pre osobné obchodné spoločnosti je osobná účasť neobmedzene ručiacich spoločníkov na obchodnom vedení spoločnosti. V kapitálových obchodných spoločnostiach musia spoločníci povinne tvoriť základné imanie a rezervný fond. Spoločníci musia vložiť do spoločnosti určitý vklad. Pri kapitálových obchodných spoločnostiach sa nepredpokladá osobná účasť spoločníkov na obchodnom vedení spoločnosti. Spoločníci vplývajú na spoločnosť prostredníctvom orgánov spoločnosti.

Definícia a charakteristické znaky komanditnej spoločnosti

Komanditná spoločnosť (k.s.) je definovaná ako spoločnosť, v ktorej jeden alebo viacerí spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom (komplementári) a jeden alebo viacerí spoločníci ručia za záväzky spoločnosti len do výšky svojho vkladu zapísaného v obchodnom registri (komanditisti). Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie "komanditná spoločnosť", postačí však skratka "kom. spol." alebo "k.s.".

Spoločníci komanditnej spoločnosti

Komanditná spoločnosť združuje dva druhy spoločníkov - komplementárov a komanditistov.

Prečítajte si tiež: Ručné šitie pre začiatočníkov

• Komplementári: Ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene celým svojím majetkom. Sú osobne zainteresovaní na vedení spoločnosti a majú právo riadiť a zastupovať spoločnosť.
• Komanditisti: Ručia za záväzky spoločnosti obmedzene, len do výšky svojho kapitálového vkladu zapísaného v obchodnom registri. Nemajú právo na obchodné vedenie spoločnosti, ale majú právo kontroly nad činnosťou spoločnosti. Komanditista je povinný vložiť do spoločnosti vklad vo výške určenej spoločenskou zmluvou, najmenej však vo výške 250 EUR.

Vznik a založenie komanditnej spoločnosti

Spoločnosť sa zakladá spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými spoločníkmi a vzniká zápisom do Obchodného registra SR. Spoločenská zmluva musí obsahovať základné údaje o spoločnosti, ako sú:

• Obchodné meno a sídlo spoločnosti
• Predmet podnikania
• Určenie spoločníkov s uvedením, ktorí sú komplementári a ktorí komanditisti
• Výška vkladu každého komanditistu

Práva a povinnosti spoločníkov

Komplementári

• Práva:
  • Právo na vedenie spoločnosti a zastupovanie spoločnosti navonok
  • Právo na podiel zo zisku spoločnosti
  • Právo kontroly nad činnosťou spoločnosti
• Povinnosti:
  • Povinnosť ručiť za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom
  • Povinnosť osobne sa podieľať na vedení spoločnosti
  • Povinnosť dodržiavať spoločenskú zmluvu a rozhodnutia spoločníkov

Komanditisti

• Práva:
  • Právo na podiel zo zisku spoločnosti
  • Právo na informácie o hospodárení spoločnosti
  • Právo kontroly nad činnosťou spoločnosti
• Povinnosti:
  • Povinnosť vložiť do spoločnosti vklad vo výške určenej spoločenskou zmluvou
  • Povinnosť ručiť za záväzky spoločnosti do výšky svojho vkladu

Zdaňovanie komanditnej spoločnosti

Komanditná spoločnosť je zdaňovaná dvoma spôsobmi:

1. Daň z príjmov právnických osôb: Táto daň sa platí zo zisku, ktorý dosiahla spoločnosť.
2. Daň z príjmov fyzických osôb: Túto daň platia komplementári zo svojho podielu na zisku spoločnosti. Komanditisti zdaňujú svoj podiel na zisku ako príjem z kapitálu.

K.s. môže byť použitá ako vhodný daňovo-optimalizačný nástroj, hlavne ak za komplementára komanditnej spoločnosti bude dosadená spoločnosť s.r.o.

Zrušenie a zánik komanditnej spoločnosti

Komanditná spoločnosť zaniká:

• Dohodou spoločníkov
• Výpoveďou spoločníkov
• Uplynutím doby, na ktorú bola založená
• Vyhlásením konkurzu
• Rozhodnutím súdu
• Z ďalších dôvodov stanovených v Obchodnom zákonníku

Pri zrušení spoločnosti likvidáciou má každý zo spoločníkov nárok na vrátenie vkladu.

Prečítajte si tiež: Slovenský systém zdravotnej starostlivosti

Účtovníctvo komanditnej spoločnosti a zmeny v legislatíve

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov upravuje vedenie účtovníctva komanditnej spoločnosti. V priebehu rokov došlo k viacerým novelizáciám tohto zákona, ktoré mali vplyv aj na účtovanie v komanditnej spoločnosti. Medzi významné zmeny patrí napríklad zavedenie povinnosti zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov pre určité účtovné jednotky, zmeny v oceňovaní majetku a záväzkov pri zlúčeniach, splynutí a rozdelení spoločností, ako aj zmeny v odpisovaní goodwillu.

Zmeny v zákone o účtovníctve (novela č. 492/2009 Z. z., účinnosť od 1. 1. 2010)

ZoÚ stanovuje povinnosť zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov aj pre účtovné jednotky definované v zákone č. 492/2009 Z. z.

Zmeny v zákone o účtovníctve (novela č. 504/2009 Z. z.)

Právnická osoba, ktorá sa zrušuje bez likvidácie, vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu (§ 4 ods. 3 ZoÚ), t. j. Ustanovenie § 4 ods. 3 ZoÚ ďalej špecifikuje pojem rozhodný deň a určuje spôsob vedenia účtovníctva od rozhodného dňa. Rozhodným dňom na účely účtovníctva je deň určený v zmluve o zlúčení alebo splynutí alebo deň určený v projekte rozdelenia ako deň, od ktorého sa úkony zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby podľa § 69 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Rozhodný deň môže predchádzať samotnému dňu zrušenia bez likvidácie, môže byť totožný s dňom zrušenia bez likvidácie, môže byť stanovený po dni zrušenia bez likvidácie, a to až do dňa, kedy nadobudne účinky zmluva o zlúčení alebo splynutí, alebo projekt rozdelenia. ZoÚ v § 4 ods. 3 uvádza, že tento deň sa nesmie určiť po dni nadobudnutia účinkov splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia podľa § 69a Obchodného zákonníka. Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej právnickej osoby, sú súčasťou účtovníctva nástupníckej účtovnej jednotky. Na uvedené nadväzuje § 16 ods. 1 písm. e) ZoÚ a následne aj § 16 ods. 2 ZoÚ, podľa ktorého k rozhodnému dňu otvorí účtovné knihy nástupnícka účtovná jednotka. Ak táto ešte nevznikla, zostaví otváraciu súvahu a otvorí účtovné knihy za nástupnícku účtovnú jednotku zanikajúca právnická osoba (ak je zanikajúcich právnických osôb viac, určí sa jedna z nich, ktorá bude viesť účtovníctvo). Uvedené platí pri splynutí alebo rozdelení. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka pokračuje vo vedení svojich účtovných kníh, kde k rozhodnému dňu doúčtuje majetok, záväzky a vlastné imanie zanikajúcej spoločnosti podľa otváracej súvahy. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka neuzavrie účtovné knihy, ale na účely zostavenia otváracej súvahy len zisťuje konečné stavy účtov (§ 17 ods. 6 ZoÚ). Nástupnícka účtovná jednotka odo dňa svojho vzniku (pri splynutí, rozdelení aj zlúčení) pokračuje vo vedení účtovníctva. V § 4 ods. 3 ZoÚ v záverečnej vete uvádza spôsob vedenia účtovníctva zanikajúcej právnickej osoby za nástupnícku účtovnú jednotku pre prípad, ak by nenastali účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia, t. j. výmaz zanikajúcej právnickej osoby z obchodného registra a zápis nástupcu do obchodného registra. V § 17 ods. 6 sa upravuje zostavenie a označenie účtovných závierok v prípadoch, ak sú totožné dni rôznych účtovných závierok. Priebežná účtovná závierka sa nezostavuje, ak jej deň je totožný s dňom riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky. Ako riadna účtovná závierka sa označuje účtovná závierka, ak deň mimoriadnej účtovnej závierky je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky. c) realizáciu tzv. Podľa § 27 ods. 1 písm. d) ZoÚ sa majetok a záväzky v obchodných spoločnostiach alebo v družstvách zanikajúcich bez likvidácie ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu oceňujú reálnou hodnotou. V prípade, ak zanikajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo je zahraničnou právnickou osobou, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene sa prepočítajú na menu euro. V tejto súvislosti bol doplnený § 24 ods. 2 písm. c) ZoÚ, podľa ktorého sa majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítajú referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby. Ustanovenie § 25 ods. 2 ZoÚ je rovnako doplnené v súvislosti so zahraničnou zanikajúcou obchodnou spoločnosťou alebo družstvom. V § 25 ods. 1 písm. e) prvý bod ZoÚ sa ustanovuje oceňovanie majetku a záväzkov u fyzickej osoby - podnikateľa, účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorá kupuje podnik alebo jeho časť. Prijímaný majetok a záväzky pri kúpe podniku alebo jeho časti oceňuje nadobúdateľ v reálnej hodnote. Ocenenie majetku a záväzkov pri vklade podniku alebo jeho časti bolo presunuté do nasledujúceho bodu, t. j. do § 25 ods. 1 písm. e) druhý bod zákona o účtovníctve. c) Ocenenie majetku a záväzkov v nadväznosti na realizáciu tzv. ZoÚ bol doplnený o ocenenie majetku obstaraného prostredníctvom PPP projektov. Podľa § 25 ods. 1 písm. d) šiesteho bodu ZoÚ majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa § 15 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 503/2009 Z. z. Ustanovenia § 25 ods. 1 písm. g) a § 27 ods. 2 písm. d) ZoÚ sa týkajú oceňovania nehmotného majetku účtovaného u koncesionára pri koncesii na stavebné práce. Podľa § 25 ods. 1 písm. g) ZoÚ nehmotný majetok účtovaný u koncesionára pri koncesii na stavebné práce podľa zákona o verejnom obstarávaní sa oceňuje reálnouhodnotou; takýto nehmotný majetok účtuje koncesionár, ak v prevažnej miere preberá riziko dopytu a verejný obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo na začiatku realizácie diela alebo jeho uvedením do užívania. § 18 ods. 6 ZoÚ ustanovuje, v akom členení sa uvádzajú v poznámkach náklady voči audítorovi alebo audítorskej spoločnosti. Oproti pôvodnému zneniu sa mení používaná terminológia, ktorá sa dáva do súladu s terminológiu používanou v zákone č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (zákon o audítoroch). Pod pojmom audítor sa rozumie audítor - fyzická osoba, alebo audítorská spoločnosť. Do 1. januára 2010 všetky akciové spoločnosti mali povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom. Od 1. januára 2010 sa na akciové spoločnosti vzťahujú veľkostné kritériá, ktoré sú uvedené v § 19 ods. 1 písm. a) ZoÚ pre obchodné spoločnosti, ak povinne vytvárajú základné imanie, a družstvo, t. j. povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom sa nevzťahuje na všetky akciové spoločnosti, ale len na akciové spoločnosti, ktoré spĺňajú za účtovné obdobie, za ktoré sa zostavuje účtovná závierka, a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie aspoň dve z podmienok uvedených v § 19 ods. 1 písm. a) ZoÚ. Uvedené sa podľa § 39g ods. 2 ZoÚ použije na overenie riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky akciovej spoločnosti, ktorá sa zostavuje k 1. Jednou z povinností účtovnej jednotky je uloženie účtovných závierok do zbierky listín obchodného registra. § 21 ods. 1 zákona o účtovníctve upresňuje uloženie individuálnej riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky v nadväznosti na novelu Obchodného zákonníka v časti týkajúcej sa predkladania účtovných závierok do zbierky listín obchodného registra. Podľa nového znenia § 21 ods. 1. akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik, a to do 30 dní po schválení účtovnej závierky alebo do lehoty ustanovenej osobitným predpisom, ktorým je Obchodný zákonník (konkrétne § 40 ods. 2). Obchodný zákonník ustanovuje, čo v prípade, ak nedôjde ku schváleniu účtovných závierok do troch mesiacov od predloženia valnému zhromaždeniu alebo členskej schôdzi. 3. verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť, a to do siedmich mesiacov po uplynutí účtovného obdobia. Do § 9 ods. 2 písm. c) zákona o účtovníctve boli doplnené poľovnícke organizácie ako účtovné jednotky, ktoré môžu viesť účtovníctvo v sústave jednoduchého účtovníctva, a to v nadväznosti na zmenu zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa občianske združenia registrované na výkon práva poľovníctva podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov stanú od 1. septembra 2009 poľovníckou organizáciou. Na účely zostavovania účtovnej závierky podľa IAS/IFRS sa v § 17a ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve definuje čistý obrat, ktorý je totožný s definíciou čistého obratu v § 19 zákona o účtovníctve, t. j. Zmeny v § 20 ods. 6 písm. f) ZoÚ a § 20 ods. 7 písm. e) ZoÚ navrhlo Ministerstvo spravodlivosti SR vzhľadom na možnosť alternatívnej správy a riadenia pri európskych formách spoločností (európske spoločnosti a európske družstvo). Použitie špecifického pojmu „predstavenstvo“ v § 20 ods. 6 písm. f) ZoÚ nepokrývalo jednostupňový systém riadenia týchto spoločností, preto sa ustanovila všeobecnejšia formulácia, a to „orgány spoločnosti“. V § 27 ods. 3 ZoÚ sa v celom texte vypúšťajú slová „písm. b)“, čím sa spresňuje stanovenie reálnej hodnoty v nadväznosti na deň ocenenia v § 24 ods. 1 ZoÚ. V súlade s článkom 37 smernice Rady 78/660/EHS v platnom znení sa upúšťa od povinnosti odpísať goodwill do piatich rokov od jeho obstarania, tak ako to bolo do 1. 1. 2010 ustanovené v § 28 ods. 4 ZoÚ, z ktorého sa vpustilo slovo „goodwill“ a zároveň sa vypustila aj tretia veta týkajúca sa odpisovania záporného goodwillu. Účtovné jednotky si stanovia obdobie, počas ktorého budú goodwill odpisovať. Ostatné podrobnosti sú ustanovené v jednotlivých opatreniach upravujúcich postupy účtovania. Na uvedenú zmenu nadväzuje aj prechodné ustanovenie § 39g ods. 1 ZoÚ, podľa ktorého sa na odpisovanie goodwillu alebo záporného goodwillu, ktorý vznikol do 31. decembra 2009, použijú ustanovenia v znení účinnom do 31. decembra 2009.

Zmeny v Postupoch účtovania (opatrenie č. MF/26312/2010-74, ktoré v zmysle čl. II. nadobúda účinnosť 1. 1. 2010 a 1. 12. 2009)

Postupy účtovania stanovujú pre niektoré zložky majetku a záväzkov zaúčtovanie rozdielov z titulu precenenia na reálnu hodnotu v rámci závierkových účtovných prípadov (§ 2a Postupov účtovania) a zanikajúca účtovná jednotka ich vykoná v súlade s týmto ustanovením. Rovnaká povinnosť je uvedená i v § 26 ods. 1 písm. c) Postupov účtovania. Pri majetku a záväzkoch, ktoré sa pri zostavení účtovnej závierky neoceňujú reálnou hodnotou ku dňu zostavenia účtovnej závierky bežne, sa uplatňujú ďalšie ustanovenia § 26 ods. 1 a 2 Postupov účtovania. § 26 ods. písm. písm. písm. Súvzťažnosti určené § 14, § 16 a § 30a (použitie účtov 564, 664, 566, 666, 414 v súlade s cit. písm. 1) Pri účtovaní opravných položiek sa podľa § 26 ods. 1 písm. a) Postupov účtovania odhadujú ekonomické úžitky z majetku z pohľadu nástupníckej účtovnej jednotky. 2) Pri účtovaní rezerv sa podľa § 26 ods. 1 písm. b) Postupov účtovania zohľadňuje tvorba rezerv v nástupníckej účtovnej jednotke. Príkladom uvedenej skutočnosti je tvorba rezervy na odstupné, pričom v zanikajúcej účtovnej jednotke je v kolektívnej zmluve dohodnuté odstupné plus 2 mesiace oproti odstupnému podľa Zákonníka práce a u nástupníckej účtovnej jednotky je dohodnuté odstupné plus jeden mesiac oproti Zákonníku práce. Nástupnícka účtovná jednotka tvorí rezervu v nižšej sume, prevezme pracovníkov zanikajúcej spoločnosti a títo budú pracovať za ňou stanovených podmienok, preto zanikajúca spoločnosť vytvorí rezervu na odstupné vo výške stanovenej nástupníckou účtovnou jednotkou. 3) Pred účtovaním oceňovacieho rozdielu u majetku sa podľa § 26 ods. 1 písm. d) Postupov účtovania zúčtuje opravná položka podľa § 18 ods. 14. V zmysle § 26 ods. 3 Postupov účtovania v otváracej súvahe nástupníckej účtovnej jednotky sa oceňujú majetok a záväzky podľa § 25 ods. 1 písm. f) zákona zanikajúcej právnickej osoby alebo podľa § 25 ods. 2 zákona. Pri zlúčení sa preberajú konečné stavy účtov nástupníckej účtovnej jednotky podľa § 17 ods. 6 zákona. Zostatok účtu 416 - Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení, prevzatý nástupníckou účtovnou jednotkou sa v jej otváracej súvahe vykazuje vo vlastnom imaní, na účtoch účtovej skupiny 41 alebo 42, podľa rozhodnutia uvedeného v zmluve o zlúčení (alebo splynutí, alebo rozdelení). Ustanovenia § 37 ods. 12 až 14 upravujú postup nástupníckej účtovnej jednotky v procese zlúčenia, splynutia a rozdelenia. ak nástupnícka spoločnosť identifikuje nehmotný majetok spĺňajúci kritériá podľa § 37 Postupov účtovania, ktorý bol u zanikajúcej účtovnej jednotky vytvorený vlastnou činnosťou a neúčtovaný na účty majetku (účtovanie na ťarchu účtov nákladov), zavedie ho do účtovníctva spôsobom jeho zaúčtovania na ťarchu účtu majetku a v prospech účtu goodwillu. Takáto úprava sa neúčtuje u právneho nástupcu pri zlúčení podľa § 26 ods. 7 Postupov účtovania, t. j. v prípade, ak nástupníckou účtovnou jednotkou je dcérska účtovná jednotka. Po zaúčtovaní úprav podľa § 37 ods. 12 písm. a), b),c), d) je hodnota goodwillu konečná. Ak výsledkom konečnej hodnoty je záporný goodwill, tento sa v zmysle § 37 ods. 13 Postupov účtovania odpisuje v prospech účtu 551 a na ťarchu účtu 075. Postupy účtovania v doplnenom § 27a pre zakladateľa (spoločníka) používajú pojem vkladateľ a pre zakladanú (vzniknutú) spoločnosť pojem prijímateľ vkladu. V účtovníctve prijímateľa sa účtujú prijímané jednotlivé zložky majetku a záväzkov tvoriace vklad podniku na vecne príslušné účty v ocenení reálnou hodnotou (§ 27 ods. 2 ZoÚ). Identifikovaný a spoľahlivo oceniteľný dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou vkladateľa (o ktorom vkladateľ v zmysle Postupov účtovania ako o majetku neúčtoval) sa u prijímateľa vkladu podniku účtuje na príslušný účet dlhodobého nehmotného majetku. V účtovníctve vkladateľa vkladu podniku sa vyradia z účtovníctva jednotlivé zložky majetku a záväzkov v účtovnej hodnote so súvzťažným zápisom na účet 367. Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaných jednotlivých zložiek majetku a záväzkov sa od 1. 1. 2010 účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568 alebo v prospech účtu 668 (do 31. 12. 2009 sa používal na účtovanie predmetného rozdielu účet 415). V účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým sú jednotlivé zložky majetku, sa z účtovníctva vyradí majetok v účtovnej hodnote so súvzťažným zápisom na účet 367. Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568 alebo v prospech ú.

Praktické využitie komanditnej spoločnosti

Komanditná spoločnosť je vhodná pre podnikateľov, ktorí chcú spojiť výhody osobnej a kapitálovej spoločnosti. Je vhodná pre menšie a stredné podniky, kde je potrebná osobná angažovanosť niektorých spoločníkov, ale zároveň je potrebné obmedziť ručenie pre niektorých spoločníkov.

Prečítajte si tiež: Podmienky a možnosti ZUŠ

Alternatívy ku komanditnej spoločnosti

Verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.)

Verejná obchodná spoločnosť vzniká združením minimálne dvoch spoločníkov. Spoločníci ručia za jej záväzky celým svojím majetkom. V.o.s. môžu založiť aj fyzické aj právnické osoby. Spoločníci podnikajú pod spoločným obchodným menom, ktoré musí obsahovať označenie „v.o.s.“ a ak obchodným menom je meno spoločníka, pridá sa k nemu „ a spol.“. Riadiť a zastupovať spoločnosť môže každý zo spoločníkov.

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.)

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť jeden alebo niekoľko spoločníkov, maximálne 50 spoločníkov. Za záväzky spoločnosti ručia všetci spoločníci obmedzene, iba do výšky svojho nesplateného vkladu. Vklad musia zložiť vopred a musí byť spolu minimálne 5 000 €. Vklad každého spoločníka musí byť aspoň 750 €. Najvyšším orgánom s.r.o. je valné zhromaždenie, tvorené zo spoločníkov. Môže byť ustanovená aj dozorná rada.

Akciová spoločnosť (a.s.)

Akciová spoločnosť ručí za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom. Akcionári za záväzky spoločnosti neručia. Základné imanie a.s. je min. 25 000 €. Imanie je rozdelené na určitý počet podielov - akcií a tie vlastnia jednotliví akcionári. Zakladatelia akciovej spoločnosti predávajú akcie, čím získavajú kapitál. O dôležitých veciach spoločnosti sa rozhoduje hlasovaním na valnom zhromaždení akcionárov. Hlas akcionára na valnom zhromaždení má váhu zodpovedajúcu počtu akcií, ktoré vlastní.

tags: #zakladne #imanie #skratka #pouzivana