Verejná Obchodná Spoločnosť: Definícia, Založenie a Fungovanie

Verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.) predstavuje dôležitú formu podnikania na Slovensku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na verejnú obchodnú spoločnosť, od jej definície a charakteristických znakov, cez proces založenia a zápisu do obchodného registra, až po riadenie, ručenie a zánik spoločnosti.

I. Všeobecná charakteristika verejnej obchodnej spoločnosti

Verejná obchodná spoločnosť je v slovenskom obchodnom práve jediným zástupcom osobných spoločností. Komanditná spoločnosť sa, vzhľadom na právne postavenie komanditistov, zaraďuje medzi zmiešané spoločnosti obchodného práva. Charakteristické pre osobné spoločnosti je kladenie dôrazu na osobné a individuálne vlastnosti spoločníkov a ich priame zapojenie do podnikania. Na rozdiel od kapitálových spoločností, osobné spoločnosti neslúžia len ako nástroj pre investovanie kapitálu, ale umožňujú podnikanie konkrétnych osôb. Osobné spoločnosti umožňujú spojenie síl podnikateľov, no neprilákajú kapitál zvonku.

Legálna definícia a jej kritika

Pojmové znaky verejnej obchodnej spoločnosti definuje § 76 Obchodného zákonníka (ObZ). Táto definícia je však často kritizovaná pre svoju formulačnú nepresnosť. Verejná obchodná spoločnosť je obchodná spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom.

Jeden z kritikov tejto definície tvrdí, že pri založení v.o.s. nejde o "spoločné" obchodné meno spoločníkov, ale o obchodné meno spoločnosti. Podľa neho by definícia mala zakotvovať, že verejná obchodná spoločnosť je združením najmenej dvoch osôb, založeným výhradne za účelom podnikania ako právnická osoba, ktorej spoločníci ručia za jej záväzky spoločne a nerozdielne. Neobmedzené ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti celým svojim majetkom je imanentným znakom osobných spoločností. Ak je spoločníkom jeden z manželov, ktorí neuzatvorili dohodu podľa § 143a Občianskeho zákonníka (OZ), ručí aj majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 147 ods. 1 OZ). Spoločníci ako zákonní ručitelia ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne, takže veriteľ sa môže domáhať plnenia od ktoréhokoľvek zo spoločníkov. Následne má spoločník, ktorý splatil dlh veriteľovi, regresný nárok voči ostatným spoločníkom. Vylúčenie alebo obmedzenie rozsahu ručiteľskej povinnosti spoločníkov je neprípustné a prípadné reštrikčné opatrenia v spoločenskej zmluve by boli neplatné.

Súčasná právna úprava vychádza z toho, že každá obchodná spoločnosť je subjektom práva. Táto skutočnosť nie je príznačná pre osobné spoločnosti napr. v práve rakúskom, nemeckom, maďarskom, z čoho vyplýva, že aj vyjadrenie, že dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom naznačuje, že subjektom práva sú spoločníci, ktorí podnikajú pod spoločným obchodným menom. Verejná obchodná spoločnosť je v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 ObZ obchodnou spoločnosťou; je právnickou osobou založenou výlučne za účelom podnikania. Zakladateľmi a spoločníkmi v.o.s. môžu byť fyzické i právnické osoby.

Prečítajte si tiež: Ručné šitie pre začiatočníkov

Obchodné meno a sídlo

Obchodným menom v.o.s. je jej názov zapísaný v obchodnom registri, s dodatkom označujúcim túto právnu formu (§ 77 ObZ). Ak obchodné meno obsahuje priezvisko aspoň jedného zo spoločníkov, postačí dodatok „a spol.“. Ak fyzická osoba, ktorej meno je súčasťou obchodného mena v.o.s., prestane byť jej spoločníkom a spoločnosť trvá ďalej, môže spoločnosť jej meno používať len s jej súhlasom (pri smrti spoločníka sa vyžaduje súhlas dediča - § 11 ods. 2 ObZ).

Sídlom v.o.s. je adresa zapísaná v obchodnom registri. Spoločnosť musí pri zápise preukázať vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, alebo súhlas vlastníka s umiestnením sídla.

Spoločníci a ich obmedzenia

Spoločníkmi v.o.s. môžu byť fyzické i právnické osoby. Verejná obchodná spoločnosť nemôže byť založená ako jednoosobová spoločnosť a vylúčený je aj následný vznik jednoosobovej v.o.s. Spoločník v.o.s. nemôže byť spoločníkom s neobmedzeným ručením v inej spoločnosti (tzn. spoločníkom v inej v.o.s. alebo komplementárom v komanditnej spoločnosti - § 56 ods. 4 ObZ).

Vhodnosť pre spoločné podnikanie

Verejná obchodná spoločnosť je vhodná pre spoločné podnikanie osôb aj v povolaniach vylúčených zo živnostenského zákona (napr. architekti, lekári), ak je splnený predpoklad zakotvený v § 30 ods. 2 ObZ.

II. Založenie verejnej obchodnej spoločnosti

Obchodný zákonník obsahuje pomerne málo ustanovení upravujúcich status v.o.s., čo sa prejavuje aj pri určení náležitostí jej založenia a vzniku. Založenie v.o.s. je viazané na uzatvorenie spoločenskej zmluvy, ktorú musia podpísať všetci zakladatelia (resp. ich splnomocnenci). Podstatné náležitosti zmluvy upravuje § 78 ObZ. Podpisy účastníkov zmluvy musia byť úradne overené (§ 57 ods. 1 ObZ). Pravosť podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve, na základe ktorého uzatvorí za zakladateľa spoločenskú zmluvu splnomocnenec, musí byť úradne osvedčená.

Prečítajte si tiež: Slovenský systém zdravotnej starostlivosti

Náležitosti spoločenskej zmluvy

Ustanovenie § 78 ObZ obmedzuje podstatné náležitosti spoločenskej zmluvy o založení v.o.s. na dohodu spoločníkov o obchodnom mene, sídle a predmete podnikania spoločnosti s tým, že sa v nej uvedú všetci spoločníci. Spoločníci by mali podrobne upraviť práva a povinnosti spoločníkov, čo predpokladá i § 79 ObZ.

Medzi odporúčané body, ktoré by spoločenská zmluva mala obsahovať, patria:

• pravidlá prijímania rozhodnutí v spoločnosti (inak platí mechanizmus jednomyseľného súhlasu),
• úprava konania v mene spoločnosti (inak je oprávnený konať každý zo spoločníkov),
• úprava vkladov do spoločnosti (peňažné alebo nepeňažné),
• pravidlá delenia zisku (inak sa zisk delí rovným dielom),
• úprava prevodu podielov a pristúpenia nového spoločníka,
• menovanie a odvolávanie štatutárnych zástupcov,
• podmienky vystúpenia zo spoločnosti a spôsob určenia vyrovnávacieho podielu,
• povinnosť zvýšiť vklad nad hodnotu určenú v spoločenskej zmluve alebo doplniť túto hodnotu v prípade strát spoločnosti (§ 80 ods. 2 ObZ),
• lehota na vypovedanie spoločenskej zmluvy spoločníkom, ak je zmluva uzavretá na dobu neurčitú [§ 88 ods. 1 písm. b) ObZ],
• pravidlá určenia výšky vyrovnacieho podielu spoločníka (§ 89, § 92 ods. 3 ObZ),
• dôsledky smrti spoločníka [§ 88 ods. 1 písm. c) ObZ],
• pravidlá určenia podielu na likvidačnom zostatku (§ 92 ods. 1 ObZ).

Obchodné meno v.o.s.

Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného spoločníka a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania. Na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy. Ustanovenie § 78 ObZ upravuje, akým spôsobom môže byť formulované označenie určujúce, že ide o v.o.s. Je možné, aby obchodné meno obsahovalo priezvisko aspoň jedného zo spoločníkov a dodatok „a spol.“. Tento variant nebude prichádzať do úvahy, ak obchodné meno obsahuje priezviská všetkých spoločníkov, za predpokladu, že ďalším spoločníkom nie je právnická osoba a týmto spôsobom nie je možné vytvoriť obchodné meno, ktorého kmeň by tvoril názov právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, jednak vzhľadom na to, že právnická osoba nemá priezvisko a jednak vzhľadom na dikciu ustanovenia § 10 ods. 3, prvá veta ObZ, podľa ktorého na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy. Okrem označenia „a spol.“ môže obchodné meno v.o.s. obsahovať aj označenie „verejná obchodná spoločnosť“, alebo „ver. obch. spol.“ alebo „v. o. s“. V súlade s právnou úpravou môže byť obchodné meno spoločnosti i vymyslené - fantazijné, musí byť však dodržaná požiadavka, aby nevzbudzovalo klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo predmete podnikania (napr. spoločnosť vyvíjajúca softvér, by nemala používať obchodné meno PLAST, v. o. s.). V zmysle ust. § 7 ods. 12 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) pred zápisom obchodného mena registrový súd z predložených listín preverí, či sa nenavrhuje zapísať obchodné meno totožné s obchodným menom už zapísaným v obchodnom registri.

III. Návrh na zápis verejnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra

Vznik v.o.s. je viazaný na zápis do obchodného registra. Od 1. februára 2004 platia dva právne predpisy, ktoré zjednodušujú proces vzniku obchodných spoločností a družstiev - zákon o obchodnom registri a vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. Príslušné registrové súdy preskúmavajú návrhy na zápisy údajov zapisovaných do obchodného registra a ich zmeny iba po formálnej stránke, po materiálnej stránke za ich obsah zodpovedá navrhovateľ, resp. jeho štatutárny orgán.

Postup podania návrhu

Návrh na zápis v.o.s. do obchodného registra (ako i návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov) podávajú a podpisujú všetci spoločníci spoločnosti alebo ich splnomocnenec na tlačive (podľa prílohy č. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 25/2004 Z. z.). Tlačivá sú k dispozícii v listinnej forme na podateľniach registrových súdov a v elektronickej forme na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Pokiaľ návrh nie je podaný na predpísanom tlačive, považuje sa za neúplný. Za neúplný sa považuje tiež návrh, v ktorom nie sú uvedené všetky údaje vymenované zákonom o obchodnom registri a osobitnými zákonmi.

Prečítajte si tiež: Podmienky a možnosti ZUŠ

Odmietnutie vykonania zápisu a námietky

V prípade, ak je návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra neúplný, registrový súd zápis nevykoná a o tejto skutočnosti upovedomí navrhovateľa oznámením o odmietnutí vykonania zápisu. Oznámenie má písomnú formu a obsahuje uvedenie presných nedostatkov návrhu na zápis ako aj jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania zápisu, ako aj poučenie o možnosti podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu. Registrový súd je povinný toto oznámenie odoslať alebo vydať navrhovateľovi bez zbytočného odkladu po uplynutí lehoty (v trvaní päť dní) na vykonanie zápisu. Lehota na podanie námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu je 15 dní odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia. O námietkach rozhoduje sudca registrového súdu v lehote piatich dní od ich doručenia. Sudca preskúma odmietnutie vykonania zápisu len z hľadiska splnenia podmienok podľa zákona o obchodnom registri. S účinnosťou od 1. 10. 2004 v prípade, ak spoločnosť v celom rozsahu odstráni nedostatky, ktoré mal pôvodný návrh, bude o námietkach rozhodovať vyšší súdny úradník. Po preskúmaní námietok môže sudca námietkam vyhovieť a vykonať zápis alebo môže námietky zamietnuť.

Povinné prílohy k návrhu

Medzi povinné prílohy k návrhu na zápis patria:

• spoločenská zmluva,
• listina, ktorou sa preukazuje vlastnícke právo alebo užívacie právo k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla nevylučuje, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla do obchodného registra.

Registrový súd skúma, či návrh na zápis podali oprávnené osoby (všetci spoločníci, resp. ich splnomocnenec).

Zápis a potvrdenie o zápise

Ak je návrh úplný, registrový súd vykoná zápis spoločnosti v lehote piatich pracovných dní od podania návrhu. Ak návrh na zápis obsahuje deň, ku ktorému má byť spoločnosť zapísaná, registrový súd zapíše údaj k tomuto dňu. Ak však registrový súd vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému má byť spoločnosť zapísaná, registrový súd zapíše v.o.s. do obchodného registra ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania zápisu. Proti vykonaniu zápisu v súlade s návrhom na zápis nie sú prípustné námietky. Registrový súd už o obsahu zápisu nerozhoduje uznesením, ale o vykonaní zápisu spoločnosti vydá registrový súd potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá navrhovateľovi. V potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu. Spolu s potvrdením registrový súd navrhovateľovi odošle, resp. vydá výpis z obchodného registra.

Zmena zapísaných údajov

Ak spoločníci v.o.s. prijmú rozhodnutie, ktorého dôsledkom je zmena niektorého z údajov zapisovaných do obchodného registra, sú povinní do 30 dní podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov (§ 5 ods. 5 zákona o obchodnom registri). Návrh sa podáva na predpísanom tlačive (príloha č. 4 vyhlášky MS SR č. 25/2004 Z. z.). Vyhláška vymenúva, aké listiny musia navrhovatelia predložiť spolu s návrhom na zápis zmeny zapísaných údajov pri jednotlivých zmenách zapisovaných skutočností. Napríklad pri zmene sídla spoločnosti je potrebné predložiť rozhodnutie spoločníkov o zmene spoločenskej zmluvy, z ktorého musí vyplývať zmena sídla s určením názvu obce, ulice, orientačného a súpisného čísla a poštového smerovacieho čísla.

Ďalšie povinné údaje zapisované do obchodného registra

Okrem vyššie uvedených údajov sa do obchodného registra zapisujú aj:

• mená, bydliská, dátumy narodenia a rodné čísla (resp. identifikačné údaje, ak ide o právnickú osobu) spoločníkov,
• predmet podnikania spoločnosti.

IV. Riadenie a Zastupovanie Verejnej Obchodnej Spoločnosti

Obchodné vedenie

Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený každý spoločník, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Ak sa spoločníci rozhodnú poveriť jedného alebo viacerých obchodným vedením, ostatní toto oprávnenie strácajú. Poverenie na obchodné vedenie je odvolateľné (možno ho zrušiť dohodou ostatných spoločníkov), ale pripúšťa sa aj neodvolateľné. Spoločník poverený obchodným vedením je povinný informovať o všetkých záležitostiach obchodného vedenia ostatných spoločníkov. Každý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti.

Štatutárny orgán

Štatutárnym orgánom v.o.s. sú zo zákona všetci spoločníci. Právna úprava umožňuje nasledovné varianty:

• všetci spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú spoločne,
• všetci spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú samostatne,
• niektorí spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú spoločne,
• niektorí spoločníci sú zároveň štatutármi a konajú samostatne,
• konateľom je osoba stojaca mimo spoločnosti - ak spoločníci prejavia takúto vôľu, môžu ustanoviť prokuristu na všetky právne úkony spojené s prevádzkou podniku.

Štatutárny zástupca zastupuje spoločnosť vo vzťahu k tretím osobám a preto ak nie je zhodný s osobou poverenou obchodným vedením, je nutné upraviť dôkladne vzťahy a kompetencie.

V. Rozdelenie Zisku a Znášanie Straty

Ak táto oblasť nie je upravená v spoločenskej zmluve, platia nasledovné skutočnosti:

• Zisk určený na rozdelenie sa delí medzi spoločníkov rovným dielom.
• Podiel na zisku určený na základe ročnej účtovnej závierky je splatný do troch mesiacov od jej schválenia.
• Ak sa delí zisk medzi spoločníkov rovným dielom, majú spoločníci nárok na úroky z hodnoty svojho splateného vkladu v dohodnutej výške, inak na úroky určené podľa § 502 ObZ. Nárok na tieto úroky má prednosť pred nárokom na podiel na zisku podľa odseku 1 a vzniká aj pri strate zistenej ročnou účtovnou závierkou.
• Stratu zistenú ročnou účtovnou závierkou znášajú spoločníci rovným dielom.

Je možné riešiť rozdelenie zisku a znášanie straty v spoločenskej zmluve iným spôsobom.

VI. Zákaz Konkurencie

Bez dovolenia ostatných spoločníkov nesmie spoločník podnikať v rovnakej oblasti, ako je predmet podnikania spoločnosti. Spoločenská zmluva môže upraviť zákaz konkurencie inak - rozšíriť aj zúžiť. V prípade, že dôjde k porušeniu zákazu konkurencie je spoločnosť oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie, ako aj náhradu škody.

VII. Ručenie

Verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom spoločne a nerozdielne. Ručenie spoločníkov nastupuje zo zákona a na jeho vznik sa nevyžaduje písomné vyhlásenie o ručení. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ktoréhokoľvek zo spoločníkov. Spoločníkovi, ktorý splnil záväzok spoločnosti a uspokojil pohľadávku veriteľa, vzniká regresný nárok voči ostatným spoločníkom. Ak zanikne účasť spoločníka za trvania spoločnosti, ručí len za záväzky, ktoré vznikli pred zánikom jeho účasti. Spoločník, ktorý do spoločnosti pristúpil, ručí aj za záväzky spoločnosti vzniknuté pred jeho pristúpením. Môže však požadovať od ostatných spoločníkov, aby mu poskytli náhradu za poskytnutie tohto plnenia a nahradili náklady s tým spojené. Po zániku spoločnosti ručia spoločníci do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku, ktorý dostali, najmenej do výšky, v akej ručili počas trvania spoločnosti. To znamená, že výmazom spoločnosti z Obchodného registra ručenie spoločníkov nezaniká.

VIII. Zrušenie a Zánik

Zrušenie v.o.s. nastáva:

• uplynutím doby, na ktorú bola založená (ak bola založená na dobu určitú),
• rozhodnutím spoločníkov,
• výpoveďou spoločníka,
• zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom,
• smrťou spoločníka, ak spoločenská zmluva nepripúšťa, aby sa spoločníkom stal dedič,
• rozhodnutím súdu,
• doručením exekučného príkazu na podiel spoločníka,
• zmenou spôsobilosti na právne úkony niektorého zo spoločníkov,
• z iných dôvodov určených v spoločenskej zmluve.

Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi spoločníkov najprv do výšky hodnoty ich splatených vkladov. Zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí medzi spoločníkov rovným dielom. Zánik spoločnosti nastáva dňom výmazu z obchodného registra.

IX. Vlastné imanie verejnej obchodnej spoločnosti

Vlastné imanie v.o.s. je rozdiel medzi majetkom a záväzkami spoločnosti. Tvoria ho vklady spoločníkov, fondy tvorené zo zisku a nerozdelený zisk z minulých rokov. Vzhľadom na neobmedzené ručenie spoločníkov je vlastné imanie dôležitým ukazovateľom stability a dôveryhodnosti spoločnosti.

tags: #zakladne #imanie #verejnej #obchodnej #spolocnosti #definicia