
Základné imanie zohráva kľúčovú úlohu v zdaňovaní príjmov právnických a fyzických osôb. Tento článok sa zameriava na to, ako tvorba, zmeny a zníženie základného imania ovplyvňujú výpočet dane z príjmov.
Obchodný zákonník definuje základné imanie ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie je povinné vytvárať pri spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a akciovej spoločnosti (a.s.). Jeho výška je zákonom stanovená a zapisuje sa do obchodného registra.
Tvorba a zvýšenie základného imania má významný vplyv na zdaňovanie príjmov z jeho zníženia v prípade, že sa táto hodnota vyplatila spoločníkom, resp. akcionárom. Na účely zákona o dani z príjmov je preto potrebné dôkladne preskúmať všetky kroky súvisiace s tvorbou a zvyšovaním základného imania, ktoré predchádzali jeho zníženiu a zdaneniu zdrojov, z ktorých bolo základné imanie tvorené, pretože takýto druh príjmu zákon o dani z príjmov osobitne neupravuje.
Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Nepeňažným vkladom môže byť hnuteľná vec, nehnuteľnosť, právo duševného vlastníctva, iné oceniteľné právo, cenné papiere a podiely, podnik alebo časť podniku. Naopak, nepeňažný vklad nesmie byť určený v podobe záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby.
Účtovanie nepeňažných vkladov upravujú postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. V účtovníctve prijímateľa nepeňažného vkladu sa účtujú prijímané jednotlivé zložky majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku na vecne príslušné účty v ocenení reálnou hodnotou. Rozdiel medzi reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku a hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka sa účtuje ako goodwill alebo ako záporný goodwill.
Prečítajte si tiež: Ručné šitie pre začiatočníkov
Vplyv nepeňažného vkladu na základ dane z príjmov daňovníka - vkladateľa a prijímateľa vkladu, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, je na účely ZDP upravený vo dvoch ustanoveniach, a to v závislosti od ocenenia nepeňažného vkladu u prijímateľa vkladu. V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu na daňové účely v reálnych hodnotách je síce u jeho prijímateľa ocenenie v účtovníctve totožné s ocenením na daňové účely (v reálnej hodnote, resp. V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu na daňové účely v pôvodných cenách sa u jeho prijímateľa vychádza pri ocenení v účtovníctve z reálnej hodnoty, resp. z hodnoty uznanej na vklad spoločníka, ale ocenenie na daňové účely bude prevzaté od vkladateľa. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane z výsledku hospodárenia, je povinný upraviť pri zistení základu dane výsledok hospodárenia o taxatívne vymedzené položky.
Rozhodnutie o znížení základného imania patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia. Pri jeho znížení treba sledovať, či zostáva zachovaná minimálna výška základného imania, ako aj výška minimálnych vkladov spoločníkov. Zníženie základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným prebieha znížením menovitej hodnoty vkladu každého spoločníka v pomere, ktorý zodpovedá ich doterajším vkladom. Ak je suma, o ktorú sa základné imanie znižuje, vyplatená spoločníkom, je potrebné posudzovať tento príjem z daňového hľadiska. Tvorba a zvýšenie základného imania má významný vplyv na zdaňovanie príjmov z jeho zníženia v prípade, že sa táto hodnota vyplatila spoločníkom, resp. akcionárom.
Na účely zákona o dani z príjmov je potrebné dôkladne preskúmať všetky kroky súvisiace s tvorbou a zvyšovaním základného imania, ktoré predchádzali jeho zníženiu a zdaneniu zdrojov, z ktorých bolo základné imanie tvorené, pretože takýto druh príjmu zákon o dani z príjmov osobitne neupravuje.
Suma, ktorá sa fyzickej osobe (spoločníkovi alebo akcionárovi) vyplatila v dôsledku zníženia základného imania, ktoré predtým nebolo zvyšované, nie je príjmom, ktorý sa stáva predmetom dane z príjmov. Pri výplate sumy po znížení základného imania, ktoré nebolo predtým zvyšované, nedochádza k takému nakladaniu s majetkom fyzickej osoby, ktorého dôsledkom by bol akýkoľvek prírastok majetku, výnos atď., preto tento príjem nie je predmetom dane. Základné imanie bolo totiž pôvodne vytvorené z osobných prostriedkov - vkladov fyzickej osoby, ktoré už v minulosti zdanené boli. Po ich výplate v dôsledku zníženia základného imania, ide o formu vrátenia vkladu tejto fyzickej osobe, preto ho opätovne nezdaňujeme.
V tomto prípade je potrebné vedieť, aké zdroje sa použili na zvýšenie základného imania. Ak jeho zvýšenie bolo uskutočnené zo zdrojov, ktoré podliehajú zdaneniu podľa zákona o dani z príjmov účinného v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zvýšeniu základného imania, tak príjem zo zníženia takto zvyšovaného základného imania, ktorý sa vyplatil fyzickej osobe, bude pre ňu zdaniteľným príjmom v období jeho vyplatenia.
Prečítajte si tiež: Slovenský systém zdravotnej starostlivosti
Ak sa fyzickej osobe vyplatila suma zo zníženia základného imania, ktoré bolo predtým zvyšované z nerozdeleného zisku minulých rokov, môže, ale nemusí ísť o zdaniteľný príjem. V dôsledku zmien daňovej legislatívy týkajúcej sa zdaňovania podielov na zisku, sa rozdielne pristupuje ku zdaňovaniu príjmov zo zníženia základného imania, ktoré sa predtým zvýšilo z nerozdelených ziskov minulý rokov.
Ak sa základné imanie zvýšilo novým vkladom fyzickej osoby z jej vlastných prostriedkov, ktoré už sú zdanené, ide o rovnaký prípad, ako pri príjme zo zníženia základného imania, ktoré predtým nebolo zvyšované. Z rovnakého dôvodu fyzickej osobe nevzniká zdaniteľný príjem.
Pri nepeňažných vkladoch, ktoré sú súčasťou základného imania spoločnosti, je potrebné uplatniť právnu úpravu zdaňovania rozdielov vzniknutých medzi uznaným ocenením nepeňažného vkladu, započítaným na vklad spoločníka a jeho účtovným ocením alebo ocením uznaným na daňové účely pri jeho vložení do spoločnosti. V prípade, že sa tieto oceňovacie rozdiely zahrnuli do základu dane fyzickej osoby v zdaňovacom období, v ktorom sa vklad uskutočnil, potom príjem, ktorý je fyzickej osobe vyplatený pri znížení základného imania predtým zvýšeného nepeňažným vkladom, nie je zdaniteľným príjmom.
Zákon o zdravotnom poistení stanovuje povinnosť platenia odvodov verejného zdravotného poistenia zo zárobkovej činnosti, za ktorú sa považuje aj dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa zákona o dani z príjmov. Zahŕňa sa sem aj príjem zo zníženia základného imania, ktorý je zdaniteľným príjmom. Sadzba poistného je vo výške 14 % z vymeriavacieho základu, pričom je nutné rešpektovať maximálny vymeriavací základ. Sociálne poistenie sa z príjmu fyzickej osoby získaného zo zníženia základného imania neplatí.
Od veľkosti a štruktúry vlastného imania závisí stabilita účtovnej jednotky. Ak ho obstarala z vlastných prostriedkov, hovoríme o vlastných zdrojoch krytia majetku, napr. pri založení spoločnosti účtovná jednotka vloží do podnikania vlastné peňažné prostriedky, čím získa vlastný zdroj krytia majetku. Vlastné imanie definuje Obchodný zákonník ako vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu (zákon o účtovníctve). Zákon o účtovníctve ho vyjadruje matematicky ako rozdiel majetku a záväzkov. Vlastné imanie je spolu so záväzkami zdrojom financovania majetku obchodnej spoločnosti: vlastné imanie predstavuje vlastné zdroje financovania majetku - napríklad vklady spoločníkov, vytvorené fondy, zisky, záväzky predstavujú cudzie zdroje financovania majetku - napríklad záväzky voči dodávateľom, zamestnancom, banke.
Prečítajte si tiež: Podmienky a možnosti ZUŠ
Vlastné imanie pozostáva z:
Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku a rovnako aj vtedy, ak jej úpadok hrozí. Úpadok spoločnosti a hroziaci úpadok spoločnosti sú dve odlišné situácie. Úpadok spoločnosti je definovaný v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Spoločnosť je v úpadku vtedy, ak je predlžená alebo platobne neschopná. Hroziaci úpadok je definovaný v Obchodnom zákonníku ako nízky pomer vlastného imania a záväzkov. Pre rok 2018 platí pre posúdenie hroziaceho úpadku pomer 8 ku 100. Znamená to, že firmy s nízkym vlastným imaním na účely zabránenia kríze budú musieť vlastné imanie zvyšovať, napríklad ďalšími vkladmi vlastníkov do základného imania.
#