Žalovať univerzitu alebo fakultu: Rozdiel a právne aspekty

Článok sa zaoberá problematikou zodpovednosti univerzity a fakulty, a kedy je potrebné žalovať univerzitu a kedy fakultu.

Úvod

V právnom prostredí je dôležité vedieť, koho žalovať v prípade sporu. Ak sa spor týka univerzity, je potrebné vedieť, či žalovať univerzitu ako celok, alebo konkrétnu fakultu. Tento článok vysvetľuje rozdiely medzi univerzitou a fakultou z právneho hľadiska a poskytuje usmernenie, ako postupovať v prípade žaloby.

Právna subjektivita univerzity a fakulty

Univerzita je právnická osoba, ktorá má právnu subjektivitu. To znamená, že môže vlastniť majetok, uzatvárať zmluvy a byť žalovaná na súde. Fakulta je organizačná zložka univerzity, ktorá nemá právnu subjektivitu. To znamená, že nemôže vlastniť majetok, uzatvárať zmluvy ani byť žalovaná na súde.

Kedy žalovať univerzitu

Univerzitu je potrebné žalovať v prípadoch, keď sa spor týka činnosti univerzity ako celku. Napríklad, ak sa spor týka:

• Rozhodnutia rektora univerzity
• Porušenia zmluvy uzatvorenej univerzitou
• Škody spôsobenej univerzitou

Kedy žalovať fakultu

Fakultu je potrebné žalovať v prípadoch, keď sa spor týka činnosti fakulty. Napríklad, ak sa spor týka:

Prečítajte si tiež: Sprievodca zrušením poistnej zmluvy

• Rozhodnutia dekana fakulty
• Porušenia zmluvy uzatvorenej fakultou v mene univerzity
• Škody spôsobenej fakultou

Príklad z praxe

Študent bol nespokojný s hodnotením na skúške. Domnieval sa, že skúšajúci pedagóg neobjektívne posúdil jeho vedomosti. V tomto prípade by mal študent podať odvolanie dekanovi fakulty. Ak by dekan odvolanie zamietol, študent by mohol podať žalobu na súd. V žalobe by mal študent označiť ako žalovanú stranu univerzitu, pretože fakulta nemá právnu subjektivitu.

(Ne)menovanie sudcov Ústavného súdu

Po tom, ako prezident A. Kiska nevymenoval piatich sudcov Ústavného súdu („ÚS“), vznikla diskusia o jeho právomociach a dôvodoch tohto rozhodnutia. Prezident má pri svojich menovacích právomociach široký manévrovací priestor, ako uvádza uznesenie ÚS PL. ÚS 4/2012. Môže skúmať nielen zákonné predpoklady kandidátov, ale aj iné okolnosti, ktoré sa vzťahujú na osobu kandidáta a ktoré nespochybňujú jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom, ktorý nebude znižovať vážnosť tejto funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, resp. ktoré nebudú v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu. Ak sa prezident rozhodne kandidáta nevymenovať, musí uviesť dôvody, ktoré nemôžu byť svojvoľné.

Prezidentove podmienky pre vymenovanie sudcov ÚS boli teoretický a praktický záujem o ústavné súdnictvo a/alebo o ústavné právo a získanie všeobecne uznávaných výsledkov v teórii alebo praxi vo svojej profesii. Hodnotenie týchto predpokladov zo strany prezidenta a kritériá, ktoré používa, sú neznáme a kandidáti o nich nevedeli skôr. Ani budúci kandidáti nevedia, ako bude prezident túto podmienku v budúcnosti posudzovať.

Prezident si vytvoril poradnú komisiu, čo bolo podľa niektorých názorov v poriadku, avšak jej status mal zostať neformálny, pretože nie je žiaden právny základ pre vytvorenie tejto komisie a prezident ako orgán verejnej moci môže konať len tak, ako mu Ústava a zákony dovoľujú.

Vecné práva a záväzky: Teoretické rozlíšenie

Vecné práva a záväzky patria do skupiny majetkových práv a tvoria základné piliere súkromného práva. Vecné práva zabezpečujú absolútne právo vykonávať panstvo nad vecami, ktoré môžu byť predmetom právnych vzťahov. Záväzok je právny pomer, ktorého podstatou je, že určitá osoba (dlžník) je povinná voči inej osobe k určitému konaniu alebo opomenutiu.

Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky

Pojem vecných práv je stredovekého pôvodu, zatiaľ čo pojem záväzok (obligácia) bol známy už aj v klasickom období rímskeho práva. Najvýznamnejším obdobím pre vytvorenie ucelenej a modernej systematiky súkromného práva vychádzajúcej z rímskoprávnej tradície bolo obdobie 19. storočia vďaka pôsobeniu nemeckej historickoprávnej školy.

Výraz obligatio bol známy už v klasickom rímskom práve. Na ochranu obligačných subjektívnych práv slúžili osobné žaloby actiones in personam. Slovenský občiansky zákonník uvádza v § 489 OZ, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Vecné žaloby Gaius definoval ako: „Vecná žaloba je tá, ktorou vznášame nárok, že buď (nejaká) hmotná vec je naša, alebo že nám prislúcha nejaké právo, napr. užívacie a požívacie.“ Vecným právom (ius in re) sa v subjektívnom zmysle rozumie priame právne panstvo nad vecou. Vecné práva sa od ostatných majetkových práv odlišujú najmä tým, že ich predmetom je bezprostredne určitá vec, ktorá je podľa týchto práv podrobená vláde (panstvu) určitej osoby.

Spoločným pojmový znakom vecných práv a obligácii je panstvo určitej osoby nad určitou časťou vonkajšieho sveta. Vecné práva môžu byť vnímané buď ako následok obligácie alebo obligácia môže byť vnímaná ako spôsob nadobudnutia vecných práv.

Vecné práva patria medzi práva absolútne, ktoré pôsobia voči všetkým. S tým súvisí povinnosť každého iného subjektu nerušiť oprávneného pri výkone jeho práv k veci. Naproti tomu, záväzky patria medzi práva relatívne. Ich predmetom je relatívny právny vzťah medzi dvoma (prípadne viacerými) subjektami, ktorý pôsobí iba voči týmto subjektami. Absolútnosť vecných práv znamená, že vecné právo oprávňuje vždy konkrétny subjekt a zaviazanými sú všetky ostatné subjekty, ktoré sú povinné toto absolútne právo oprávneného subjektu rešpektovať. Ochrany svojho vecného práva sa môže oprávnený subjekt domáhať voči každému. Naproti tomu, záväzkovo právny vzťah má relatívny charakter.

Prečítajte si tiež: Sprievodca zrušením poistky pre študentov

Skutočnosť, že vecné práva pôsobia voči všetkým (erga omnes) nevyhnutne viedla k vytvoreniu uzavretého výpočtu vecných práv (numerus clausus). Naproti tomu, záväzky sú charakteristické otvoreným výpočtom a neobmedzenosťou druhov záväzkovoprávnych vzťahov. S uzavretosťou výpočtu vecných práv súvisí aj zásada, že nový druh vecného práva môže vzniknúť len na základe zákona.

S absolútnym charakterom vecných práv súvisí úzko aj zásada publicity. V našom právnom poriadku platí, že vecné práva k nehnuteľnostiam podliehajú evidencii v katastri nehnuteľností. Naproti tomu, záväzkovoprávne vzťahy evidencii nepodliehajú a zásada publicity sa na ne nevzťahuje. Vecné práva sa vyznačujú prevahou kogentných noriem, zatiaľ čo úprava záväzkov má prevažne dispozitívny charakter. Zatiaľ čo nároky zo záväzkov sa premlčujú, z vecných práv sa nepremlčuje vlastnícke právo.

Oddelenie vecných a záväzkových práv rešpektuje aj systematika nášho občianskeho zákonníka. Pri niektorých inštitútoch je však deliaca hranica medzi vecným právom a záväzkom pomerne tenká. Takýmto prípadom sú najmä inštitúty, ktoré môžu mať povahu aj vecného práva aj záväzku (predkupné právo, vecné bremená pôsobiace in rem a in personam).

Ochrana spotrebiteľa v právnom prostredí

Ochrana spotrebiteľa v európskom právnom prostredí je významnou súčasťou európskeho komunitárneho práva. Vplyv komunitárneho práva v tejto oblasti je veľmi intenzívny, pretože právne úpravy v jednotlivých členských štátoch sú značne roztrieštené. Súčasné formy ekonomického súperenia a sústavného „boja“ o zákazníka vytvárajú priestor pre stále nové úvahy nad úpravou súťažného práva, a to nielen vo verejnoprávnej, ale aj v súkromnoprávnej oblasti, akou je aj právo proti nekalej súťaži.

Ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany právnych vzťahov datujeme od 60. rokov 20. storočia. Hoci by sa to mohlo zdať paradoxné, voľná hospodárska súťaž je veľmi úzko spätá s právom na ochranu spotrebiteľa. Na mieste je tvrdenie, že ochrana spotrebiteľov je jedným zo základných pilierov, na ktorých je existencia slobodnej hospodárskej súťaže postavená.

tags: #žalovať #treba #univerzitu #alebo #fakultu #rozdiel