Zamestnávateľská zmluva, daňové riaditeľstvo a podmienky: Komplexný prehľad

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zamestnávateľskú zmluvu, daňové riaditeľstvo a s tým súvisiace podmienky. Cieľom je objasniť daňové aspekty zamestnávateľských zmlúv a poskytnúť praktické informácie pre zamestnávateľov a zamestnancov.

Daňové výdavky vs. Nedaňové výdavky

Zákon o dani z príjmov (ZDP) rozlišuje medzi daňovými a nedaňovými výdavkami. Daňové výdavky sú uvedené v § 19 (a § 20) ZDP, zatiaľ čo nedaňové výdavky sú definované v § 21 ZDP. Tieto výdavky nie sú vymenované taxatívnym spôsobom, ale v princípe sa rešpektuje ich zaúčtovanie v súlade s účtovnými predpismi.

Princípy účtovania

Údaje zistené v sústave jednoduchého účtovníctva alebo z evidencie príjmov a výdavkov, ako aj z výsledku hospodárenia v podvojnom účtovníctve, sa transformujú na (čiastkový) základ dane podľa § 17 ods. 1 ZDP. Nie každý daňovník dane z príjmov fyzickej osoby je účtovnou jednotkou. V súlade s § 1 zákona o účtovníctve sa za účtovné jednotky považujú tie fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.

Spôsoby uplatňovania výdavkov

Od 1. 1. 2004 pri dosahovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedených v § 6 ods. 1 a 2 ZDP si daňovník môže uplatniť:

• výdavky skutočne vynaložené, pričom účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v súlade s § 37 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 9 ods. 4 ZDP,
• výdavky skutočne vynaložené, pričom účtuje v sústave podvojného účtovníctva, ak sa pre túto sústavu dobrovoľne rozhodne, resp. ak je zapísaný v obchodnom registri a táto povinnosť mu vyplýva z § 36 Obchodného zákonníka a § 9 ods. 2 ZDP,
• výdavky percentom z príjmov (paušálne) podľa § 6 ods. 10 ZDP, ale iba v prípade, že nie je platiteľom DPH.

Daňové výdavky podrobne

V ZDP sú daňové výdavky uvedené v § 19 (a v § 20), nedaňové v § 21, nie sú však vymenované taxatívnym spôsobom. Vo väčšine prípadov ide o „párové“ ustanovenia. Napr. v zmysle § 21 ods. 2 písm. f) ZDP daňovým výdavkom nie je zostatková cena trvale vyradeného hmotného alebo nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d).

Prečítajte si tiež: Kontext zmluvy AXA

Hmotný a nehmotný majetok

Podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP za výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov nemožno uznať výdavky na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku a majetku vylúčeného z odpisovania, napr. umelecké diela. Vstupná cena odpisovaného hmotného alebo nehmotného majetku (ďalej aj „HaNM“) sa v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) ZDP premieta do výdavkov prostredníctvom odpisov počas doby odpisovania. HaNM vylúčený z odpisovania je uvedený v § 23 ZDP.

Výdavky spojené s nadobudnutím tohto majetku sa do daňových výdavkov premietajú síce jednorazovo, priamo, ale až v roku dosiahnutia príjmov z predaja tohto majetku, pričom v prípade predaja majetku v ZDP presne vyšpecifikovaného (napr. predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty) sa na stratu z predaja neprihliada, teda daňovník si tieto výdavky môže uplatniť len do výšky príjmov z predaja.

Odpisovanie majetku

Odpisovanie hmotného majetku a nehmotného majetku je upravené v § 22 až § 29 ZDP. Rozumie sa ním postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 ZDP, do daňových výdavkov. Podľa § 22 ods. 1 ZDP sa odpisovaním rozumie postupné zahrnovanie vstupnej ceny hmotného majetku alebo jeho časti do daňových výdavkov. Od 1. 1. 2004 rozlišujeme už len štyri odpisové skupiny, pričom doba odpisovania v 3. skupine je 12 rokov a vo štvrtej skupine 20 rokov. V zmysle § 52 ods. 8 ZDP sa pre majetok zaradený do odpisových skupín podľa predpisov platných do 31. 12. 2003 použije doba odpisovania podľa predpisov platných do 31. 12. 2003.

Podľa SZDP sa možnosť odpisovania vzťahovala len na vlastníka majetku alebo správcu majetku štátu. Od 1. 1. 2004 umožňuje nový ZDP odpisovať majetok za presne určených podmienok aj daňovníkovi, ktorý nemá k majetku vlastnícke právo alebo právo správy, ale tento majetok používa a o ňom účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11. Napr. podľa § 24 ods. 1 písm. c) ide o dlhodobý hmotný hnuteľný majetok, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a dovtedy ho kupujúci používa. Aj táto alternatíva bola doplnená do § 32 ods. 2 Postupov pre PÚ a § 11 ods. 5 Postupov pre JÚ (Finančný spravodajca č. 12/2003). Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OZ“) kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo mu je odovzdaný. V zmysle § 445 OZ strany si môžu písomne dojednať, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru až úplným zaplatením kúpnej ceny.

Príklad: Živnostník pán Veselý sa v januári 2005 rozhodol obstarať si istý moderný stroj za 260 000 Sk. Podľa zmluvy uzatvorenej s dodávateľom prevezme stroj v marci a dva roky bude platiť splátky, pričom vlastníkom sa stane až po zaplatení poslednej splátky.

Prečítajte si tiež: Vzor zamestnávateľskej zmluvy DDS

Vstupná cena HaNM

Vstupná cena HaNM je vymedzená v § 25 ZDP. Ak bol majetok obstaraný odplatne, za vstupnú cenu sa považuje obstarávacia cena. Za týmto pojmom nasleduje odkaz na zákon o účtovníctve. Podľa § 25 ZoÚ sa obstarávacou cenou rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s jeho obstaraním. Od 1. 1. 2005 sa účtovným jednotkám účtujúcim v sústave JÚ opäť umožňuje zahrnúť úroky z úverov do času uvedenia majetku do používania do obstarávacej ceny. Môžu sa však rozhodnúť uplatňovať ich priamo ako daňové výdavky [§ 11 ods. 3 písm. g) doplnených Postupov pre JÚ]. V súlade s § 35 ods. 2 písm. h) a § 86b ods. 2 písm. h) Postupov pre PÚ, resp. Postupov pre JÚ, sa do obstarávacej ceny HaNM nezahŕňajú kurzové rozdiely.

V novom ZDP už nie sú určené žiadne limity vstupnej ceny a odpisov HaNM. Od 1. 1. 2004 sa teda odpisy aj tých dopravných prostriedkov, na ktoré sa predtým vzťahoval limit, uplatňujú zo skutočnej vstupnej ceny. V zmysle § 52 ods. 16 nového ZDP si daňovník môže do daňových výdavkov zahrnúť len odpisy pripadajúce na zdaňovacie obdobia nasledujúce po 31. 12. 2003. Takto určená cena sa považuje za vstupnú cenu aj v prípade preradenia majetku z osobného používania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania veci na podnikanie alebo inú činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania majetku na dosahovanie zdaniteľných príjmov sa odpisy neuplatňujú [§ 25 ods. 1 písm. e) ZDP].

V zmysle § 24 ods. 5 ZDP daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku z osobného používania do obchodného majetku a daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie pri začatí používania veci na podnikanie alebo inú činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, odpisujú tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. e) ZDP. Podľa § 2 písm. m) ZDP obchodným majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré sú vo vlastníctve fyzickej osoby s príjmami podľa § 6 a ktoré sú využívané na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, pričom táto fyzická osoba o nich účtuje alebo ich eviduje podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Príklad: Pán Tichý si v roku 2001 kúpil za 900 000 Sk osobné motorové vozidlo. Používal ho na súkromné ciele. V roku 2001 sa pri výpočte daňových odpisov uplatňoval limit vstupnej ceny 450 000 Sk. Na výpočet fiktívnych odpisov nemal vplyv. Ak by sme ho vzali do úvahy, aj tak by sme museli vypočítať, že i z rozdielu 450 000 Sk (skutočná obstarávacia cena 900 000 Sk - limit 450 000 Sk) nemožno do daňových výdavkov zahrnúť 14,2 %, t. j. 64 139 Sk. V roku 2002 sa už uplatňoval limit 800 000 Sk. Keďže auto bolo používané len na súkromné ciele, vyčíslime fiktívny odpis z celkovej obstarávacej ceny (resp. vstupnej ceny zistenej podľa § 25 ods. 1 písm. e) ZDP). Pokiaľ pán Tichý tento automobil vložený do obchodného majetku využíva aj na súkromné ciele, do výdavkov si môže v zmysle § 24 ods. 4 ZDP zahrnúť len pomernú časť odpisov. Za vhodné kritérium na určenie tohto podielu možno považovať pomer najazdených km v súvislosti s podnikaním k celkovému počtu najazdených km. Takýto postup je potrebné uplatniť aj pri posudzovaní iných výdavkov - napr. PHL.

Technické zhodnotenie

Podľa § 21 ods. 1 písm. g) ZDP za daňové výdavky nemožno uznať výdavky na technické zhodnotenie majetku (§ 29 ods. 1) a výdavky, ktoré sa považujú na základe rozhodnutia daňovníka za výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2). Technickým zhodnotením sa podľa ustanovenia § 29 ods. 1 ZDP rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom HaNM sumu 30 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie. Od 1. 1. 2004 v súlade s § 29 ods. 2 ZDP môže daňovník za technické zhodnotenie považovať a prostredníctvom odpisov do daňových výdavkov ako súčasť vstupnej (resp. zvýšenej vstupnej) ceny premietnuť aj výdavky neprevyšujúce uvedenú sumu.

Prečítajte si tiež: Všetko o zániku zamestnávateľskej zmluvy

Príklad: Veterinárna lekárka pani Malá uvažuje o doplnení výbavy svojho automobilu vloženého do obchodného majetku a odpisovaného rovnomerným spôsobom. Podľa § 29 ods. 4 ZDP rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, sa považuje za modernizáciu. Pani Malá mieni tento problém riešiť po etapách, postupne počas viacerých rokov (napr. v jednom roku len klimatizáciu, v ďalšom centrálne uzamykanie atď). Ak by v roku 2005 vynaložila na tento účel napr. len 25 000 Sk, mohla by sa v súlade s § 29 ods. 2 ZDP rozhodnúť, že tieto výdavky bude považovať za výdavky na technické zhodnotenie.

Predaj a likvidácia majetku

Z dikcie § 19 ods. 3 písm. b) ZDP vyplýva, že ak daňovník predá odpisovaný majetok, ktorý predtým vyradil z obchodného majetku, do základu dane zahrnie len rozdiel, o ktorý príjem z predaja prevyšuje zostatkovú cenu.

Príklad: Živnostník pán Milý začiatkom roku 2004 za 450 000 Sk obstaral a do obchodného majetku zahrnul pozemok s tým, že sa na ňom postaví polyfunkčný objekt. Zaplatenie obstarávacej ceny zaúčtoval v peňažnom denníku ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Koncom roku v blízkosti jeho pozemku začali budovať supermarket aj s priestormi na oddych a zábavu. Pán Milý na základe tejto skutočnosti svoje plány prehodnotil a rozhodol sa pre inú lokalitu. V januári 2005 tento pozemok za 380 000 Sk predal. Príjem z predaja zaúčtoval do zdaniteľných príjmov.

V zmysle § 21 ods. 2 písm. f) ZDP za daňový výdavok nemožno považovať zostatkovú cenu trvale vyradeného HaNM s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d). Podľa § 19 ods. 3 písm b) ZDP, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2004, pri vyradení veci z obchodného majetku v dôsledku predaja alebo likvidácie sa ako výdavok uplatní celá zostatková cena, teda prihliadne sa aj na prípadnú stratu. Zostatková cena podľa § 25 ods. 3 ZDP je rozdiel medzi vstupnou cenou a celkovou výškou odpisov.

Príklad: Živnostník pán Pokojný, ktorého predmetom činnosti je stolárstvo, v roku 2000 kúpil a do obchodného majetku zahrnul istý stroj. Po piatich rokoch odpisovania zistil, že stroj sa medzičasom morálne opotrebil. Chce si kúpiť stroj modernejší a výkonnejší. Ak doterajší stroj vyradí predajom alebo likvidáciou, jeho zostatkovú cenu v plnom rozsahu zahrnie do daňových výdavkov. Ak by ho však napr. daroval, nemohol by uplatniť žiadny daňový výdavok.

V prípade predaja alebo likvidácie časti odpisovaného majetku sa prihliadne na pomernú časť zostatkovej ceny. Zostatková cena stavebného objektu (resp. jeho časti) sa v súlade s § 25 ods. 5 ZDP premietne do vstupnej ceny nového objektu.

Príklad: Firma Saturn, spol. s r. o., v súlade s uznesením valného zhromaždenia začne na jar roku 2005 realizovať výstavbu novej budovy skladu a dielní, a to na pozemku, ktorý spolu so starým prevádzkovým objektom pred niekoľkými rokmi kúpila. Zostatkovú cenu tohto objektu premietne do vstupnej ceny novej budovy.

Ak fyzická osoba predá odpisovanú vec, ktorá až do momentu predaja tvorila súčasť obchodného majetku, príjem zahrnie do príjmov z podnikania (§ 6 ZDP), pričom sa zohľadní aj strata z predaja. Pokiaľ daňovník dane z príjmov fyzickej osoby majetok najprv preradí z obchodného do osobného majetku a k predaju dôjde do piatich rokov od tohto momentu, príjem patrí medzi ostatné príjmy uvedené v § 8, pričom ako výdavok sa opäť odpočíta zostatková cena tohto majetku, ale len do výšky príjmov z predaja. Ak sa predaj uskutoční až po uplynutí piatich rokov od vyradenia z obchodného majetku, príjem už nepodlieha zdaneniu [§ 9 ods. 1 písm. h) ZDP].

Škody na majetku

Zostatková cena hmotného alebo nehmotného majetku vyradeného v dôsledku škody, s výnimkou živelnej pohromy alebo spôsobenej neznámym páchateľom, sa v zmysle § 19 ods. 3 písm. d) ZDP považuje za daňový výdavok len do výšky prípadnej prijatej náhrady zahrnutej do základu dane, a to vrátane príjmu z predaja vyradeného majetku. Ak škoda vznikla napr. v dôsledku dopravnej nehody zavinenou daňovníkom, zostatková cena zničeného majetku sa zahrnie do daňových výdavkov len do výšky prijatej náhrady (napr. od poisťovne). Podľa § 26 ods. 4 ZoÚ škodou sa rozumie neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku.

Príklad: Živnostníčka pani Vysoká pri ceste svojím osobným automobilom za obchodným partnerom v januári 2005 havarovala. Aj keď neutrpela vážnejšie zranenie, z jej auta zahrnutého do obchodného majetku, so zostatkovou cenou 225 000 Sk, ostal neopraviteľný vrak. Predala ho na náhradné súčiastky za 20 000 Sk, ktoré premietla do zdaniteľných príjmov. Rovnako zaúčtovala náhradu škody vo výške 190 000 Sk, ktorú jej vyplatila poisťovňa.

V zmysle § 19 ods. 3 písm. g) ZDP sa zostatková cena odpisovaného majetku, resp. škoda na inom majetku, ak ide o daňovníkom nezavinené škody, v plnom rozsahu, akceptujú ako daňový výdavok. Tieto škody daňovník nemohol svojím konaním ovplyvniť (nemohol im zabrániť, odvrátiť ich a pod.), preto sa uznávajú za daňový výdavok.

Príklad: Blesk počas letnej búrky zapríčinil požiar skladu, v ktorom mal živnostník, pán Vážny, podnikajúci v oblasti stavebnej činnosti uložené drevené parkety a stavebné izolačné hmoty. Zostatkovú cenu zničenej montovanej stavby daňovník premietol v rámci uzávierkových účtovných operácií do daňových výdavkov. Ako daňovník účtujúci v sústave JÚ hodnotu zásob materiálu zahrnul do výdavkov už v čase obstarania. Ak by došlo k zničeniu zásob daňovníkom ešte nezaplatených: keďže povinnosť zaplatiť za tieto zásoby bez ohľadu na ich zničenie živelnou pohromou trvá, platba sa v peňažnom denníku účtuje do stĺpca výdavok peňažných prostriedkov, do stĺpca výdavok ovplyvňujúci základ dane a do stĺpca prevádzková réžia.

Zároveň z „párového ustanovenia“ § 21 ods. 2 písm. e) ZDP vyplýva, že za daňový výdavok sa nepovažujú manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, pričom stratné v maloobchodnom pre… z 26. 11. 2003 je daňovo uznané do výšky ekonomicky odôvodnenej normy.

Zamestnávateľská zmluva a doplnkové dôchodkové sporenie

Zamestnávateľská zmluva zohráva dôležitú úlohu v doplnkovom dôchodkovom sporení. Podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení zamestnávateľ uzatvára zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorá spravuje doplnkové dôchodkové fondy.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu do 30 dní odo dňa, keď zamestnanec začal vykonávať prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení. Zamestnanec, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b), je povinný uzatvoriť do 30 dní od začatia výkonu tejto práce účastnícku zmluvu.

Zamestnávateľ je povinný platiť príspevky za zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia, a to od prvého dňa výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b). Zamestnávateľ je povinný elektronicky zasielať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti rozpis príspevkov za zamestnancov, ktorí sú účastníkmi, v lehote dohodnutej v zamestnávateľskej zmluve.

Cezhraničné aspekty

Zamestnávateľ hostiteľského členského štátu je každý subjekt, ktorý zahŕňa jednu alebo viac právnických osôb alebo fyzických osôb, koná ako zamestnávateľ alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba a má zámer platiť alebo platí príspevky doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu alebo platí príspevky zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonať cezhraničný prevod do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 37d.

Dávky z doplnkového dôchodkového sporenia

Účastník doplnkového dôchodkového sporenia má nárok na rôzne dávky, ako napríklad doplnkový starobný dôchodok, doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnanie a predčasný výber.

Podmienky vyplácania dávok

Účastníkovi, ktorý požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového výsluhového dôchodku, sa tento dôchodok vypláca, ak obdobie, za ktoré zamestnávateľ platil príspevky za tohto zamestnanca z dôvodu výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b), bolo najmenej päť rokov.

Účastníkovi sa vyplatí jednorazové vyrovnanie aj vtedy, ak spĺňa podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku a v žiadosti podľa § 20 ods. 4 požiada o vyplatenie jednorazového vyrovnania.

Účastníkovi, ktorý nesplnil podmienky na vyplácanie dávok uvedených v § 15 písm. a) a b) a požiada o predčasný výber, vyplatí sa suma zodpovedajúca súčinu aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky zo dňa predchádzajúceho dňu určenému v žiadosti o vyplatenie predčasného výberu a počtu všetkých doplnkových dôchodkových jednotiek z príspevkov zaplatených účastníkom alebo ním určená časť tejto sumy; podanie žiadosti o výplatu dávok podľa § 15 písm. a) a b) sa považuje za zrušenie účastníckej zmluvy. Prvýkrát môže byť predčasný výber vyplatený najskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa uzatvorenia prvej účastníckej zmluvy, na základe ktorej boli zaplatené príspevky, ktoré sú súčasťou majetku, z ktorého sa má predčasný výber vyplatiť.

Povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vyplatiť dočasný doplnkový starobný dôchodok, dočasný doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnanie a predčasný výber, ak o ne účastník požiada po splnení podmienok na ich vyplácanie ustanovených týmto zákonom.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná previesť do poisťovne, ktorú si zvolí účastník, sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prevodu tejto sumy do poisťovne; táto suma sa znižuje o sumu vyplateného jednorazového vyrovnania, ak účastník žiada o jednorazové vyrovnanie podľa § 18 ods. 2. Poisťovňa vypláca doživotný doplnkový starobný dôchodok a doživotný doplnkový výsluhový dôchodok po splnení podmienok na ich vyplácanie ustanovených týmto zákonom, a to na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovňou a účastníkom.

Základné imanie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

Základné imanie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je najmenej 1 650 000 eur alebo ich ekvivalent v cudzej mene a musí byť splatené pred podaním žiadosti podľa § 23 ods. 2.

Povolenie na činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

Na konanie a rozhodnutie o žiadosti o udelenie povolenia sa vzťahuje osobitný predpis, ak tento zákon neustanovuje inak. Národná banka Slovenska žiadosť o udelenie povolenia zamietne, ak žiadateľ nesplní alebo nepreukáže splnenie niektorej z podmienok uvedených v odseku 1.

Dôveryhodnosť a bezúhonnosť osôb

Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, a ak ide o cudzinca alebo právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, aj dokladom o bezúhonnosti vydaným príslušným orgánom štátu, v ktorom má trvalý pobyt alebo sa obvykle zdržiava alebo v ktorom má sídlo, nie starším ako tri mesiace.

Fyzickú osobu, ktorá pôsobila vo funkcii uvedenej v odseku 11 písm. a) až d), môže Národná banka Slovenska v konaní o udelení povolenia podľa odseku 2 uznať za dôveryhodnú fyzickú osobu, ak z povahy veci vyplýva, že z časového hľadiska pôsobenia vo funkciách uvedených v odseku 11 písm. a) až d) nemohla táto fyzická osoba ovplyvniť činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo finančnej inštitúcie a spôsobiť následky uvedené v odseku 11 písm. a) až d).

Zmeny povolenia

Na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti možno rozhodnutím Národnej banky Slovenska povolenie zmeniť. Na posudzovanie žiadosti o zmenu povolenia platí § 23 rovnako. Zmena údajov uvedených v povolení, ku ktorej došlo udelením príslušného predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 26, sa považuje za schválenú udelením príslušného predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska. Zmeny povolenia, ku ktorým došlo zmenou mena, priezviska alebo miesta trvalého pobytu fyzických osôb už schválených postupom podľa § 23 alebo § 26, si nevyžadujú súhlas Národnej banky Slovenska.

Zánik povolenia

Povolenie zaniká dňom písomného vrátenia povolenia Národnej banke Slovenska po udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 26 ods. 1 písm. d) uplynutím lehoty, v ktorej si zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo doplnková dôchodková spoločnosť nesplnila povinnosť na zápis do obchodného registra podľa § 24 ods. 4.

Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska do desiatich dní od vyhotovenia notárskej zápisnice z valného zhromaždenia alebo zápisnice zo zasadania príslušného orgánu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorý rozhodol o skutočnostiach, ku ktorým Národná banka Slovenska udelila predchádzajúci súhlas, odpis notárskej zápisnice alebo odpis zápisnice príslušného orgánu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Predloženie notárskej zápisnice podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje, ak sa podľa Obchodného zákonníka nevyžaduje jej vyhotovenie.

V rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu určí Národná banka Slovenska aj lehotu, ktorej uplynutím zaniká predchádzajúci súhlas, ak nebol vykonaný úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas.

tags: #zamestnávateľská #zmluva #daňové #riaditeľstvo #podmienky