Zastavenie exekúcie na bežné výživné: Podmienky a právny pohľad

Exekúcia predstavuje nútený výkon súdneho rozhodnutia. Ak povinný neplní dobrovoľne, oprávnený sa môže obrátiť na exekútora, aby sa domohol splnenia povinnosti. Podkladom je exekučný titul, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu.

Exekúcia a jej právny základ

Súdna exekúcia je proces, ktorý umožňuje veriteľovi (oprávnenému) vymôcť si svoje práva, ak dlžník (povinný) dobrovoľne neplní to, čo mu bolo súdnym rozhodnutím uložené. Právny základ exekúcie tvorí niekoľko predpisov:

• Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
• Daňový poriadok (zákon č. 563/2009 Z. z.).
• Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.).
• Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb.).

Oprávnený má dispozičné oprávnenie vo vzťahu k exekúcii a môže si sám zvoliť osobu exekútora. Voľba konkrétneho spôsobu vykonania exekúcie je v kompetencii exekútora, ktorý môže kombinovať aj niekoľko spôsobov, rešpektujúc efektívnosť a účelnosť konania.

Upovedomenie o začatí exekúcie a trestnoprávne dôsledky

Exekútor upovedomí o začatí exekúcie oprávneného a povinného. Povinný je viazaný zákazom nakladania s majetkom. Nerešpektovanie tohto zákazu môže viesť k trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona alebo marenia exekučného konania podľa § 243a Trestného zákona. Marenia exekučného konania sa dopustí ten, kto uvedie nepravdivé údaje vo vyhlásení o svojom majetku alebo kto zadrží, sfalšuje, pozmení alebo zničí zaznamenané informácie o majetku alebo o finančných aktivitách povinného.

Námietky proti exekúcii

Povinný môže v námietkach proti exekúcii argumentovať, že exekúcia je neprípustná. Môže sa odvolať na okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti alebo existujú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Taktiež môže namietať, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o zastavení dôchodku

Exekúcia zrážkami zo mzdy

Exekútor upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného. Následne vydá príkaz platiteľovi mzdy na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného. Platiteľ mzdy je povinný vykonávať zrážky a nevyplácať zrazené sumy povinnému. Povinný stráca právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

Príkaz na začatie exekúcie sa odlišuje od exekučného príkazu, ktorý exekútor vydá po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po zamietnutí námietok súdom. Toto rozlíšenie chráni oprávneného, ktorý získa právnu istotu v podobe deponovania zrazených prostriedkov u platiteľa mzdy.

Účastníci exekučného konania a povinnosti platiteľa mzdy

Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom aj exekútor. Platiteľ mzdy nie je účastníkom, ale zákon mu ukladá povinnosti, ktoré musí plniť pod hrozbou sankcií. Je dôležité, aby platiteľ mzdy poznal svoje práva a povinnosti.

Mzdou sa rozumie nielen mzda samotná, ale aj iné nároky na peňažné plnenie, ktoré sú mzde rovnocenné. Zákonník práce definuje, čo sa za mzdu nepovažuje, napríklad náhrada mzdy, odstupné, cestovné náhrady a iné. Tieto plnenia nie je možné postihnúť exekúciou zrážkami zo mzdy, avšak Exekučný poriadok v § 89 upravuje exekúciu zrážkami z iných príjmov, kde sa použijú ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy.

Iné príjmy podliehajúce exekúcii

Exekúcii podliehajú aj zrážky z iných príjmov, ako je mzda. Medzi tieto príjmy patrí napríklad odmena za výkon inej činnosti zamestnanca pre zamestnávateľa, odmena vyplývajúca z dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov.

Prečítajte si tiež: Pravidlá a výnimky zákazu zastavenia a státia

Informačné povinnosti povinného a platiteľa mzdy

Povinný je povinný informovať exekútora o svojich majetkových pomeroch, ukončení zamestnania a nástupe do nového zamestnania. Platiteľ mzdy je povinný informovať exekútora o ukončení pracovného pomeru povinného, vyúčtovaní zrážok a dočasnej práceneschopnosti povinného, ktorá trvá viac ako desať dní. Platiteľ mzdy je zároveň povinný označiť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, ktorá bude povinnému vyplácať nemocenské.

Pre účinné vykonanie exekúcie je dôležitý tok informácií medzi povinným, platiteľom mzdy a exekútorom. Nedodržanie týchto povinností môže byť sankcionované poriadkovými pokutami alebo náhradou škody.

Odklad a zastavenie exekúcie

O odklade alebo zastavení exekúcie rozhoduje súd, spravidla na návrh povinného. Tieto inštitúty majú za cieľ chrániť povinného a minimalizovať negatívne následky exekúcie. Účinky odkladu alebo zastavenia exekúcie sú rozdielne v závislosti od dôvodu, pre ktorý súd povolil odklad alebo zastavenie.

Ak súd povolí odklad exekúcie, platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky, až kým mu exekútor nedoručí príkaz na pokračovanie v zrážkach. Ak súd povolí odklad z dôvodu, že možno očakávať zastavenie exekúcie, platiteľ mzdy pokračuje v zrážkach, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad nezruší. Po zastavení exekúcie platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému.

Súd môže povoliť zastavenie exekúcie zrážkami zo mzdy na základe návrhu povinného, ak došlo k vyplateniu nedoplatku na výživnom a zrážky sa vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.

Prečítajte si tiež: Dôchodok po smrti manžela – čo robiť?

Výpočet zrážok zo mzdy a nepostihnuteľná suma

Exekučný poriadok určuje, aká časť z mesačnej mzdy povinného sa mu nesmie zraziť. Táto suma sa nazýva "základnou sumou" a spôsob jej výpočtu je určený v nariadení vlády SR č. 268/2006 Z. z. Suma životného minima je pre každý kalendárny rok upravená v zmysle zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, je 60 % zo sumy životného minima. Pri vymožení pohľadávky na výživné pre maloleté deti je určená nižšia základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, a to na sumu 70 % zo základnej sumy, ktorá pripadá na povinného.

Zastavenie exekúcie na bežné výživné

Súd môže povoliť zastavenie exekúcie zrážkami zo mzdy na základe návrhu povinného v prípade, ak došlo k vyplateniu nedoplatku na výživnom a zrážky sa vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Súd tu preskúmava všetky dôvody, pre ktoré došlo k exekúcii a najmä hodnotí, či možno očakávať, že výživné bude zo strany povinného plnené do budúcnosti dobrovoľne.

Praktické rady a riešenie situácií

V prípade, že otec dieťaťa neplatí výživné, je možné vymáhať nedoplatky prostredníctvom súdneho exekútora. Je však potrebné dať si pozor na premlčanie, nakoľko každá splátka výživného sa premlčí samostatne, uplynutím troch rokov. Ak je u exekútora vedené konanie na vymáhanie bežného výživného, bude potrebné podať návrh aj na vymáhanie zameškaného výživného.

Ak otec dieťaťa platí nižšiu sumu, než určil súd, vzniká mu dlh, ktorý je povinný vyplatiť. Argumentácia, že dieťaťu kúpil nejaký predmet v hodnote zodpovedajúcej časti výživného, nemôže obstáť.

V prípade, že povinný neplatí výživné na maloleté dieťa, je možné obrátiť sa na ÚPSVaR so žiadosťou o poskytnutie náhradného výživného.

tags: #zastavenie #exekúcie #na #bežné #výživné #podmienky