
Daň z príjmu je pre mnohých občanov a podnikateľov nevyhnutnou súčasťou finančného života. Preddavky na daň z príjmu predstavujú pravidelné platby, ktoré sa odvádzajú štátu počas zdaňovacieho obdobia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako uhradiť preddavky na daň z príjmu, a to z rôznych perspektív, vrátane situácií, keď zamestnanec má nedoplatok dane, alebo keď spoločnosť eviduje nesplatené záväzky.
Ak zamestnávateľ postupoval podľa § 36 ods. 5 zákona o dani z príjmov (zamestnanec si uplatnil daňový bonus), daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania sa zníži o sumu daňového bonusu. Ak výsledný nedoplatok dane je 5 eur alebo menej, zamestnávateľ ho nemusí zraziť.
Ak zamestnanec uplatňuje postup podľa § 50 (podiel zaplatenej dane do výšky 2 % / 3 % sa má poukázať ním určenej právnickej osobe), zamestnávateľ zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur najneskôr do 30. apríla, ak nebol zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu.
Pri ročnom zúčtovaní preddavkov je daň zamestnanca podľa § 15 v sume 383,49 eur. Jeho úhrn zrazených preddavkov na daň bol 383,44 eur. Zamestnancovi vznikol nedoplatok dane vo výške 0,05 eur, a teda daň na úhradu 0,05 eur. V tomto prípade zamestnávateľ nedoplatok nezrazí, pretože je nižší ako 5 eur.
Ak má zamestnanec nedoplatok na dani a je dlhodobo na PN (práceneschopnosti), zamestnávateľ nemôže zraziť nedoplatok zo mzdy. V takom prípade zamestnávateľ postupuje podľa § 40 ods. 5 zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Podmienky Alfa Záväzku
Ak zamestnávateľ nemôže zraziť nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že zamestnancovi už nevypláca mzdu, vyberie nedoplatok dane správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju zistil.
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na zrážaní záväzku zo mzdy po nástupe z PN (do konca roka) alebo ho zrážať a odvádzať postupne do konca roka zo mzdy.
Podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov, ak spoločnosť eviduje k 31. decembru nesplatený záväzok, ktorého splatnosť uplynula viac ako 360 dní, je povinná zvýšiť základ dane o určitý percentuálny podiel z menovitej hodnoty záväzku.
Ak organizačná zložka českej spoločnosti vykazuje k 31. decembru 2025 nezaplatený záväzok voči svojmu zriaďovateľovi, ktorý je viac ako 360 dní po lehote splatnosti, a tento záväzok v budúcnosti nezníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, organizačná zložka nie je povinná uplatňovať § 17 ods. 27.
Ak spoločnosť poskytla pôžičku a dlžník neuhradil istinu ani úroky, dlžník je povinný o neuhradené úroky zvýšiť základ dane podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Účtovné aspekty uhradeného záväzku bez dokladu
Pri kúpe podniku nie je v zákone o dani z príjmov osobitne upravený postup zvýšenia základu dane v prípade, ak od splatnosti záväzku, ktorý daňovník nadobudol kúpou podniku, uplynula zákonom stanovená doba. Spoločnosť bude postupovať podľa § 17 ods. 27.
Ak úroky platené z pôžičky od závislej právnickej osoby presahujú limit 25 % hodnoty ukazovateľa EBIDTA, daňovník na túto časť nezaplatených úrokov z pôžičky neuplatní postup podľa § 17 ods. 27.
Na účely § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov nie je možné lehotu splatnosti záväzku predĺžiť.
Ak má spoločnosť nezaplatené záväzky v cudzej mene po lehote splatnosti, pri úprave základu dane sa vychádza z menovitej hodnoty záväzku po prepočítaní referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.
Pri uzavieraní účtovných kníh sa v prospech účtu 341 účtuje záväzok účtovnej jednotky zo splatnej dane z príjmov voči daňovému úradu za zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 591 - Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti alebo na ťarchu účtu 593 - Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti.
Prečítajte si tiež: Význam notárskeho zápisu
Podľa § 24 ods. 3 písm. d) zákona o daniach z príjmov je daňovým výdavkom (nákladom) zaplatená daň z nehnuteľností podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
Daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností je prevodca (predávajúci). Ak sa vymieňajú nehnuteľnosti, daň sa vyberie z prevodu a prechodu tej nehnuteľnosti, ktorej cena pri výmene je vyššia.
Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti vystupujú dva daňové subjekty: platiteľ a daňovník. Daňové bremeno dopadá na daňovníka, ale splnenie daňovej povinnosti je na platiteľovi dane.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o daniach z príjmov sú platitelia dane povinní z úhrad v prospech daňových nerezidentov zrážať preddavok na daň, t. j. zabezpečenie dane vo výške 15 %.
Ručenie za DPH je preventívny nástroj proti daňovým únikom. Odberateľ zaplatí daň, ak ju nezaplatil jeho dodávateľ, ak odberateľ v čase dodania vedel, mohol alebo mal vedieť, že jeho obchodný partner daň neuhradí.
Medzi varovné signály patrí platba na bankový účet, ktorý dodávateľ neoznámil, cena, ktorá je podstatne nižšia než trhová, a objavenie sa nekontaktného subjektu v obchodnom reťazci.
Najúčinnejšou obranou je predísť ručeniu skôr, než transakcia vznikne. Je potrebné overiť bankový účet dodávateľa, uplatniť split payment a preukázať riadnu kontrolu dodávateľa.
Zamestnanec môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane, ak mal iba príjmy zo závislej činnosti.
Zamestnávateľ vráti zamestnancovi preplatok dane najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ odviedol preddavky na daň vyššou sumou, ako bol povinný odviesť, môže požiadať správcu dane o vrátenie tejto sumy.