Kolektívna zmluva zdravotníckeho pracovníka: Podmienky a význam

Úvod

Kolektívna zmluva je dôležitý nástroj, ktorý upravuje pracovné podmienky a vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami. V zdravotníctve, kde je práca fyzicky aj psychicky náročná, má kolektívna zmluva mimoriadny význam pre zabezpečenie spravodlivých a dôstojných pracovných podmienok pre zdravotníckych pracovníkov. Tento článok sa zameriava na podmienky, ktoré kolektívna zmluva v zdravotníctve upravuje, a na jej význam pre zamestnancov aj zamestnávateľov.

Čo je kolektívna zmluva?

Zákonník práce ani zákon o kolektívnom vyjednávaní neobsahujú právnu definíciu pojmu kolektívna zmluva. Pod kolektívnou zmluvou rozumieme dvojstranný právny úkon, prameň práva, ktorý zakotvuje práva a povinnosti zmluvných strán, a z ktorého vznikajú práva a povinnosti nielen subjektom, ktoré uzavreli kolektívnu zmluvu, ale aj subjektom, ktoré nie sú individuálne určené. Ide o špeciálny typ súkromnoprávnej zmluvy, ktorý upravuje individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán. Princíp zmluvnej slobody v pracovnom práve vychádza zo samotnej Ústavy SR. Ako kontrolný mechanizmus pri uplatňovaní zmluvnej slobody strán v pracovnoprávnych vzťahoch môže pôsobiť kolektívne pracovné právo. Pod kolektívnym pracovným právom rozumieme oblasť pracovného práva, ktorá upravuje vzťahy medzi kolektívom zamestnancov a zamestnávateľom. Nároky, ktoré tak pre zamestnanca vzniknú z pracovnoprávneho vzťahu v súlade s uzavretou kolektívnou zmluvou, je možné vymáhať aj súdnou cestou.

Subjekty kolektívnej zmluvy

Kolektívnu zmluvu uzatvárajú dve strany:

• Zamestnávateľ: Právnu subjektivitu zamestnávateľa…
• Odborová organizácia (ZO SOZ): ZO SOZ ako odborová organizácia je združením odborovo organizovaných zamestnancov a je oprávneným predstaviteľom všetkých zamestnancov zamestnávateľa …. pre kolektívne vyjednávanie so zamestnávateľom …. Právnu subjektivitu ZO SOZ zakladá zákon č. 83/1990 Zb.

Kolektívna zmluva sa vzťahuje na všetkých zamestnancov zamestnaných v pracovnom pomere zamestnávateľa.

Obsah kolektívnej zmluvy v zdravotníctve

Kolektívna zmluva v zdravotníctve upravuje širokú škálu podmienok, ktoré majú vplyv na pracovný život zdravotníckych pracovníkov. Medzi najdôležitejšie patria:

Prečítajte si tiež: Čo je ŠZM a čo ZP?

1. Pracovný čas a odpočinok

• Pružný pracovný čas: Zamestnávateľ zavádza po dohode so ZO SOZ v prevádzke pružný pracovný čas.
• Prestávky: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého zmena je dlhšia ako 4 a ½ hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. V prípade práce, ktorá sa nemôže prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.
• Pracovné voľno pre ženy: Zamestnávateľ poskytne ženám jeden deň pracovného voľna v každom kalendárnom štvrťroku s náhradou mzdy.
• Krátenie dovolenky: Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu ( pracovný deň ) je zamestnávateľ oprávnený po prerokovaní so ZO SOZ krátiť zamestnancovi dovolenku o dva dni.

2. Odmeňovanie

• Systém odmeňovania: Systém odmeňovania je v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z.
• Stupne náročnosti práce: Pracovné miesto je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy. Ku každému pracovnému miestu ( s výnimkou funkcie riaditeľa ) sa priradí príslušný stupeň náročnosti práce v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v Katalógu pracovných činností podľa Nariadenia vlády č. 341/2004 Z.
• Osobný príplatok: Na základe plnenia úloh, povinností a dosahovaných pracovných výsledkov, vyplývajúcich z funkcie, môže vedúci zamestnanec osobitným písomným oznámením priznať, zvýšiť, znížiť alebo odobrať zamestnancovi osobný príplatok, ktorý je pohyblivou zložkou mzdy, je nenárokový a má motivačný charakter.
• Príplatok za vzdelávanie: Zamestnancovi za účasť na vzdelávaní, ktorého sa zúčastní podľa pokynov zamestnávateľa, v čase svojho osobného voľna, patrí príplatok k dohodnutej mzde vo výške …
• Tarifné rozpätia: Tarifné rozpätia príslušných stupňov náročnosti a podmienky priznania základnej mzdy sú upravené v Prílohe č.
• Mzda za prácu nadčas: Mzdové zvýhodnenie podľa bodu 12 zamestnancovi nepatrí, ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna, alebo ak má zamestnanec prácu nadčas zahrnutá v jeho mzde.
• Mzda za prácu vo sviatok: Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške 50% jeho priemerného hodinového zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.
• Náhrada mzdy za sviatok: Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda.
• Pracovná pohotovosť: V odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť alebo so zamestnancom dohodnúť pracovnú pohotovosť. Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas. Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času. Náhrada za pracovnú pohotovosť nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k výkonu práce. Takýto výkon práce sa posudzuje v zmysle § 96 ods.
• Operatívna odmena: Operatívna odmena je odmena z fondu vedúceho a slúži na bezprostredné odmeňovanie zamestnancov za operatívne zabezpečenie úloh podmieňujúcich hladký chod jednotlivých činností organizácie, v prípade porúch, havárií, pri záchrane života a za mimoriadny prístup k riešeniu krátkodobých a operatívnych úloh.
• Odmena za splnenie cieľovej úlohy: Za splnenie vopred určenej cieľovej pracovnej úlohy môže zamestnávateľ …
• Jubilejná odmena: Zamestnávateľ … - 1. 10 rokov - vo výške … - 2. 15 rokov - vo výške … - 3. 20 rokov - vo výške … - 4. 25 rokov - vo výške … - 5. 30 rokov - vo výške … - 6. 35 rokov - vo výške … - 7. 40 rokov - vo výške …
• Priemerný zárobok: Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely ( ďalej len priemerný zárobok ) sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi, resp. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Ak zamestnanec, resp. vedúci zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní, použije sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec, resp. vedúci zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy , ktorú by zrejme dosiahol. Pri započítavaní zložiek mzdy sa vychádza zo stavu platného ku dňu, kedy vznikla potreba zistiť pravdepodobný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok vypočítaný s presnosťou na dve desatinné miesta podľa metódy štatistického zaokrúhľovania sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín, pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca, resp. Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde ( minimálnemu mzdovému nároku príslušného stupňa podľa § 120 ods. 4 ZP ). Ak sa zamestnancovi, resp. vedúcemu zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda ( časť mzdy ), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť, pripadajúca na kalendárny štvrťrok . Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období.

3. Výplata mzdy

• Termín výplaty: Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie. Vypláca sa v peniazoch v eurách, spravidla bezhotovostným prevodom na účet zamestnanca, resp. Zamestnávateľ vypláca mzdu v jednom výplatnom termíne, a to … deň nasledujúceho mesiaca.
• Preddavok na mzdu: Medzi výplatnými termínmi sa môže vo výnimočných prípadoch vyplatiť preddavok na mzdu, prípadne vyúčtovanie mzdy, na základe odôvodnenej písomnej žiadosti zamestnanca, resp. vedúceho zamestnanca v inom termíne, na ktorom sa s ním dohodne.
• Spôsob výplaty: Zamestnanec mzdu vypláca na účet zamestnanca, resp.
• Doklad o mzde: Pri vyúčtovaní mzdy sa vydá zamestnancovi, resp. vedúcemu zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Na žiadosť zamestnanca, resp.
• Výplata pri skončení pracovného pomeru: Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi, resp.
• Ochrana údajov o mzde: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranu údajov o mzde, náležitostiach s ňou súvisiacich a iných peňažných náležitostiach zamestnanca, resp.
• Hromadná úprava miezd: O hromadnej úprave vyšších miezd rozhoduje riaditeľ organizácie.

4. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

• Pracovné podmienky: Zamestnávateľ vytvára na pracoviskách také pracovné podmienky, aby sa čo najviac znížila možnosť ohrozenia zdravia zamestnancov, vznik pracovných úrazov, príp.
• Odborná kontrola: Zamestnávateľ vytvorí a zabezpečí podmienky pre výkon odbornej kontroly v oblasti pracovných podmienok a ochrany zdravia zamestnancov § 146 a zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon o BOZP ). Opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v dohodnutom termíne budú realizované v plnom rozsahu.
• Previerka BOZP: Zamestnávateľ vykoná najmenej jedenkrát ročne previerku BOZP za účasti ZO SOZ na všetkých jej pracoviskách.
• Zástupcovia zamestnancov pre BOZP: Zamestnávateľ po dohode s výborom ZO SOZ zabezpečuje podľa zákona o BOZP voľbu a menovanie zástupcov zamestnancov pre oblasť BOZP. Zamestnávateľ zabezpečí zástupcom zamestnancov pre oblasť BOZP na výkon ich funkcie uvoľnenie z práce. Zamestnávateľ umožní minimálne dva razy do roka zástupcovi výboru ZO SOZ účasť na školení, príp.
• Osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP): Poskytovanie OOPP zamestnancom upravuje vnútorná smernica. Životnosť OOPP je orientačná ( slúži na plánovanie ) a nezakladá nárok na poskytnutie OOPP z dôvodu uplynutia orientačného času životnosti. Pri strate funkčnosti alebo rozsiahlom poškodení OOPP je zamestnanec povinný bezodkladne túto OOPP vrátiť a zamestnávateľ mu poskytne funkčnú OOPP.
• Rekondičné pobyty: Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov podľa § 11 zák. č. 124/2006 Z.

5. Ďalšie dôležité ustanovenia

• Súčinnosť zamestnávateľa a odborov:
  • Kolektívnym vyjednávaním podľa zákona č. 2/1991 Zb. v znení neskorších predpisov po procesnej stránke a podľa zákona č. 552/2003 Z. z.
  • Právom na spolurozhodovaní, t. j. na vykonanie určitého právneho úkonu alebo na prijatie opatrenia zamestnávateľa sa vyžaduje vecne aj časovo daný súhlas alebo predchádzajúci súhlas ZO SOZ alebo dohoda s ním.
  • Právom na prerokovanie, t. j. okruh opatrení, v ktorých právne predpisy ukladajú povinnosť prerokovať zamýšľané opatrenie alebo právny úkon s odborovým orgánom. Prerokovanie sa uskutoční pred rozhodnutím zamestnávateľa v predmetnej veci tak, aby sa mohlo zohľadniť stanovisko ZO SOZ. Ide najmä o prípady uvedené v Zákonníku práce.
  • Právom na informácie , t. j. odovzdanie písomnej alebo ústnej informácie, materiálov, dokladov alebo podkladov, ak to vyplýva z právnych predpisov alebo to bolo dohodnuté. Podľa § 238 ZP zamestnávateľ informuje vo vhodnom čase a vhodným spôsobom zástupcov zamestnancov o svojej hospodárskej a finančnej situácii. Zamestnávateľ informuje delegáta výboru ZO SOZ o činnosti organizácie na gremiálnych poradách riaditeľa. Zamestnávateľ umožní prístup ku všetkým vnútroorganizačným normám všetkým zamestnancom, ktorí o to požiadajú.
  • Právom na kontrolu, t. j.
• Zákaz diskriminácie odborových funkcionárov: Odboroví funkcionári nebudú zo strany zamestnávateľa diskriminovaní za ich námety, príp. kritické pripomienky, nesmú byť zamestnávateľom …
• Informovanie o voľných pracovných miestach: Zamestnávateľ je povinný priebežne zverejňovať informácie o voľných pracovných miestach spôsobom dohodnutým so ZO SOZ tak, aby zamestnanci boli informovaní o týchto pracovných ponukách. Zaväzuje sa evidovať bývalých zamestnancov a pokiaľ budú spĺňať stanovené požiadavky, bude im ponúknuté voľné pracovné miesto. Zamestnávateľ bude informovať ZO SOZ o uvoľnených a uvoľňovaných pracovných miestach, o prijatých nových zamestnancov na gremiálnych poradách riaditeľa .
• Hromadné prepúšťanie: V prípade hromadného prepúšťania ( § 73 ZP ) s cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ …
• Odstupné:
  • Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, vyplatí mu pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej …. násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, vyplatí mu odstupné v sume najmenej ….násobku jeho priemerného mesačného zárobku.
  • Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) ZP, vyplatí mu pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume ….násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa …
• Odchodné: Zamestnávateľ vyplatí odchodné zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok, invalidný dôchodok nad rozsah stanovený v § 76 ods. 6 ZP v sume ….
• Závodné stravovanie: a) na závodné stravovanie a na služby, ktoré zamestnanec čerpá na regener…

Význam kolektívnej zmluvy

Kolektívna zmluva má zásadný význam pre obe strany:

• Pre zamestnancov: Zabezpečuje spravodlivé a dôstojné pracovné podmienky, definuje práva a povinnosti, a umožňuje im podieľať sa na rozhodovaní o dôležitých otázkach týkajúcich sa ich práce.
• Pre zamestnávateľa: Prispieva k stabilite pracovných vzťahov, zvyšuje motiváciu a spokojnosť zamestnancov, a pomáha predchádzať konfliktom.

Pri plnení Kolektívnej zmluvy budú zmluvné strany pri riešení spoločných záujmov postupovať partnersky a otvorene tak, aby boli zamestnanci vedení k vyššej kvalite práce, ekonomizácií činností, preventívnym postupom k ochrane majetku v správe zamestnávateľa.

Súčinnosť zamestnávateľa a odborov

Súčinnosť zamestnávateľa a odborovej organizácie je kľúčová pre fungovanie kolektívnej zmluvy. Medzi formy tejto súčinnosti patrí:

• Kolektívne vyjednávanie: Proces, ktorým sa uzatvára kolektívna zmluva.
• Právo na spolurozhodovanie: Odborová organizácia má právo spolurozhodovať o dôležitých otázkach týkajúcich sa zamestnancov.
• Právo na prerokovanie: Zamestnávateľ je povinný prerokovať s odborovou organizáciou určité opatrenia predtým, ako ich prijme.
• Právo na informácie: Zamestnávateľ je povinný poskytovať odborovej organizácii informácie o svojej hospodárskej a finančnej situácii.
• Právo na kontrolu: Odborová organizácia má právo kontrolovať dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na výkon funkcie v odborovom orgáne pracovné voľno, resp. a) podľa § 136 ods. 2 ZP dlhodobo na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa …., u ktorého je v pracovnom pomere mu nepatrí. b) pre jedného člena ZO SOZ poskytne zamestnávateľ počas jeho funkčného obdobia na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom …. c) na nevyhnutne potrebný čas, najviac však v rozsahu … hod. Činnosť zástupcu ZO SOZ, ktorá bezprostredne súvisí s plnením úloh zamestnávateľa sa podľa § 240 ods. Zamestnávateľ poskytne pre výkon odborárskej práce ZO SOZ podľa svojich prevádzkových možností na nevyhnutnú prevádzkovú činnosť bezplatne miestnosť s nevyhnutným vybavením a uhradí náklady spojené s jej údržbou a technickým vybavením. Zamestnávateľ poskytne pre výkon odborárskej práce v nevyhnutnom rozsahu služobné motorové vozidlo na žiadosť predsedu ZO SOZ a po odsúhlasení štatutárnym orgánom zamestnávateľa, ak to súvisí aj so zabezpečovaním úloh zamestnávateľa. Výkon funkcie v odborovom orgáne sa považuje za iný výkon vo všeobecnom záujme. Po skončení výkonu odborárskej funkcie, alebo práce pre odbory, zaradí zamestnávateľ …

Prečítajte si tiež: Obsah a možnosti výcviku

Prečítajte si tiež: Kompetencie zdravotníckeho asistenta a opatrovateľky

tags: #zdravotnicky #pracovnik #kolektivna #zmluva #podmienky