
Slovenská pošta ponúka širokú škálu doplnkových a dispozičných služieb, ktoré uľahčujú život občanom v rôznych situáciách. Či už ide o dovolenku, potrebu splnomocniť inú osobu na preberanie zásielok, alebo o zriadenie poštového priečinka, pošta má riešenie pre každého. Tento článok sa zameriava na podrobnejší pohľad na tieto služby, vrátane vzorov žiadostí a praktických rád.
Slovenská pošta neustále rozširuje svoje služby, aby vyhovela potrebám svojich zákazníkov. Medzi najvyužívanejšie patria služby spojené s dočasnou zmenou doručovania, predĺžením odbernej lehoty, splnomocnením a zriadením poštového priečinka. Tieto služby sú navrhnuté tak, aby zabezpečili, že zákazníci nepremeškajú dôležité zásielky a majú kontrolu nad ich doručovaním.
Počas dovolenky sa môže stať, že sa poštová schránka preplní. Slovenská pošta ponúka službu Časové doposielanie zásielok, ktorá umožňuje presmerovať poštu na inú adresu počas určitého obdobia.
"Doposielanie sa týka nielen listov, ale aj poštových poukazov, služba však nie je poskytovaná k balíkovým zásielkam," uvádza Pondelová.
Ak si chcete zásielky prevziať až po návrate z dovolenky, môžete využiť službu Predĺženie odbernej lehoty na zásielkach, ktoré prišli odo dňa podania žiadosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Zásielky, ktoré sú určené do vlastných rúk, môže prevziať aj iná osoba, ale musí mať splnomocnenie.
Klient si takisto na pošte môže zriadiť poštový priečinok. Do toho mu bude pošta ukladať listy počas plynutia odbernej lehoty, ktorá je zvyčajne 18 kalendárnych dní.
Aby nedochádzalo k preplneniu poštovej schránky letákmi, pošta zároveň zákazníkom odporúča počas dovolenky označiť poštovú schránku poznámkou „nevhadzovať letáky“. Zákazníkom, ktorí si budú objednávať tovar tesne pred plánovanou dovolenkou, pošta odporúča, aby využili produkt Balík na poštu. Ten pošta nedoručuje na adresu, ale je uložený na pošte podľa výberu adresáta počas 18-tich kalendárnych dní.
Od 1. júla 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesné kódexy: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Nové kódexy nahradili Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) a do súdnej praxe priniesli množstvo zmien. Civilný sporový poriadok sa dotýka súdnych konaní, kde strany v konaní väčšinou tvrdia opak, teda sú v „spore“.(zákon č. 160/2015 Z.
Od 1.7.2016 musí byť podľa CSP strana obligatórne v predmetnom konaní zastúpená advokátom. Uvedené neplatí iba vtedy, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Pri týchto osobách je naplnený kvalifikačný predpoklad o znalosti procesných práv a povinností, preto sa manudukačná povinnosť súdu nevyžaduje.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN
Ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b) OSP bolo nahradené ustanovením § 72 CSP. V tomto smere teda nedošlo k žiadnej zmene a otázka, kto koná za právnickú osobu, je zodpovedaná v osobitných predpisoch. Zástupcom, ktorý je právnickou osobou, môže byť predovšetkým obchodná spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii. Ďalšiu kategóriu zástupcov tvoria právnické osoby s osobitnými úlohami vo vzťahu k ochrane slabšej strany (§ 290 a nasl. CSP). Do úvahy prichádza aj zastúpenie inou právnickou osobou, ktorá má postavenie všeobecného zástupcu.
Súd je v súlade s § 160 ods. 2 CSP povinný vždy poučiť stranu o práve zvoliť si advokáta a o jeho práve obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Zástupca zvolený do 30. júna 2016 môže stranu zastupovať v konaní aj po 1. júli 2016, ak ide o spor, resp. konanie, v ktorom je takéto zastúpenie prípustné. Po 1. júli 2016 môže „všeobecný zástupca“ konať len v prípadoch podľa 89 CSP. Ak ide o spor podľa § 90 CSP zastúpenie všeobecným zástupcom sa nepripúšťa. Ak ide o spor podľa § 91 CSP je prípustné zastúpenie len osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Námietky podľa § 5 CSP sa vždy uplatňujú v prebiehajúcom konaní. Nezapisujú sa do osobitného registra, sú súčasťou prebiehajúceho konania (§ 156 ods. 1, tretia veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. Inej osobe ako osobe uvedenej v § 97 ods. 1 CSP nie je možné kópiu záznamu z procesného úkonu vydať. Vec sa zapíše do súdneho registra „S“ v súlade s § 165a ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. Podrobnosti týkajúce sa zaznamenávania priebehu súdneho pojednávania a iných procesných úkonov súdu pomocou technických prostriedkov sú upravené v § 56 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.
Pojem bezodkladne je potrebné interpretovať vo význame „ihneď“. Bližší výklad pojmu bezodkladne možno vyvodiť z bohatej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Aj v prípade, ak v CSP nie je ustanovená lehota na rozhodnutie, alebo vykonanie procesného úkonu, mal by súd konať bezodkladne, ak je to objektívne možné.
Keďže nové procesné kódexy prinášajú pre strany (rovnako i pre súd) nové procesné práva a povinnosti, o týchto strany ešte poučené neboli. Strany treba poučiť v rozsahu, v akom sa ich procesné práva a povinnosti k 1. Postavenie opatrovníka za účelom doručovania k 30.6.2016 zaniklo, súd s ním viac konať nemôže. Je potrebné vychádzať z úpravy zakotvenej v § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR.
Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?
Na účely doručovania písomností právnickej osobe do zahraničia možno použiť ustanovenie § 106 ods. 1 písm. b) CSP. Okamih doručenia písomnosti je následne rozhodujúci pre nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia s ohľadom na príslušné ustanovenie CSP. Ustanovenia CSP nezasiahli do právnej úpravy medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je SR viazaná. Akékoľvek medzinárodnoprávne záväzky SR (aj) v oblasti doručovania písomností do cudziny majú prednosť pred zákonom.
Právna úprava obsiahnutá v CSP nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Priestor, ktorý sa Vám po výbere príslušného súdu zobrazí, považujeme za webovú stránku súdu. Žalobu, ktorú je potrebné v zmysle § 116 ods. 2 CSP zverejniť na webovej stránke súdu potom nájdete na ľavej strane v sekcii s názvom „Úradná tabuľa“.
Pod adresou uvedenou v § 106 CSP možno rozumieť adresu, ktorú uviedol sám adresát a taktiež adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, pokiaľ ide o fyzický osobu. V zmysle ust. § 111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Pokiaľ sa pri doručovaní písomností na adresu do cudziny súdu vráti zásielka s poznámkou, že doručenie nebolo úspešné, uplatní sa v takom prípade fikcia doručenia podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Súd doručuje na obe uvedené adresy, nakoľko strana v záujme prevencie uviedla v Registri obyvateľstva SR, že sa zdržiava na oboch týchto adresách (trvalého aj prechodného pobytu).
V otázke zverejňovania Oznámenia o podanej žalobe vyvesenej na verejne prístupnej úradnej tabuli súdu, pokiaľ ide o formu tohto oznámenia, je problematika riešená v § 141 novely vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016.
Ustanovenie § 109 CSP je určené predovšetkým na ochranu práv adresáta a jeho cieľom je zveriť preberanie zásielok len subjektom, ktoré na to adresát výslovne splnomocnil alebo poveril. Na tento účel postačuje akékoľvek splnomocnenie, ktoré obsahuje predpísané náležitosti.
V zásade je vhodné poučiť strany v konaní o možnosti odpustenia zmeškania lehoty, ak už ale strana lehotu zmeškala, súd nemá možnosť ju poučovať.
Podľa § 124 CSP sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak súd usúdi, že ide o návrh na zmenu žaloby (v dôsledku uvedenia podstatnej zmeny alebo doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe), bude postupovať podľa § 140 a nasl. O prípustnosti zmeny žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP rozhoduje súd uznesením. Výrok uznesenia musí obsahovať informáciu o tom, či sa zmena žaloby na základe podania žalobcu (s uvedením dátumu podania a spisovej značky) pripúšťa alebo nepripúšťa. Z odôvodnenia by malo vyplývať, že súd podanie žalobcu posúdil ako zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP, z akých dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a ostatné štandardné náležitosti.
Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom.
Pod pojmom „iný identifikačný údaj" možno rozumieť primárne taký údaj, ktorý umožní fyzickú osobu spoľahlivo odlíšiť od inej osoby, napr. údaj o čísle občianskeho preukazu. Keďže právna úprava obsiahnutá v CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom možno pod pojem "iný identifikačný údaj" subsumovať aj údaj o mieste podnikania fyzickej osoby podnikateľa alebo jej IČO.
Právna úprava konaní o opravných prostriedkoch obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré pripúšťajú uplatnenie nových prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany iba v obmedzenom rozsahu a iba v určitom štádiu konania o opravnom prostriedku. V ktoromkoľvek štádiu odvolacieho konania sú prípustné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany založené na právnych skutočnostiach, ktoré nastali až po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu, za predpokladu, že:
Ak je predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany v označenom (úzko obmedzenom) rozsahu prípustné aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania, resp. aj po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu, potom je strana sporu povinná predložiť ich včas v zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 CSP. Odvolací súd môže sankcionovať ich nie včasné predloženie tak, že na ne neprihliadne.
Sudcovská koncentrácia môže pôsobiť spätne do minulosti, a tiež i do budúcna. Pri spätnom pôsobení súd môže zisťovať, prečo strana dôkaz nepredložila už skôr a rozhodnúť, že na neskôr predložený dôkaz nebude prihliadať. Pri pôsobení do budúcna môže súd určiť lehotu na predloženie dôkazu s tým, že na dôkaz predložený po stanovenom termíne nebude prihliadať.
Ustanovenia CSP zužujú poučovaciu povinnosť súdu, a teda, súd nemá povinnosť poučovať strany o možnosti vzniesť námietku zaujatosti sudcu. Ustanovenie § 157 ods. 2 CSP funkčne a systematicky dopĺňa ustanovenie o sudcovskej koncentrácii (§ 153 CSP), čím sa posilňuje zodpovednosť strany za výsledok konania.
K určitým otázkam výlučne procesného charakteru môže súd pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. V takomto prípade ide o tzv. nevyvrátiteľnú právnu domnienku súhlasu strany konania s procesným postupom súdu.
Podľa § 98 CSP sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie. Vyhlásenie rozsudku možno považovať za procesný úkon, pri ktorom súd koná so stranou, a to aj v prípade, ak bolo pojednávanie odročené na vyhlásenie rozsudku podľa § 219 ods. 2 CSP. Nový CSP v tejto súvislosti v § 176 ods. 5 špecifikuje len „obrazové záznamy", „obrazové prenosy" a "zvukové prenosy".
Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese (§ 150 ods. 1 CSP). Ak žalobca niektorú z týchto povinností nesplní, je procesnou sankciou strata sporu.
V prípade, ak by strany podložili svoje tvrdenia znaleckými posudkami, ktorými by bola určená rozdielna hodnota, súd by mal nariadiť konfrontáciu znalcov na odstránenie rozporov zo znaleckých posudkov.
Výsluch strany je jedným z dôkazných prostriedkov podľa § 187 CSP a je možné ho vykonať len na návrh strany. Je to výrazom dispozičného princípu a princípu formálnej pravdy, ktorá je typická pre civilný proces po 1. júli 2016. Súd môže v prípade nejasného alebo neúplného tvrdenia požiadať stranu o dodatočné vysvetlenie (§ 150 ods. 2 CSP).
Každé rozhodnutie súdu vyhotovené po 01.07.2016 bude mať náležitosti podľa § 220 a nasl.
Je možná situácia, kedy ešte v čase pred nadobudnutím právoplatnosti pôvodného rozhodnutia je doručený aj dopĺňací rozsudok a je možné ešte v lehote na podanie odvolania voči pôvodnému rozhodnutiu podať odvolanie už aj voči výroku dopĺňacieho rozsudku. Ak je však dopĺňací rozsudok doručený až neskôr, napr. aj po tom, čo už odvolanie voči pôvodnému rozhodnutiu bolo podané, ak nesúhlasíte s výrokom dopĺňacieho rozsudku, je potrebné podať samostatné odvolanie aj voči tomuto dopĺňaciemu rozsudku. Na dopĺňací rozsudok sa primerane vzťahujú ustanovenia o konečnom rozsudku.
Novou právnou úpravou sa navrhuje ponechať režim uznesení ako preferovaných rozhodnutí procesnej povahy s primeraným použitím ustanovení o rozsudku tam, kde predkladateľ nepoužil odlišnú právnu úpravu v § 235 a nasl. CSP. Pri formulácií výziev súdu voči strane sporu je možné formou dedukcie nepriamo vychádzať napr. i z ustanovenia § 235 ods.
V takomto prípade je potrebné rozlišovať dve procesné situácie:
Výrok rozsudku znie: strana (žalobca/žalovaný) má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.