Žiadosť o ukončenie exekúcie z dôvodu osobného bankrotu: Komplexný sprievodca

Osobný bankrot, známy aj ako oddlženie, je proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa dlhov. Ak ste prešli osobným bankrotom a čelíte exekúcii, je dôležité vedieť, ako postupovať pri žiadosti o jej ukončenie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a právne uhly pohľadu.

Evidencia osobného bankrotu v úverových registroch

Informácie o osobnom bankrote sa evidujú v úverových registroch (napr. Slovak Banking Credit Bureau - SBCB, alebo Nebankový register klientskych informácií - NBCI) na základe zmluvných podmienok týchto registrov a podľa zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. a zákona o ochrane osobných údajov č. 18/2018 Z. z. Je dôležité rozlišovať, že samotné ukončenie konkurzu (osobného bankrotu) neznamená automaticky výmaz údajov z registrov. Banky a registre majú právo uchovávať informácie o osobnom bankrote určitý čas po jeho ukončení, a to na základe zákonných lehôt alebo interných pravidiel.

Podľa zákona o ochrane osobných údajov je možné spracúvať osobné údaje len po dobu nevyhnutnú na dosiahnutie účelu, na ktorý sa údaje spracúvajú. V praxi sa v úverových registroch informácia o osobnom bankrote uchováva spravidla 5 rokov od ukončenia konkurzu, niekedy až 7 rokov, v závislosti od konkrétneho registra a banky.

Ak už uplynula lehota 5 alebo 7 rokov od ukončenia konkurzu a stále ste evidovaný/á v registri, odporúča sa podať žiadosť o výmaz údajov priamo do príslušného registra (SBCB, NBCI) a zároveň požiadať banku, aby preverila, či nemá voči Vám evidované neaktuálne údaje. Ak by register alebo banka nevyhoveli Vašej žiadosti, máte právo obrátiť sa na Úrad na ochranu osobných údajov SR so žiadosťou o prešetrenie, či nedochádza k neoprávnenému spracúvaniu Vašich údajov.

Dĺžka uchovávania údajov v úverovom registri

Podľa zákona o bankách sa údaje v úverovom registri uchovávajú ešte počas piatich rokov od zániku zmluvného vzťahu. Túto lehotu nie je možné dodatočne skrátiť. Banka v prípadoch osobného bankrotu spravidla pristupuje k odpisu pohľadávky až po vydaní uznesenia o oddlžení dlžníka, niekedy až po jednom roku po jeho zverejnení v Obchodnom vestníku, kedy má za to, že pohľadávka už pravdepodobne nebude zo strany dlžníka uhradená. Teda až od tohto dátumu spravidla banky počítajú plynutie 5 ročnej lehoty, počas ktorej evidujú dlžníka v úverovom registri.

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa

Výmaz z registra dlžníkov a oddlženie

Pokiaľ dlhujete veriteľom, výmaz z registra dlžníkov nie je možný. Je dôležité rozlišovať, o aký register ide. Národná banka Slovenska upozorňuje na službu poskytovania tzv. výpisov o bezdlžnosti prostredníctvom internetovej stránky Centrálny register dlžníkov SR (CERD) - www.registerdlznikov.sk. CERD nie je evidovaný ako oficiálny register, ktorý eviduje a spracúva údaje o klientoch, ich úverových záväzkoch a platobnej disciplíne podľa platných právnych predpisov SR. CERD nemá prístup k údajom z oficiálnych registrov.

Možným riešením vašej situácie je oddlženie (v praxi zaužívaný pojem aj osobný bankrot). Oddlženie predstavuje proces, v rámci ktorého súd zbaví fyzickú osobu podnikateľa alebo fyzickú osobu všetkých dlhov. Inštitút oddlženia, ako aj podmienky na jeho vyhlásenie upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. Návrh na oddlženie je oprávnená podať fyzická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá je platobne neschopná a vedie sa voči nej exekučné alebo obdobné konanie. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Návrh na oddlženie nie je oprávnená podať osoba, ktorá sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

O oddlžení rozhoduje príslušný súd uznesením, v ktorom súd zbaví dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Súd však zbaví dlžníka dlhov iba v rozsahu, v ktorom tieto pohľadávky nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V tomto rozsahu sa tieto pohľadávky stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné.

Je však potrebné poukázať aj na pohľadávky nedotknuté oddlžením, teda na ktoré sa oddlženie nevzťahuje. Tieto pohľadávky zostávajú voči veriteľovi zachované a naďalej si ich môže vymáhať prostredníctvom súdu. Medzi takéto pohľadávky patrí napríklad zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva.

Konkurz verzus splátkový kalendár

Ak rozmýšľate nad osobným bankrotom, je dôležité zvážiť, či je pre vás správnou voľbou konkurz alebo splátkový kalendár.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN

Splátkový kalendár:

• Príjem dlžníka musí byť v dostatočnej výške na to, aby dlžník z tohto príjmu vedel vyžiť a zároveň, aby vedel z tohto príjmu uhradiť svojim veriteľom minimálne 30% a maximálne 100% očistených dlhov, a to v závislosti od majetku, ktorý si chce dlžník ponechať.
• Súdny poplatok vo výške 500 € hradí dlžník pri podaní návrhu sám z vlastných finančných prostriedkov.
• Odmena advokáta by mala byť vo výške 160 € (závisí to však od konkrétneho advokáta, ktorý môže od klienta požadovať aj inú sumu).
• Dlžník musí byť v konaní o oddlžení formou konkurzu zastúpený advokátom, ktorého si sám platí. Advokát musí byť klientovi vždy určený rozhodnutím centra. Klient si môže advokáta zvoliť aj pred podaním žiadosti a takéhoto advokáta následne uviesť do žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.
• Absolvovanie konzultácie v centre nie je podmienkou, je to však odporúčané všetkým klientom, aby si zvážili, či a aká forma oddlženia je pre nich vhodná.
• Klient podá žiadosť o oddlženie formou splátkového kalendára buď osobne, elektronicky (so zaručeným elektronickým podpisom) alebo poštou.
• Rozhodnutie o nároku vydá Centrum do 30 dní odo dňa doplnenia kompletne a správne vyplnenej žiadosti a potrebných dokladov. Ak klient spĺňa všetky podmienky, centrum vydá rozhodnutie o priznaní nároku a o určení advokáta. Centrum schopnosť dlžníka splácať prípadný splátkový kalendár posudzuje len formálne, centrum pri rozhodovaní o nároku nezostavuje žiaden splátkový kalendár dlžníka.
• V prvej fáze súd vydá do 15 dní odo dňa podania návrhu na súd rozhodnutie o poskytnutí ochrany pred veriteľmi a o určení správcu konkurznej podstaty. Úlohou správcu je následne preskúmať, či je dlžník schopný zo svojich príjmov vyžiť a následne aj uhradiť minimálne 30% zo svojich očistených dlžôb.
• Konečná suma, ktorú dlžník bude musieť uhradiť, bude závisieť od individuálneho posúdenia konkrétnej situácie každého dlžníka. Suma môže byť určená percentom minimálne vo výške 30% maximálne 100% očistených dlhov.
• Správca pripraví návrh na určenie splátkového kalendára (a to aj s prihliadnutím na majetok, ktorý si chce dlžník ponechať). Túto skutočnosť je správca bez zbytočného odkladu povinný zverejniť v obchodnom vestníku a veritelia môžu voči tomuto návrhu podať námietku v lehote do 90 dní.
• Súd na základe kompletne doplneného návrhu rozhodne do 30 dní o určení splátkového kalendára, ak nie sú dôvody na zastavenie konania.
• Ak pred určením splátkového kalendára začalo súdne konanie alebo iné konanie o zaplatenie pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba splátkovým kalendárom, takéto konanie pokračuje i naďalej.
• Skúšobné obdobie začína plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia o určení splátkového kalendára a o oddlžení a trvá 6 rokov. Počas tejto doby sa ktorýkoľvek veriteľ dotknutý oddlžením môže domáhať zrušenia oddlženia, ak preukáže, že dlžník nemal poctivý zámer.

Ak máte otázky týkajúce sa oddlženia, neváhajte sa obrátiť na Centrum právnej pomoci, ktoré ako jediná inštitúcia zabezpečuje oddlženie. Služby Centra sú vo veciach oddlženia bezplatné.

Zastavenie exekúcie v dôsledku osobného bankrotu

Dňa 1.3.2017 nadobudla účinnosť nová právna úprava oddlžení fyzických osôb (označovaná ako úprava tzv. V štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. Zákonodarca dôraz položil o.i. na skutočnosť, aby sa v taxatívne určených prípadoch pri tomto strete presadil osobný bankrot pred konaním exekučným.

Tri kategórie pohľadávok:

1. tzv. „bežné pohľadávky", t.j. pohľadávky, ktoré možno uspokojiť len v konkurze alebo splátkovým kalendárom (definované v § 166a insolvenčného zákona),
2. pohľadávky vylúčené z uspokojenia, t.j. pohľadávky, ktoré sa v prípade oddlženia považujú za nevymáhateľné (enumerované v § 166b insolvenčného zákona, pričom zároveň nejde o oddlžením nedotknuté pohľadávky) a
3. tzv. „nové“ pohľadávky, pohľadávky zodpovedajúce novým dlhom dlžníka, na ktoré sa konkurz vôbec nevzťahuje.

V prípade, ak ide o oddlženie v podobe konkurzu, zákonodarca v § 167f ods. Z uvedeného použitím argumentu a contrario jednoznačne vyplýva, že tretia kategória pohľadávok, t.j. V prípade, ak ide o oddlženie v podobe splátkového kalendára, zákonodarca v § 168b insolvenčného zákona stanovuje, že „Poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a). Ide o explicitné zákonné pravidlo, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva (opäť za použitia argumentu a contrario), že účinkami procesu oddlženia v podobe určenia splátkového kalendára nie sú - z hľadiska prebiehajúceho exekučného konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka voči dlžníkovi - dotknuté dve kategórie pohľadávok, a to druhá kategória pohľadávok, t.j. pohľadávky vylúčené z uspokojenia (§ 166b insolvenčného zákona,) ako aj tretia kategória pohľadávok, t.j.

Z porovnania oboch zákonných úprav je zrejmé, že zatiaľ čo pri osobnom bankrote v podobe konkurzu "patria" pohľadávky vylúčené z uspokojenia (a definované v § 166b insolvenčného zákona) do okruhu pohľadávok, ohľadom ktorých sa exekučné konanie má zastaviť, pri osobnom bankrote v podobe určenia splátkového kalendára tomu tak nie je. Z jazykového hľadiska je nepochybné, na aké kategórie pohľadávok má pravidlo v prípade osobného bankrotu v podobe splátkového kalendára dopadať, t.j. má dopadať výlučne na pohľadávky definované v § 166a insolvenčného zákona.

Ak súd rozhodol o oddlžení (osobnom bankrote), t.j. vyhlásil konkurz alebo určil splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, alebo pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú.

Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?

Kto rozhoduje o zastavení exekúcie?

O zastavení exekučného konania z dôvodu vyhlásenia osobného bankrotu rozhoduje príslušný exekučný orgán, ktorým je exekučný súd alebo súdny exekútor. V exekučných konaniach podľa predpisov účinných do 31.03.2017 je tým orgánom exekučný súd a rozhoduje podľa príslušných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017 exekučný súd môže exekúciu zastaviť aj vtedy „ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona“. Týmto osobitným zákonom je v danom prípade § 167f ods. 2 a § 168b ods. 1 insolvenčného zákona. Proti uvedenému rozhodnutiu však nie je prípustné odvolanie. Ak by exekučný súd posúdil vec tak, že vyhlásenie osobného bankrotu predstavuje prípad „neprípustnej exekúcie“ s poukazom na insolvenčný zákon, mohol by rozhodnúť podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.03.2017 a súčasne exekučné konanie zastaviť, keď zákonodarca normuje cit. „Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.“ Proti tomuto rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP je v zmysle § 58 ods.

V exekučných konaniach podľa predpisov účinných od 01.04.2017 je príslušným exekučným orgánom na zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia osobného bankrotu priamo súdny exekútor, ktorý rozhoduje podľa § 61n ods. 1 písm. g) EP, podľa ktorého „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu7t) vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie.“ /v poznámke k 7t) je uvedený insolvenčný zákon/.

Povinnosti exekučného orgánu

Exekučný orgán - tak exekučný súd ako aj súdny exekútor - ktorý koná a rozhoduje podľa Exekučného poriadku aj pri strete exekúcie s osobným bankrotom, je povinný mať naznačené postuláty na zreteli. Dôsledkom uvedeného je podľa nášho názoru nepochybne povinnosť exekučného orgánu vykonať všetko potrebné tak, aby relevantne zistil, aký je charakter exekučne vymáhanej pohľadávky, t.j. či je jej vymáhanie procesom oddlženia dotknuté alebo nie (pričom bude o.i. Postup v rozpore s uvedeným je nepochybne postupom v rozpore so zákonom (o.i. i s ohľadom na vyššie uvedené povinnosti "ústavnoprávneho" typu). Dôrazne je nutné odmietnuť postup spočívajúci vo vydaní rozhodnutia o zastavení exekučného konania „bez ďalšieho“, t.j. Takýto postup by bol nepochybne nesprávnym úradným postupom, v podstate vedúcim k absolútnej "bagatelizácii" základných práv veriteľa a neprimeranému zvýhodňovaniu práv dlžníka (povinného). Bol by to postup v rozpore s koncepciou m…

Dôsledky zrušenia konkurzu

V pokračujúcom exekučnom konaní nebude možné postihnúť ani majetok, s ktorým počas konkurzu nakladal dlžník, hoci tento majetok konkurzu podliehal. Uplatní sa pravidlo normované v § 167b ods. Takýto úkon dlžníka zákonodarca síce označil za neúčinný voči veriteľom, výslovne však zachoval jeho platnosť (dôvody neplatnosti právneho úkonu podľa ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov pritom nie sú dotknuté). V centre pozornosti je otázka, či takýto konkurzný účinok neúčinnosti je možné preniesť aj za hranice konkurzu, t.j. Obsah uvedenej právnej normy vyplývajúcej z § 167b ods. Ukracovanie majetku podliehajúceho konkurzu je z logiky veci preto relevantné výlučne v rámci konkurzu a na účely konkurzu (uspokojovanie veriteľov, ktorí sa v konkurze môžu uspokojiť). Následkom takéhoto ukrátenia je neúčinnosť úkonu a možnosť takýto majetok - napriek zmene v osobe vlastníka - speňažiť výlučne procedúrami (spôsobom), ktoré umožňuje konkurz a zároveň výťažok rozdeliť len medzi konkurzných veriteľov.

Po zrušení konkurzu už neexistuje právna kategória "majetok podliehajúci konkurzu", "konkurzný veriteľ" a nie sú prítomné ani pravidlá o uspokojovaní veriteľov v konkurze.

Kategórie veriteľov po zrušení konkurzu

1. veriteľov tzv. „bežných pohľadávok", t.j.
2. veriteľov pohľadávok, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, t.j.
3. 4. veriteľov tzv. „nových“ pohľadávok, pohľadávok zodpovedajúcich novým dlhom dlžníka, na ktoré sa konkurz vôbec nevzťahuje, t.j.
4. veriteľov tzv. „nových“ pohľadávok, pohľadávok zodpovedajúcich novým dlhom dlžníka, na ktoré sa konkurz vôbec nevzťahuje, t.j.

Z uspokojenia v konkurze sú tiež vylúčení veritelia pohľadávok podľa § 166b a veritelia tzv. Prví menovaní veritelia sa počas trvania konkurzu (do jeho zrušenia pre neexistenciu predpokladov pre vedenie konkurzu, resp. do zrušenia oddlženia) nemôžu uspokojovať vôbec (ani v konkurze ani mimo konkurzu a bez ohľadu na majetok, až na výnimku priznanú pravidlom podľa § 166h ods. 1), druhí menovaní majú obmedzenie menej prísne a uspokojovať sa môžu, avšak len mimo konkurzu a z majetku nepodliehajúceho konkurzu. Podstatným je, že voči obom sa účinok neúčinnosti úkonu dlžníka ohľadom majetku podliehajúceho konkurzu uplatniť nemôže, a to počas konkurzu a tiež ani po jeho zrušení, keďže konkurznými veriteľmi nie sú a nemôžu sa v konkurze uspokojovať (účinok neúčinnosti voči nim nie je prítomný počas konkurzu, o to viac nemôže byť prítomný voči nim ani po zrušení konkurzu.

tags: #žiadosť #o #ukončenie #exekúcie #pre #osobný