- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Žiadosť o zmier pri vzatí obvinenia: Kompletný sprievodca
Úvod
Trestné konanie je zložitý proces, ktorý môže mať vážne dôsledky pre všetky zúčastnené strany. V niektorých prípadoch, najmä ak ide o rodinné spory alebo osobné konflikty, môže byť uprednostnené dosiahnutie zmieru namiesto pokračovania v trestnom stíhaní. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o možnostiach zmieru v trestnom konaní, s dôrazom na žiadosť o zmier pri vzatí obvinenia.
Trestné oznámenie a jeho stiahnutie
Všeobecne platí, že trestné oznámenie nie je možné stiahnuť. Akonáhle je trestné oznámenie podané, orgány činné v trestnom konaní (OČTK) konajú ex offo, teda z úradnej povinnosti, a sú povinné prešetriť každý skutok, ktorý by mohol napĺňať skutkovú podstatu niektorého z trestných činov ustanovených v Trestnom zákone.
Výnimkou sú trestné činy, pri ktorých je možné trestne stíhať osobu len so súhlasom poškodeného.
Súhlas poškodeného s trestným stíhaním
Trestný poriadok v § 211 ods. 1 upravuje okruh trestných činov, pri ktorých je na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v už začatom trestnom stíhaní potrebný súhlas poškodeného. Ide o prípady, kde sa uprednostňuje ochrana súkromia a rodinných vzťahov pred verejným záujmom na potrestaní páchateľa.
V zmysle § 212 Trestného poriadku musí poškodený oznámiť prejav svojej vôle vziať súhlas s trestným stíhaním späť prokurátorovi alebo policajtovi, a to buď písomne alebo ústne do zápisnice.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Príklady trestných činov, kde je potrebný súhlas poškodeného
Medzi trestné činy, pri ktorých sa vyžaduje súhlas poškodeného, patria napríklad:
- Ublíženie na zdraví (§ 157 alebo § 158 Trestného zákona), ak je poškodený blízkou osobou
- Nebezpečné prenasledovanie (§ 360a Trestného zákona), ak je poškodený blízkou osobou
Ak bol obvinený stíhaný pre iný trestný čin, ďalšou možnosťou je požiadať súd o schválenie zmieru medzi obžalovaným a poškodeným podľa § 282 ods. 1 Trestného poriadku. Podmienky pre schválenie zmieru upravuje § 220 a nasl. Trestného poriadku.
Zmier v trestnom konaní
Zmier je dohoda medzi obvineným a poškodeným, v ktorej sa obvinený zaviaže k určitému plneniu (napr. náhrada škody, ospravedlnenie) a poškodený s týmto plnením súhlasí. Ak súd schváli zmier, trestné stíhanie sa zastaví.
Podmienky pre schválenie zmieru
Súd môže schváliť zmier, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
- Obvinený sa priznal k spáchaniu skutku.
- Obvinený prejavil účinnú ľútosť.
- Obvinený nahradil škodu alebo sa zaviazal ju nahradiť.
- Zmier nie je v rozpore s verejným záujmom.
Postup pri žiadosti o schválenie zmieru
- Obvinený a poškodený uzatvoria písomnú dohodu o zmieri, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti (identifikácia strán, opis skutku, záväzok obvineného, súhlas poškodeného).
- Žiadosť o schválenie zmieru sa podáva na súde, ktorý je príslušný na konanie v danej veci.
- Súd preverí, či sú splnené podmienky pre schválenie zmieru.
- Ak sú podmienky splnené, súd zmier schváli a trestné stíhanie zastaví.
Špecifické situácie a ich riešenia
Domáce násilie a vyhrážanie
V prípadoch domáceho násilia a vyhrážania je situácia komplikovanejšia. Trestné činy ako nebezpečné vyhrážanie (§ 360 Trestného zákona) a týranie blízkej a zverenej osoby (§ 208 Trestného zákona) sú trestné činy, pri ktorých sa nevyžaduje súhlas poškodeného, nakoľko sú ustanovené na ochranu života a zdravia. To znamená, že aj keď poškodený stiahne trestné oznámenie, polícia môže pokračovať v trestnom stíhaní, ak to vyžaduje verejný záujem.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN
Pokus o znásilnenie
Rovnako pri pokuse o znásilnenie (§ 199 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona) sa nevyžaduje súhlas poškodeného s trestným stíhaním. Trestný je aj pokus trestného činu, teda pokus o znásilnenie, a to, že k pohlavnému styku nedošlo, nezbavuje páchateľa zodpovednosti. Konanie by trestné nebolo jedine vtedy, ak by došlo k dobrovoľnému upusteniu páchateľa od ďalšieho konania, ktorým napĺňal znaky trestného činu.
Obťažovanie v práci
Ak ide o obťažovanie v práci, môže byť situácia posudzovaná ako trestný čin ublíženia na zdraví alebo nebezpečného prenasledovania. Ak je páchateľ blízkou osobou poškodeného, možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. V takom prípade môže poškodený ísť na políciu a písomne oznámiť, že nedáva súhlas na stíhanie.
Väzba a možnosti prepustenia
Ak sa obvinený nachádza vo väzbe, existujú možnosti, ako dosiahnuť jeho prepustenie.
Žiadosť o prepustenie z väzby
Obhajca obvineného môže podať žiadosť o prepustenie z väzby. Súd je povinný skúmať, či účel väzby nemožno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru probačného a mediačného úradníka.
Nahradenie väzby zárukou
Čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd umožňuje obvinenému žiadať o prepustenie na slobodu s poskytnutím záruky. Súdnym orgánom vzniká v tejto súvislosti povinnosť zvážiť, či sa poskytnutím určitej záruky dosiahne rovnaký účel, aký bol sledovaný vzatím osoby do vyšetrovacej väzby. Prepustenie na základe záruky podľa § 80 Trestného poriadku je teda len možnosťou, a nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody.
Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?
Neprípustnosť ďalšieho trvania väzby
Z princípu, že v každom konkrétnom prípade musí byť väzba obvineného proporcionálna (úmerná) daným podmienkam, vyplýva, že nie je prípustné ďalšie trvanie väzby obvineného v prípadoch, v ktorých podľa výsledkov dokazovania možno dôvodne očakávať zastavenie trestného stíhania (§ 215 Trestného poriadku). V takýchto prípadoch musí byť obvinený neodkladne z väzby prepustený, a to aj vtedy, keď príslušný orgán činný v trestnom konaní rozhodnutie o zastavení trestného stíhania ešte nevydal.
Dôležité aspekty väzby
Kolúzna väzba
Orgány činné v trestnom konaní, resp. súdy musia byť schopné po 9 mesiacoch trvania kolúznej väzby uviesť mená konkrétnych osôb, proti ktorým by mohlo smerovať kolúzne správanie sťažovateľa.
Maximálna lehota väzby
Ustanovenie § 76 ods. 6 Trestného poriadku upravujúce celkovú lehotu väzby nemožno vykladať tak, že orgány činné v trestnom konaní a následne všeobecné súdy sú oprávnené držať obvineného vo väzbe pre každý z trestných činov, z ktorých je obvinený, samostatne či izolovane, a to po maximálnu dobu.