Zmena práva stavby na vecné bremeno: Podmienky a aspekty

Zmluvy o zriadení vecných bremien sú bežným právnym úkonom, avšak ich minimalistická právna úprava a faktická nezrušiteľnosť ex lege predstavujú hlavné nedostatky. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty zmeny práva stavby na vecné bremeno, pričom zohľadňuje rôzne právne a praktické hľadiská.

Vznik vecného bremena zmluvou

Jedným zo zákonných titulov zriadenia vecných bremien je zmluva, ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Zmluva vzniká adresovaním návrhu druhej strane a jeho bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy je irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Dôležité je, že prijatie návrhu nesmie obsahovať dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, inak sa považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Návrh musí byť určitý, obsahovať všetky zmluvné dojednania, adresovaný konkrétnej osobe a musí z neho byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie o prijatí návrhu.

Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa nevyžaduje, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Postačuje písomný návrh a jeho písomné prijatie.

Vecno-právna a záväzkovo-právna stránka zmluvy

Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu a záväzkovo-právnu stránku. Záväzkovo-právna stránka vyjadruje požiadavky na obsah zmluvy, ktoré definujú § 151n a § 151o OZ, všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov. Vecno-právna stránka zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje písomná forma zmluvy, inak je zmluva absolútne neplatná. Písomná forma sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Požiadavka písomnej formy vyplýva aj z § 30 ods. 4 KZ, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad, a tým by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena.

Prečítajte si tiež: Postup pri zmene údajov diaľničnej známky

Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5 KZ, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu.

Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Dovtedy vyvoláva len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

Problémy s časovým odstupom medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad

Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. Návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle.

Katastrálny zákon ani iný právny predpis neustanovuje vo všeobecnosti lehotu, v rámci ktorej by mal byť podaný návrh na vklad. To však neznamená, že účastníci zmluvy môžu kedykoľvek následne podať návrh na vklad s tým, že môžu s úspechom očakávať povolenie vkladu na základe doloženej vkladovej zmluvy. Čím je doba medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad dlhšia, tým je väčšie aj riziko nastúpenia takých skutkových alebo právnych okolností, ktoré vo svojich následkoch znemožnia povolenie vkladu.

Generálne problematickou situáciou je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností. Ak ide napríklad o zmenu v oprávnených nehnuteľnostiach (zmena výmer, parcelných čísiel a podobne), pri ktorých nedôjde k zániku oprávnenej nehnuteľnosti alebo k zmene okolností, za ktorých bolo zriadené vecné bremeno, možno túto situáciu vyriešiť uzavretím dodatku k pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena.

Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok

Problematickými bývajú aj situácie, kedy dôjde k zmene v osobe oprávneného alebo povinného vecného z bremena alebo k zmenám majetkovej podstaty v dôsledku ktorej sa novým vlastníkom zaťaženého pozemku stane iná osoba. V takomto prípade je potrebné, aby nový vlastník deklaroval vlastným úkonom vôľu byť viazaný skôr uzavretou zmluvou - a to vo forme osobitného vyhlásenia.

Subjekty vecného bremena

Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo štát. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu.

Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť, pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka § 151n ods. 1 OZ - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného.

Vecné bremeno a spoluvlastníctvo

Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi treba preto upraviť primárne dohodou o hospodárení so spoločnou vecou alebo rozhodnutím súdu v zmysle § 139 ods.

Ešte v roku 2002 bol názor Úradu geodézie, kartografie a katastra taký, že oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena. Následne však súd konštatoval, že je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov.

Prečítajte si tiež: Trvalý pobyt a dieťa

Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy.

Odlišne je posudzovaná situácia, kedy dochádza k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prospech každodobých vlastníkov susedného pozemku, kde je jeden z manželov spoluvlastníkom susedného pozemku. Splynutie práva a povinnosti v jednej osobe by bolo zrejmé v prípade vecného bremena in personam. Ak sa však vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnenou osobou z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku.

Aj keď Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, či vecné bremeno in rem môže byť zriadené iba v prospech výlučného vlastníka, respektíve všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo postačuje ak je prospech viazaný len na konkrétnom spoluvlastníckom podiele na oprávnenej nehnuteľnosti, javí sa vhodnejšie spájať oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem s výlučným vlastníctvom nehnuteľnosti, respektíve na strane oprávnených z vecného bremena by mali v zmysle § 139 ods.

Zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti je tak možné generálne práve vtedy, ak má povinnosť osoby zaviazanej z vecného bremena spočívať v osobnom plnení.

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv s právnickými osobami a obcami

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s § 14 ods. 2 OBZ je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti.

Zmluvu o zriadení vecného bremena nemôže uzavrieť likvidátor spoločnosti, keďže v zmysle § 72 ods. 1 OBZ robí likvidátor v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.

Ak by sa mala uzavrieť zmluva o zriadení vecného bremena so subjektom, ktorý je v konkurze a týka sa zriadenia vecného bremena k majetku podliehajúceho konkurzu, v zmysle § 44 ods. 1 ZKR ju za úpadcu uzatvára správca. Ak by došlo k porušeniu ustanovení ZKR a vecné bremeno by bolo ukracujúcim úkonom, bolo by vecné bremeno platné, voči veriteľom by však bolo neúčinné.

Osobitná úprava pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva aj z ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Podľa nej je zmluvu o zriadení vecného bremena možné uzatvoriť buď so všetkými vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti na jednej listine, alebo osobitne s jednotlivými vlastníkmi.

Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Súhlas sa vyžaduje len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákon č. 138/1991 Zb. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami podľa § 9 ods. 2 písm.

Typy vecných bremien

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Vecné bremeno In Personam vs. In Rem

Ďalšou dôležitou zložkou vecného bremena je to, či je zriadené v prospech konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby - vtedy hovoríme o vecnom bremene ‚‚In personam‘‘. Ak bolo zriadené v prospech nehnuteľnosti - vtedy hovoríme o ‚‚In rem‘‘. Vecné bremeno ‚‚In personam‘‘, napríklad doživotné užívanie nehnuteľnosti, priznáva právo osobe bez toho, aby bola vlastnícky viazaná k predmetnej nehnuteľnosti. Toto bremeno platí iba pre danú osobu a zaniká buď smrťou tejto fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby. Môže tiež zaniknúť dohodou medzi osobami z vecného bremena oprávnenou a povinnou.

Čo sa týka vecných bremien typu ‚‚In rem‘‘, tak tieto, keďže sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, oprávňujú a zaväzujú každého vlastníka. Ak sa vlastníctvo zmení, napríklad danú nehnuteľnosť kúpite, tak toto vecné bremeno prejde na vás ako nadobúdateľa nehnuteľnosti, keďže je ním táto nehnuteľnosť zaťažená. Použitie termínu ‚‚In rem‘‘ vo výsledku teda zabezpečuje, že práva a povinnosti na základe uloženého vecného bremena budú platiť pre všetkých vlastníkov nehnuteľnosti a nezávisle na ich zmene.

Doživotné právo užívania

Toto vecné bremeno sa zriaďuje „In personam“ a oprávňuje osobu, v ktorej prospech bolo toto vecné bremeno zriadené, bezplatne užívať predmetnú nehnuteľnosť, pričom vlastníka zaväzuje strpieť užívanie nehnuteľnosti touto osobou v dohodnutom rozsahu.

Náklady, ktoré sa viažu k nehnuteľnosti (napr. platba za byt), znáša osoba oprávnená týmto vecným bremenom, ale ak nehnuteľnosť užíva aj jej vlastník, náklady si rozdelia podľa miery spolunažívania.

Predkupné právo

Predkupné právo definuje Občiansky zákonník v § 140 a ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve ho nájdete v § 602 až § 606. V skratke ale hovorí o tom, že ak sa nehnuteľnosť prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo s výnimkou situácie, kedy by šlo o prevod blízkej osobe. Tú zákon definuje v § 116 Občianskeho zákonníka. Zároveň, ak sa spoluvlastníci na výkone predkupného práva nedohodnú, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Právo prejazdu a prechodu

Ako už bolo vysvetlené vyššie, toto právo zaväzuje vlastníka pozemku strpieť prechod cez pozemok osobou, ktorá je z vecného bremena oprávnená, aby sa napríklad táto osoba mohla dostať k svojej nehnuteľnosti.

Ak by ste zriaďovali takéto vecné bremeno, je treba dať pozor, aby bolo zapísané ‚‚In rem‘‘, teda na nehnuteľnosť, inak sa môže stať, že po smrti osoby, na ktorú by sa viazalo, by sa opäť musel zápis tohto vecného bremena riešiť, keďže by zaniklo. Zriadiť takéto vecné bremeno môže aj súd.

Vecné bremeno uloženia inžinierských sietí

Ide o bremeno, ktoré je potrebné zriadiť v prípade vodovodnej, elektrickej, kanalizačnej alebo plynovej prípojky. Zriaďuje ho osoba povinná z vecného bremena (čiže majiteľ nehnuteľnosti) a slúži napríklad preto, aby bolo možné na týchto inžinierskych sieťach vykonať údržbu. Môžete ho nájsť na liste vlastníctva napríklad na parcelách, kde leží cesta.

Právo vstupu

Existuje aj takzvané právo vstupu, čo samo o sebe nie je vecným bremenom, ale je dobré ho poznať. Občiansky zákonník v § 127 ods. 3 hovorí: „Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.“

Z toho vyplýva, že vstup na svoj pozemok musíte umožniť susedovi v prípade, že na tomto pozemku chce sused vykonať nevyhnutnú údržbu alebo pozemok obhospodáriť. Vstup musí byť umožnený aj osobe, ktorá je vlastníkom na údržbu alebo obhospodárenie poverená.

Zriadenie vecného bremena súdom

Vecné bremená sú zásahom do vlastníckych práv, preto súd ako príslušný orgán môže síce zriadiť vecné bremeno, ale len vo výnimočných zákonom presne určených prípadoch. Občiansky zákonník rozpoznáva 3 zákonné možnosti kedy môže súd rozhodnúť o zriadení vecného bremena. Týmito sú § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

§ 135c ods. 3 OZ - Neoprávnená stavba

Jedná sa o riešenie prípadov neoprávnených stavieb, keď vlastník stavby nie je vlastníkom pozemku na ktorom stavba stojí. Teda stavba bola postavená bez toho, aby mal stavebník k pozemku, na ktorom stavba stojí vlastnícke alebo iné právo, ktoré by ho oprávňovalo na pozemku stavať. Predstavuje možnosť zriadenia vecného bremena na výkon vlastníckeho práva k stavbe zriadenej na cudzom pozemku. Návrh (žaloba) na takéto vysporiadanie pomerov zriadením vecného bremena môže podať tak vlastník pozemku ako aj vlastník neoprávnenej stavby. Súd nie je pri usporiadaní pomerov viazaný žalobným návrhom. Vzťah medzi vlastníkom pozemku vlastníkom stavby môže usporiadať podľa vlastného uváženia rozhodnutím o odstránení stavby, prikázaním stavby vlastníkovi pozemku alebo žiadaným zriadením vecného bremena. Avšak, žaloba podaná vlastníkom neoprávnenej stavby predstavuje špecifický prípad.

§ 142 ods. 3 OZ - Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva

„Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ak je spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané súdom reálnym rozdelením veci (pozemku) je možné súčasné zriadenie vecného bremena. Týmto súd rieši situácie keď na rozdelených pozemkoch existuje len jediná elektrická, vodovodná a plynová prípojka nachádzajúca sa po rozdelení na jednom z pozemkov, alebo prístup k novovzniknutej nehnuteľnosti je potrebné zabezpečiť cez druhú novovzniknutú nehnuteľnosť. Súd zriadi vecné bremeno (právo cesty, právo užívať prípojky druhej nehnuteľnosti) k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. V tomto prípade súd môže zriadiť vecné bremeno aj bez návrhu.

§ 151o ods. 3 OZ - Zabezpečenie prístupu k stavbe

Toto ustanovenie umožňuje rozhodnutím súdu zriadiť vecné bremeno na výkon práva vlastníka stavby, a to výhradne na jeho návrh. Iná osoba, ako vlastník stavby, teda nie je aktívne legitimovaná. Súd je oprávnený zriadiť vecné bremeno zabezpečujúce prístup k stavbe (právo cesty cez priľahlý pozemok), ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Priľahlým pozemkom pritom nie je len pozemok bezprostredne priľahlý k stavbe, ale všetky pozemky, ktoré sú potrebné na zabezpečenie prístupu k stavbe. Teda, všetky pozemky cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste). Občiansky zákonník v tomto prípade priamo neurčuje, či je vecné bremeno zriaďované súdom za náhradu alebo bez náhrady. Avšak, vychádzajúc z ustanovenia článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.“, možno konštatovať, že zriadiť vecné bremeno cesty súdom že možné len za náhradu. Tá musí byť primeraná ujme, ktorú utrpí vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty.

Uvedené tri spôsoby predstavujú jediné možnosti kedy je súd oprávnený zriadiť vecné bremeno a tým obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Forma náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z.

Po roku 1989 do pôsobnosti územnej samosprávy prešli vo viacerých etapách právomoci v oblasti pozemných komunikácií, základného a stredného školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí a pod. V slovenskom právnom poriadku existuje niekoľko zákonov, ktoré upravili prechod majetku z vlastníctva SR do vlastníctva VÚC a obcí. No keďže v našom právnom poriadku platí, že stavba nie je súčasťou pozemku, často v týchto prípadoch došlo k tomu, že pozemky pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva VÚC a obcí, sú vo vlastníctve súkromných osôb.

Základná právna otázka, ktorú riešime, je - či vecné bremeno zakotvené v § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. je odplatné, alebo bezodplatné, ak je odplatné, tak či odplata je vo forme opakujúceho sa plnenia alebo za zriadené vecné bremeno patrí vlastníkom iba jednorazová odplata, a na ktoré pozemky sa vzťahuje vecné bremeno, kde v závere článku uvádzame dôvody, ktoré svedčia podľa nášho právneho názoru o tom, že odplata za vecné bremeno zriadené § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. má byť vo forme opakujúceho sa plnenia.

Kedy dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva - základné východiská

V zmysle Čl. 20 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky:

„(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“

Aby mohlo dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva, musia byť kumulatívne splnené všetky štyri podmienky: a) verejný záujem, b) nevyhnutná miera, c) na základe zákona a d) za primeranú náhradu. Zákonodarca vyžaduje jednu formálnu podmienku, ktorou je podmienka zákona (napr. zákon č. 66/2009), a tri materiálne podmienky, ktorými sú - nevyhnutná miera obmedzenia, verejný záujem a primeraná náhrada.

O tom, že k obmedzeniu vlastníckeho práva dochádza len ak sú splnené kumulatívne všetky štyri vyššie uvedené podmienky svedčí aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: PL. ÚS 42/2015 zo dňa 12.10.2016 v zmysle ktorého: „Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súbežne, aby zásah do vlastníctva bol legitímny.“

Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vo forme jednorazového alebo opakujúceho plnenia

V tejto časti sa autor článku zaoberá otázkou náhrady za zriadené vecné bremeno, a to najmä z pohľadu, či za obmedzovanie vlastníckeho práva patrí takémuto vlastníkovi pozemku náhrada a, ak áno či ide o jednorazovú náhradu alebo náhradu v podobe opakujúceho plnenia. Ústavný súd Slovenskej republiky hovorí, že „… zásah do vlastníctva, ktorý sa udeje bez splnenia jednej podmienky určenej čl. 20 ods. 4 ústavy, vždy odporuje Ústave Slovenskej republiky „. „V prípade zákonov, ktoré náhradu za zásah do vlastníckych práv proti vôli vlastníka nepriznávajú vôbec, je celkom nedôvodné pýtať sa, či spĺňajú ústavnú podmienku primeranej náhrady.

Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril právny názor, že „článok 20 ods. 4 ústavy v rozsahu podmienky „primeranej náhrady“ treba interpretovať v kontexte ústavného textu, teda v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorý ustanovuje implikovanú podmienku právnej istoty. Účelom úpravy čl. 20 ods. 4 ústavy nie je iba vytvorenie istoty vlastníka, že niekedy dostane náhradu, ale aj to, že tú náhradu dostane, kedy ju dostane, teda stanovenie času, a že bude primeraná.

Čo sa týka judikatúry, tak tá spočiatku bola rôzna, súdy najprv riešili otázku, či za vecné bremeno zriadené § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. patrí odplata alebo nie. Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 4 jednoznačne uvádza, že je možné obmedziť vlastnícke právo, ale len za primeranú náhradu. Napriek tomu niektoré súdy rozhodovali, že vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. je bezodplatné.

Druhá skupina rozhodnutí sú tie, ktoré hovoria o odplatnosti vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z. z. V súčasnosti je už judikatúra jednotná v tom, že za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. patrí vlastníkom pozemkov odplata, teda ide o odplatne vecné bremeno. Definitívne odpovedal na túto otázku Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 23.4.2015, č. k. 4 MCdo 2/2014. Problém však nastal po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.11.2020, sp. zn. 8Cdo/17/2019, v ktorom vyslovil senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právny názor, že odplata za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je jednorazová.

tags: #zmena #práva #stavby #na #vecné #bremeno