Zmena Územného Plánu a Postup Vyňatia Lesného Pozemku: Komplexný Priebeh

Tento článok sa zaoberá problematikou zmeny územného plánu, s dôrazom na postup vyňatia lesného pozemku a zmenu ornej pôdy na stavebný pozemok v katastri nehnuteľností. Článok poskytuje komplexný prehľad pre tých, ktorí chcú stavať na pozemkoch, ktoré nie sú primárne určené na výstavbu, a vysvetľuje, ako postupovať pri zmene využitia územia.

Úvod do Problematiky Výstavby na Lesnom Pozemku

Mnohí z nás snívajú o výstavbe domu v prírode, no často narazia na prekážku v podobe lesného pozemku. Ako je teda možné docieliť výstavbu na takomto pozemku? V zmysle § 54 Stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Stavebné povolenie nie je potrebné v prípadoch, keď zákon uvádza, že postačí ohlásenie, alebo ak zákon výslovne hovorí, že sa na uskutočnenie stavby nevyžaduje ani ohlásenie, ani povolenie.

Vyňatie Lesného Pozemku: Právny Rámec a Postup

Stavebný zákon v § 43h ods. 2 odkazuje pri lesnom pozemku na zákon č. 61/1977 Zb., ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 326/2005 Z.z. Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o lesoch stanovuje, že lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodne o ich dočasnom alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov, alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich.

Súhlas Orgánu Štátnej Správy Lesného Hospodárstva

Návrhy územných plánov obcí, vrátane návrhov ich zmien alebo doplnkov, ak sa týkajú lesných pozemkov alebo môžu ovplyvniť funkcie lesov, musia byť pred schválením odsúhlasené príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Súhlas môže obsahovať podmienky, ktoré sú obstarávatelia povinní zapracovať do dokumentácie. Obec, aj keď ako subjekt jediný oprávnený prijať prostredníctvom obecného zastupiteľstva zmenu územného plánu, je povinná vyžiadať si pred týmto úkonom súhlas príslušného orgánu. Nejde o odporúčanie, či stanovisko, ale výslovne o súhlas. Tento súhlas sa však vydá po stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy.

Dve Cesty k Vyňatiu Pozemku

Existujú dve hlavné cesty, ako dosiahnuť vyňatie pozemku:

Prečítajte si tiež: Postup pri zmene údajov diaľničnej známky

1. Individuálna žiadosť fyzickej osoby o trvalé vyňatie pozemku podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch.
2. Žiadosť obce v rámci procesu schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie podľa § 6 ods. 2 zákona o lesoch.

Ak je proces schvaľovania zmeny územného plánu stále aktívny, obec by mohla požiadať príslušný orgán o vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona o lesoch. Druhá cesta je správne konanie o vyňatí pozemku, kde už je účastníkom žiadateľ - fyzická, prípadne právnická osoba. Tu, ak má žiadosť všetky náležitosti, musí sa ňou orgán zaoberať a začať konanie, nestačí len odpísať, že nesúhlasí. Rozhodnutie musí mať potrebné náležitosti. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Obec by mohla aj z vlastnej iniciatívy, za predpokladu, že by chcela rozširovať zastavené územie, požiadať príslušný orgán o súhlas (nie rozhodnutie o vyňatí).

Správne Konanie a Rozhodnutie o Vyňatí

Trvalé vyňatie lesného pozemku je vlastne zmena druhu pozemku. Orgán ochrany lesného hospodárstva nemôže rozhodnúť len tak, svojvoľne. Proces vyňatia je riadnym správnym konaním, kde prebieha proces, ktorého účastníkom je žiadateľ o vyňatie. Príslušný orgán musí vydať rozhodnutie, ktoré musí riadne odôvodniť.

Pri rozhodovaní je tento orgán štátnej správy lesného hospodárstva povinný posúdiť súlad zámeru žiadateľa so zásadami ochrany lesných pozemkov a dodržanie podmienok podľa § 6 ods. 2 a 3 a § 7 ods. 2 a 3 zákona o lesoch. V rozhodnutí o vyňatí je povinný orgán štátnej správy lesného hospodárstva uviesť údaje z katastra nehnuteľností a z programu starostlivosti, účel, na ktorý sa rozhodnutie vydalo, druh pozemku, ak rozhodnutím dochádza k jeho zmene, pri vyňatí, výšku náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa (§ 9) a to aj pri oslobodení od úhrady (§ 9 ods. 7), podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana lesných pozemkov, a podmienky, ktoré vyplývajú z vyjadrenia dotknutého orgánu verejnej správy, vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, povinnosť žiadateľa o vyňatie zaslať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva doklad preukazujúci uhradenie náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa podľa § 9 do 15 dní od jej uhradenia, dôvody nesúhlasu s vyňatím a identifikačné údaje osoby, ktorá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyňatí zabezpečí povinnosti podľa § 4b ods. 2 písm. S odlesňovaním vyňatého pozemku možno začať až po uhradení náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa podľa § 9. Ak sa na ďalšie využitie vyňatého lesného pozemku vyžaduje rozhodnutie podľa osobitných predpisov (napr.

Proces vyňatia teda nie je vecou nejakej neformálnej komunikácie, či oznámenia vo forme listu. Orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý rozhoduje o súhlase (resp. záväznom stanovisku) pre obec pri územnom plánovaní a tiež o trvalom vyňatí pozemku z lesného fondu je okresný úrad. Dôležité je, aj to, ktorý odbor má právo sa vyjadriť. Podľa právneho názoru by to mal byť pozemkový a lesný odbor, nie odbor starostlivosti o životné prostredie. Aj v prípade vyňatia poľnohospodárskej pôdy rozhoduje pozemkový a lesný odbor. Funkčne príslušný by preto mal byť práve tento odbor. Funkčná príslušnosť znamená, ktorý vnútorný organizačný odbor má jediný právomoc konať a rozhodnúť o určitej veci.

Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok

Postup Vlastníka Pozemku

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ obec vo veci nekoná, potom má vlastník takéhoto pozemku jedinú možnosť a to podať si žiadosť o trvalé vyňatie pozemku a zmenu jeho druhu podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch. Ako bolo už uvedené, tam musí okresný úrad riadne konať a vydať rozhodnutie.

Ochrana Legitímneho Očakávania

V tejto súvislosti je namieste spomenúť rozhodnutie Ústavného súdu SR: "Ústavný súd sa hlási k modernej európskej konštitucionalistike, ku ktorej patrí ochrana legitímneho očakávania (legitimate expectation, der Vertrauenschutz). Už z pomenovania legitímne očakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne očakávanie je užšou kategóriou ako právna istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa súkromné osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom, porušiť legitímne očakávanie ako princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu sú podriadení ústave a jej princípom. Ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať.

Z pomerne zložitej formulácie ale vyplýva, že aj keď je právomoc rozhodnúť o vyňatí len a len na okresnom úrade, stále nemôže byť rozhodnutie svojvoľné a nemalo by zasahovať bezdôvodne do práv osôb (jednotlivcov). Rozhodnutie musí byť dobre odôvodnené, teda musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom by orgán mal uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s námietkami a argumentami. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu, alebo odkaz na ňu, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn.

Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako správny orgán dospel k právnemu posúdeniu veci, to znamená, ako zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého rozhodol. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, vyložiť aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

Záver a Odporúčania

Ako odpoveď na horeuvedenú otázku prichádzajú do úvahy dve možnosti jej riešenia. Buď samotná obec požiada okresný úrad, odbor pozemkový a lesný o súhlas so zmenou územného plánu tak, že tam bude zaradená aj sporná lokalita alebo ako druhá možnosť je, že sám vlastník takéhoto lesného pozemku požiada okresný úrad o vyňatie pozemku v riadnom správnom konaní podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch.

Prečítajte si tiež: Trvalý pobyt a dieťa

Predtým však ako vlastník pozemku podá sám žiadosť odporúčame obrátiť sa na obec, za predpokladu, že táto sa nachádza v procese schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie, aby táto zo svojej pozície požiadala o súhlas. Ak tento proces nebude úspešný, potom môže využiť postup podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch, teda konanie o vyňatí.

Je dôležité si uvedomiť, že na vyňatie pôdy, tak ako ani na zmenu územného plánu, nie je právny nárok a môže sa stať, že okresný úrad v konečnom dôsledku rozhodne aj v neprospech vlastníka pozemku. V konaní o vyňatí sa však v takom prípade potom môže brániť podaním odvolania, či správnej žaloby.

V prípade, že by jedným z uvedených postupov bol pozemok vyňatý, zmenil by sa jeho druh z lesného pozemku napr. na ostatnú plochu. Potom, čo by kataster zapísal túto zmenu, môže vlastník pozemku požiadať o stavebné povolenie a územné rozhodnutie a splniť podmienky uložené stavebným úradom pre realizáciu stavby.

Zmena Ornej Pôdy na Stavebný Pozemok

Mnohí z nás snívajú o vlastnom dome, a preto je výber vhodného pozemku jedným z prvých krokov. Čo však robiť, ak ste našli skvelý pozemok, ktorý je v katastri vedený ako orná pôda či záhrada? Hoci nie vždy, v mnohých prípadoch môžete zmeniť ornú pôdu na stavebný pozemok.

Čo Považujeme za Ornú Pôdu?

Podľa § 2 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, poľnohospodárskym pozemkom sa rozumie poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok. Z toho vyplýva, že poľnohospodársky pozemok je napríklad orná pôda, záhrada, vinica, chmeľnica, ovocný sad, trvalý trávnatý porast.

Rozhodujúci Územný Plán Obce

O tom, či je možné stavať na poľnohospodárskej pôde, rozhoduje samotná obec, resp. jej územný plán. Niektoré obce nemajú možnosť územne sa zväčšovať, preto sú v územnom pláne určené na zastavanie aj pozemky, ktoré patria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Vždy sa informujte na obci, či je z hľadiska územného plánu možné na danom mieste stavať a čo konkrétne je možné tam stavať (nie všade môžete postaviť bytový dom, niektoré zóny sú napríklad priemyselné alebo obchodné a pod.). To znamená, že aj poľnohospodárska pôda môže byť z hľadiska územného plánu určená na zastavanie, no počas povoľovacieho procesu ju treba vždy preklasifikovať.

Je možné zmeniť územný plán, ale musí prejsť obecným zastupiteľstvom a stojí to nemalé peniaze (pohybujete sa v tisíckach eur).

Intravilán vs. Extravilán

Je rozdiel, či sa daný pozemok nachádza v intraviláne alebo extraviláne obce (mimo zastavanej časti). Proces samotného preklasifikovania ornej pôdy na zastavanú plochu je možný najskôr po podaní žiadosti o stavebné povolenie, ak mu nepredchádzalo územné rozhodnutie (vtedy postačí územné rozhodnutie). Ak sa stavba povoľuje v spojenom územnom a stavebnom konaní, predkladáte potvrdenie o začatí tohto konania.

Postup Krok za Krokom

1. Informujte sa na obci: Uistite sa, že na danom pozemku je možné stavať.
2. Vypracujte projekt: Dajte si vypracovať projekt stavby.
3. Získajte vyjadrenia: Požiadajte o všetky potrebné vyjadrenia.
4. Podajte žiadosť o stavebné povolenie: Po získaní vyjadrení podajte žiadosť o stavebné povolenie.
5. Žiadosť o súhlas s vyňatím: Po podaní žiadosti o stavebné povolenie predložíte na obvodný pozemkový úrad žiadosť o súhlas s vyňatím poľnohospodárskej pôdy.

Stavebný Pozemok Podľa Zákona

Podľa § 43h stavebného zákona platí:

1. Stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

Vyňatie pozemku stojí nemalé peniaze, preto si premyslite, či chcete vyňať celý pozemok alebo len jeho časť. Ak chcete vyňať len časť pozemku (napr. pod rodinným domom), potrebujete geometrický plán. Keďže ho musíte predložiť pri kolaudácii, vlastne ho potrebujete dať vyhotoviť tak či onak. Na katastri daný pozemok preklasifikujú až po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. K stavebnému konaniu je predložené len súhlasné stanovisko príslušného orgánu (obvodného pozemkového úradu).

Orgány Štátnej Správy

Podľa § 8 zákona č. 140/2014:

1. Orgánmi štátnej správy v oblasti nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku sú:

   a) ministerstvo,

   b) okresný úrad.

2. Ministerstvo je správcom registra, ktorý je informačným systémom verejnej správy; zverejňovanie údajov v registri je bezodplatné.

3. Okresný úrad vydáva osvedčenie podľa § 6 ods. 4.

Z toho vyplýva, že potrebné stanoviská a rozhodnutia týkajúce sa vyňatia poľnohospodárskej pôdy vydáva príslušný okresný úrad (pozemkový a lesný odbor).

Potrebné Dokumenty

Záleží aj na tom, či riešite pozemok nachádzajúci sa na území intravilánu (zastavaná časť obce) alebo extravilánu (mimo zastavanej časti obce). Záleží aj na rozlohe pozemku, ktorý chcete z pôdneho fondu vyňať. Na základe toho prinášame stručný prehľad informácií a potrebných dokumentov.

• Na obvodný pozemkový úrad podáte žiadosť o stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde.
  • fotokópiu situácie osadenia stavby v projektovej dokumentácii.
• Na obvodný pozemkový úrad podáte žiadosť o trvalé odňatie z poľnohospodárskej pôdy.
  • právoplatné územné rozhodnutie (v prípade, že stavebný úrad nevydal potvrdenie o zlúčení územného a stavebného konania).

Upozorňujeme, že o konkrétnom pozemku, ako aj o potrebných dokumentoch na priloženie sa musíte vždy informovať na príslušnom stavebnom úrade. Podmienky a poplatky sa totiž môžu líšiť.

Citácia zo Zákona 220/2004 Z.z.

(1) Na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí.

(2) Rozhodnutie o odňatí nie je potrebné vydať,

a) ak ide o umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické účely, na vstupné šachty, prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia a výmera jednotlivých uvedených objektov nepresiahne 25 m2 a ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku do 15 m2,

b) ak ide o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku s výmerou do 500 m2 v hraniciach zastavaného územia obce podľa § 2 písm. i),

c) ak ide o nehnuteľnosť, ktorej zastavaná plocha je do 25 m2, v území určenom územným plánom obce na záhradkárske účely, a ak ide o nehnuteľnosť, ktorej zastavaná plocha je do 25 m2, vo vinici.

(5) Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré žiadajú o trvalé odňatie alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy, sú povinné k žiadosti priložiť

a) súhlas podľa § 13 až 15,

b) projektovú dokumentáciu,

c) bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy s návrhom na jej hospodárne využitie, osobitne na trvalé odňatie a osobitne na dočasné odňatie, ktorú vypracúva fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa poľnohospodárskeho smeru alebo prírodovedného smeru so zameraním na pôdoznalectvo, alebo právnická osoba, ktorá takúto fyzickú osobu zamestnáva,

d) projekt spätnej rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy s časovým harmonogramom a ekonomickým prepočtom nákladov, ktorý vypracúva fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa poľnohospodárskeho smeru alebo prírodovedného smeru so zameraním na pôdoznalectvo, alebo právnická osoba, ktorá takúto fyzickú osobu zamestnáva,

e) základné identifikačné údaje o pozemku, ktoré obsahujú

1. údaje podľa osobitného predpisu potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k pozemku alebo výpis z katastra, ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku,
2. kópiu katastrálnej mapy s vyznačením parciel navrhovaných na odňatie,
3. dve vyhotovenia geometrického plánu plôch navrhovaných na odňatie.

(7) Rozhodnutie o odňatí je podkladom na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu.

(9) Rozhodnutie o dočasnom odňatí stratí platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Strata platnosti rozhodnutia o dočasnom odňatí nie je dôvodom na vrátenie odvodu.

(10) Rozhodnutie o trvalom odňatí stratí platnosť, ak do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia nebola pôda použitá na zámer uvedený v rozhodnutí o odňatí.

Zmena Územného Plánu Mesta: Bratislava Ako Príklad

Územný plán je kľúčový pre udržateľný rozvoj každého mesta. Územný plán Bratislavy je právne záväzný dlhodobý koncepčný dokument, ktorý slúži k usmerňovaniu jej územného rozvoja. Vytvára predpoklady pre podporu zdravého životného prostredia, hospodársky rozvoj a pre spokojnosť obyvateľov.

Dôležitosť Územného Plánu

Mesto by bez platného územného plánu stratilo základnú koncepciu svojho rozvoja a príležitosť koordinovať rozvojové zámery na území mesta, zabezpečovať potrebné služby pre obyvateľov a rezervovať územia pre strategické projekty dopravnej, technickej a sociálnej infraštruktúry.

Aktualizácia Územného Plánu

Podľa § 30 stavebného zákona, ktorý upravuje postup pri aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie, orgán územného plánovania, ktorý obstaral územný plán, sústavne sleduje, či sa nezmenili územnotechnické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie.

tags: #zmena #uzemneho #planu #kataster #postup