Zmena žaloby o vydanie platobného rozkazu: Kompletný sprievodca

V súčasnom slovenskom právnom systéme existuje niekoľko spôsobov, ako vymáhať peňažné pohľadávky súdnou cestou. Jednou z možností je podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. V tomto článku sa zameriame na zmenu žaloby o vydanie platobného rozkazu, pričom sa dotkneme upomínacieho konania, zmien v legislatíve, ako aj praktických aspektov celého procesu.

Upomínacie konanie: Rýchlejšia cesta k platobnému rozkazu

Upomínacie konanie bolo zavedené do právnej úpravy zákonom č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Jeho cieľom je zrýchliť a zefektívniť vymáhanie peňažných pohľadávok (dlhov). Ide o alternatívu k "riadnemu" konaniu podľa Civilného sporového poriadku, ktoré sa začína podaním žaloby, prípadne žaloby s návrhom na vydanie platobného rozkazu.

Žalobca nemá povinnosť využiť upomínacie konanie a môže žalobu podať aj na súd príslušný podľa Civilného sporového poriadku. Medzi hlavné výhody upomínacieho konania patrí:

• Rýchlosť: Ak súd návrhu vyhovie, je povinný vydať platobný rozkaz do 10 pracovných dní. V klasickom konaní žiadna takáto lehota neexistuje.
• Nižší súdny poplatok: V upomínacom konaní sa platí "len" 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku uvedenom v zákone o súdnych poplatkoch. Súd na zaplatenie súdneho poplatku osobitne nevyzýva, ale systém automaticky odošle žalobcovi platobný predpis. Ak poplatok nie je uhradený do 15 dní od podania návrhu, na návrh sa neprihliada, o čom súd poplatníka upovedomí.

Ako začať upomínacie konanie?

Upomínacie konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Návrh sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu (napr. kvalifikovaným elektronickým podpisom). Listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripájajú k návrhu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s návrhom.

Dôležité je podať návrh na špeciálnom formulári do elektronickej schránky súdu zriadenej podľa zákona o e-Governmente. Návrh môže podať ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému možno odôvodnene predpokladať. Uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Pokiaľ je tak žalobca ako žalovaný podnikateľom (tzn. účtovnými jednotkami), zákon uvádza, že na preukázanie uplatneného nároku stačí doložiť k návrhu faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného, a zároveň vyhlásiť, že tento nárok je evodovaný žalobcom vo svojom účtovníctve.

Prečítajte si tiež: Postup pri zmene údajov diaľničnej známky

Kedy nie je možné podať návrh na upomínacie konanie?

Zákon určuje aj situácie, kedy nemožno podať návrh na upomínacie konanie. Podľa § 3 ods. 6 a 7 zákona o upomínacom konaní, návrh nie je prípustný ak sa uplatňuje:

• dohodnutý úrok z omeškania vo výške, ktorá o viac ako päť percentuálnych bodov presahuje výšku úroku z omeškania, ktorá by sa použila, ak by takáto dohoda nebola,
• nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok,
• nárok na zaplatenie tovaru alebo služby zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré ešte neboli dodané alebo poskytnuté,
• nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu,
• nárok zo zmenky voči fyzickej osobe alebo
• nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi.

Návrh nie je prípustný tiež, ak nebol podaný spôsobom podľa § 4 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z.

Čo ak súd návrh odmietne?

Pokiaľ návrh nemá zákonom predpísané náležitosti, prípadne nie je podaný spôsobom uvedeným v zákone, alebo nárok, ktorý požadujete nemožno odôvodnene predpokladať, prípadne sa žaluje nárok, ktorý nemožno uplatňovať v upomínacom konaní, súd návrh odmietne. Voči takémuto odmietnutiu je prípustná sťažnosť. Ak Vám návrh súd odmietne, stále môžete podať žalobu podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, teda na miestne príslušný súd (§ 13 a nasl. CSP).

Návrh je potrebné napísať tak, aby bol čo najzrozumiteľnejší a pokiaľ možno najjednoduchší. Ak sú splnené podmienky a súd návrhu vyhovie, najneskôr do 10 pracovných dní vydá platobný rozkaz.

Doručovanie platobného rozkazu a ďalší postup

V platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Tento platobný rozkaz doručuje žalovanému.

Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok

Najskôr sa súd pokúša doručovať platobný rozkaz elektronicky, a pokiaľ to nie je možné, tak sa doručuje žalovanému na adresu určenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu.

Ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (§ 13 a nasl. CSP). Ak návrh na pokračovanie žalobca nenavrhne, platobný rozkaz sa nielen zruší a konanie zastaví, ale žalobca (ani žalovaný) nebude mať ani nárok na náhradu trov konania. Ak navrhne pokračovať v súdnom konaní, tak platobný rozkaz sa síce zruší a upomínací súd postúpi do 5 pracovných dní návrh (žalobu) súdu príslušnému podľa § 13 a nasl.

Právo žalovaného podať odpor

Žalovaný má právo do 15 dní od doručenia platobného rozkazu podať odpor. Odpor musí byť riadne a vecne odôvodnený (musí uviesť svoje vlastné tvrdenia, prečo nárok nie je daný). Ak by sa odpor podal bez vecného odôvodnenia, oneskorene, neoprávnenou osobou, alebo elektronicky ale nie postupom podľa § 11 ods. 2, tak ho súd odmietne.

Ak však odpor má náležitosti podľa zákona, platobný rozkaz zrušuje. Súd v takom prípade postupuje podobne, ako je uvedené vyššie, teda zašle odpor žalobcovi s výzvou, aby sa do 15 dní vyjadril a navrhol pokračovanie v konaní, inak sa konanie zastaví. Pokiaľ žalobca navrhne pokračovanie v súdnom konaní, upomínací súd vec postúpi na súd príslušný podľa § 13 a nasl. Keď súd príslušný podľa Civilného sporového poriadku obdrží postúpený spis, zašle vyjadrenie žalobcu žalovanému, aby sa k nemu mohol vyjadriť a následne nariadi napr. predbežné prejednanie sporu, alebo priamo pojednávanie.

Ak žalovaný odpor nepodá, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť a stáva sa tzv. exekučným titulom.

Prečítajte si tiež: Trvalý pobyt a dieťa

Odpor v upomínacom konaní po novelizácii

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (R 44/2020) „Ak odpor proti platobnému rozkazu vydanému v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní doručený súdu elektronickými prostriedkami nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára podľa § 11 ods. 2 zákona, nie sú splnené podmienky na postup podľa § 14 ods. 3 zákona (na postúpenie veci súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku). Na rozhodnutie o takto podanom odpore podľa § 12 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.

Pri podnikateľoch je opäť špecifikum, že žalovaný musí v odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov. Pokiaľ odpor nebude odmietnutý, podaním odporu sa platobný rozkaz zruší.

Zmeny v zákone o upomínacom konaní a v Civilnom sporovom poriadku

Od 01.07.2021 sa zmenil zákon o upomínacom konaní. Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 211/2021 Z. z. „Platná a účinná právna úprava v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) obsahuje povinnosť vecne odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu.

Cieľom vládneho návrhu zákona je tak prehodnotenie právnej úpravy upomínacieho konania podľa zákona o upomínacom konaní a konania o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku v súvislosti s povinnosťou súdu prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie. Zákon zavádza aj možnosť žalovaného v lehote na podanie odporu podať žiadosť o povolenie plnenia v splátkach.

Späťvzatie žaloby po vydaní platobného rozkazu

Snáď neexistuje na Slovensku prvoinštančný súd, ktorý po rekodifikácii civilného procesného práva nestál pred otázkou, ako sa postaviť k späťvzatiu žaloby po vydaní platobného rozkazu. Každý zainteresovaný právnik si všimol, že súčasná procesnoprávna úprava už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 174 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré platilo do konca júna minulého roku, podľa ktorého ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu a v lehote podľa § 172 ods. 1, platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd, ktorý ho vydal.

Poďme k druhému momentu. b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm. Čiže napríklad v situácii, ak odpor proti platobnému rozkazu úplne absentuje, kogentné ustanovenie § 268 písm. a) CSP spôsobí nadobudnutie právoplatnosti platobného rozkazu. Na tomto mieste sa však stretávame s názormi, že podaním späťvzatia žaloby ako dispozitívneho úkonu žalobcu sa vylučuje aplikácia § 268 a do rozhodnutia o podanom späťvzatí platobný rozkaz nemôže nadobudnúť právoplatnosť. Ustanovenie § 145 ods. 2 druhej vety CSP dokonca predpokladá čiastočné späťvzatie len do rozhodnutia vo veci samej, teda do vydania platobného rozkazu.

Tri možné situácie pri späťvzatí žaloby

1. situácia: Prvoinštančný súd ignoruje podané späťvzatie alebo mu rozhodnutím nevyhovuje, keďže v dôsledku absencie podaného odporu platobný rozkaz nadobudol podľa § 268 CSP právoplatnosť.
2. situácia: Prvoinštančný súd sám rozhodne o zrušení platobného rozkazu, či už čiastočnom alebo úplnom a zastavení konania.
3. situácia: Prvoinštančný súd predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, a to s poukazom na ustanovenie § 370 CSP a článku 4 ods. 1.

Výklad procesnoprávnych ustanovení v tak zásadnej otázke, ako je otázka vzniku exekučného titulu sa môže uberať rôznymi smermi. Žalobca napríklad môže dodatočne po vydaní platobného rozkazu zistiť, že žalobu podal nedôvodne, keďže k zániku dlhu došlo ešte pred začatím konania.

Elektronické podania a autorizácia

Ak elektronické podanie obsahuje návrh vo veci samej (t. j. návrh na začatie konania - žalobu, späťvzatie návrhu, čiastočné späťvzatie návrhu, zmenu návrhu, odvolanie a pod.) alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a nie je autorizované podľa osobitného predpisu, je potrebné ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Ak sa podanie dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Elektronické podania, ktoré neobsahujú návrh vo veci samej, nie je potrebné autorizovať podľa osobitného predpisu a nie je ich ani potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo autorizované v elektronickej podobe.

Zmenka a platobný rozkaz

Zmenka predstavuje výlučne peňažný nárok na zaplatenie sumy zmenkového veriteľa voči zmenkovému dlžníkovi. V súčasnosti sú najmä rozšírené zmenky, ktoré plnia funkciu zabezpečenia pohľadávky. V minulosti bolo možné o zmenkách rozhodnúť zmenkovým platobným rozkazom v skrátenom konaní. Hoci úprava zmenkového platobného rozkazu bola odstránená, ešte stále je možné využiť klasický platobný rozkaz.

Tieto skutočnosti žalobca preukazuje výlučne zmenkou. Žalobca teda nie je povinný predkladať žiadne iné dôkazy, a tiež nie je povinný opisovať žiadne iné skutočnosti. Teda žalobca je povinný len preukázať, že je oprávneným majiteľom zmenky. Vydanie platobného rozkazu je na úvahe súdu. Platobný rozkaz predstavuje tzv. skrátené konanie. V prípade nepodania odporu, má takýto platobný rozkaz vydaný súdom rovnaké účinky ako rozsudok.

Vecné bremená a platobný rozkaz

Vecné bremená predstavujú obmedzenie vlastníckeho práva a v praxi skutočnosť, keď je vlastník nehnuteľnosti povinný strpieť určité obmedzenia alebo konať v prospech oprávnenej osoby.

Alternatívy k upomínaciemu konaniu

V súčasnosti sú dva spôsoby, ako vymáhať peňažnú pohľadávku súdnou cestou. Prvým je podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa Civilného sporového poriadku, druhým je podanie návrhu v upomínacom konaní (podľa zákona č. 307/2016 Z. z.).

Poučenie o procesných právach a povinnostiach

Poučenie o procesných právach a povinnostiach je jednou zo záruk zákonnosti a naplnením práva na prístup k súdu. V konaní máte právo dať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolíte. Máte právo zvoliť si advokáta, prípadne obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ak ste osobou v materiálnej núdzi v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.

Ste povinný pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ste povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Takýmito prostriedkami sú najmä skutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov, hmotnoprávne námietky. Tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podania urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami bolo možné doložiť do súdneho spisu a každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V opačnom prípade súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. Máte právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má prejednať spor, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

Ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a § 112 C. s. p. a jej doručením začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd zmeškanie lehoty odpustí, len ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese podľa § 106 C. s. p. Súd môže uložiť poriadkovú pokutu až do 500,- Eur tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť uloženú súdom, nedostaví sa na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, ruší dôstojný priebeh pojednávania alebo urobí hrubo urážlivé podanie.

Na návrh môže súd nariadiť v priebehu konania, aj po jeho skončení, neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 324 a nasledujúcich C. s. p.). V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

V sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva musí byť strana zastúpená advokátom. To neplatí, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V prípade, že platobný rozkaz nebude možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom informuje žalobcu a zároveň ho vyzve, aby požiadal o pokračovanie v konaní v lehote 15 dní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

Exekučné konanie

Exekučné konanie je súdne konanie, ktoré je zamerané na vynútenie plnenia povinnosti, ktorá je obsiahnutá v exekučnom titule a nebola splnená dobrovoľne. Exekučné konanie začína spravidla na návrh oprávneného z exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie (ďalej len „návrh“) sa po 1.

Návrh musí byť autorizovaný, t.j. musí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom a mandátnym certifikátom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou s pripojenou časovou pečiatkou (§23 zákona č. 305/2013 Z. z.). k dispozícii exekučný titul v elektronickej podobe alebo exekučný titul prevedený do elektronickej podoby tzv. zaručenou konverziou (§ 35 zákona č. 305/2013 Z.

Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Súd prideľuje veci exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto, na ktorom je adresa trvalého pobytu, resp. sídla povinného.

„Námietky“ ako spôsob obrany proti exekúcii boli s účinnosťou od 1. apríla 2017 zrušené (v exekučných konaniach začatých do tohto dátumu sú stále obranou). V nových exekučných konaniach začatých po 1. apríli 2017 je obranou „návrh na zastavenie exekúcie“, ktorý môže povinný podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

tags: #zmena #žaloby #o #vydanie #platobného #rozkazu