Zmier v trestnom konaní, podmienky a výpis z registra trestov

Tento článok sa zameriava na inštitút zmieru v trestnom konaní, podmienky jeho uplatnenia a jeho dopad na záznamy v registri trestov, konkrétne vo výpise a odpise. Skúmame, kedy je možné trestné stíhanie zastaviť schválením zmieru, aké sú požiadavky na tento proces a ako sa táto skutočnosť prejaví v registri trestov.

Čo je Register Trestov

Podľa zákona o registri trestov je register evidencia údajov o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, osobách, pri ktorých bolo právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie súdom alebo prokurátorom, osobách, pri ktorých bol v trestnom konaní schválený zmier a zastavené trestné stíhanie súdom alebo prokurátorom, nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach, súvisiacich s predošlými údajmi a iných skutočnostiach významných pre trestné konanie, ak to ustanovuje zákon.Register trestov je evidencia údajov o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní.

Výpis a Odpis z Registra Trestov: Rozdiely

Dôležité je rozlišovať medzi výpisom a odpisom z registra trestov. Výpis z registra trestov je verejná listina, ktorou sa preukazuje, či osoba bola alebo nebola právoplatne odsúdená. Vo výpise z registra trestov sa pritom uvedú nezahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky, ako aj súdom iného členského štátu Európskej únie a súdom iného štátu, ktorých rozhodnutia boli uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Naproti tomu je odpis z registra trestov detailnejší a obsahuje všetky odsúdenia, a to aj tie zahladené. Súčasťou odpisu z registra trestov sú však aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky súdom iného štátu, ak právne účinky rozhodnutia na území Slovenskej republiky ustanovuje medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis.

Zmier v Trestnom Konaní: Alternatíva k Súdnemu Riadeniu

Inštitút zmieru predstavuje odchýlenie sa od normálneho priebehu trestného konania, ktoré by vyústilo do podania obžaloby. Ide o alternatívny spôsob ukončenia trestnej veci v prípravnom konaní, ktorý umožňuje poškodenému získať rýchlejšie odškodnenie. Použitie tohto inštitútu by bolo úplne vylúčené, ak by nebola spôsobená škoda trestným činom obvineného a neexistovala by osoba poškodeného, pretože by absentoval jeden zo základných prvkov uzavretia zmieru.

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier v kontexte

Konanie o zmieri upravuje § 220 až 227 Trestného poriadku. Schválenie zmieru prichádza do úvahy len v prípade menej závažných trestných činov. Musí ísť o prečin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov. Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie. Schválenie zmieru je možné len so súhlasom poškodeného a obvineného. Zmier nemožno schváliť, ak trestným činom bola spôsobená smrť osoby. Schválenie zmieru je rovnako neprípustné, ak je vedené trestné stíhanie pre korupciu.

Práva Poškodeného a Obvineného

Z hľadiska poškodeného majú odklony v trestnom konaní pomerne dôležitý význam. Odbremeňujú poškodeného od traumatizujúceho súdneho konania a predstavujú spôsob efektívnejšieho uspokojenia jeho práva na náhradu škody. Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s páchateľom. Práva poškodeného podľa § 220 neprislúchajú tomu, na koho prešiel nárok na náhradu škody, s výnimkou dedičov poškodeného.

V súvislosti s odklonmi v trestnom konaní je dôležité uvedomiť si, že obvinený sa dobrovoľne vzdáva práva na prejednanie trestnej veci pred súdom. Prokurátor zisťuje najmä na spôsob a okolnosti uzavretia zmieru, či zmier medzi nimi bol uzavretý dobrovoľne a či súhlasia so schválením zmieru. Výsluchom obvineného prokurátor zistí, či rozumie obsahu obvinenia a či si je vedomý dôsledkov schválenia zmieru. Súčasťou výsluchu obvineného musí byť vyhlásenie, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný.

Podmienky Schválenia Zmieru

Výška spôsobenej škody musí byť v rámci konania náležite zistená. Obvinený je povinný škodu, ktorú spôsobil trestným činom nahradiť v plnej výške. Dohoda o náhrade škody by mala obsahovať rozsah spôsobenej škody, čas a spôsob nahradenia škody, pričom zákon nepredpisuje jej formu. Medzi iné potrebné opatrenia na náhradu škody patrí napr. nahlásenie vzniknutej škody ako poistnej udalosti poisťovni spolu s poskytnutím potrebnej súčinnosti. Poškodenému nie je možné vnútiť náhradu škody. V prípade ak poškodený odmietne prijať náhradu škody od obvineného, táto skutočnosť nebráni k schváleniu zmieru a zastaveniu trestného stíhania.

Pri určení adresáta peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely je súd a v prípravnom konaní prokurátor viazaný obsahom dohody o zmieri. Peňažnú sumu možno priznať obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území SR na všeobecne prospešné účely. Spravidla pôjde o financovanie vedy, vzdelania, kultúry, školstva, požiarnej ochrany, podporu a ochranu mládeže. Môžu byť financované aj sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne a charitatívne účely. Peňažnú sumu možno určiť aj registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam, športovým a telovýchovným spoločnostiam, ako aj štátu na peňažnú pomoc poškodeným podľa osobitného zákona. Z peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely musí obvinený určiť aspoň 50 % štátu na peňažnú pomoc poškodeným podľa osobitného zákona. Ide o zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Peňažná suma na všeobecne prospešné účely nesmie byť zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu.

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier a stabilita

Proces Schválenia Zmieru

Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, pred rozhodnutím o schválení zmieru prokurátor vypočuje obvineného a poškodeného. Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým prokurátor schválil zmier, zabezpečí, aby peňažná suma určená na všeobecne prospešné účely bola poukázaná adresátovi uvedenému v rozhodnutí. Ak nie je možné peňažnú odovzdať alebo ju adresát odmietne prijať, rozhodne o jej odovzdaní štátu na peňažnú pomoc poškodeným trestnými činmi poskytovanú podľa osobitného zákona.

Prokurátor zastaví trestné stíhanie v prípravnom konaní, ak sa schváli zmier medzi obvineným a poškodeným. Rozhodnutie prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania má formu uznesenia. Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí obsahovať opis skutku, ktorého sa týka zmier, jeho právne posúdenie a obsah zmieru. V rozhodnutí sa uvedie výška nahradenej škody alebo škody, k náhrade ktorej sa obvinený zaviazal. Obvinený môže urobiť aj iné opatrenia na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom. V rozhodnutí nesmie chýbať peňažná suma určenú na všeobecne prospešné účely s uvedením jej adresáta. Uvedie sa aj suma odovzdaná štátu na peňažnú pomoc poškodeným trestnými činmi.

Zmier a Register Trestov

Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania schválením zmieru má účinky oslobodzujúceho rozsudku. To znamená, že sa neuvádza vo výpise z registra trestov, lebo schválením zmieru sa na obvineného hľadí ako na nevinného. Tento údaj sa však uvádza do odpisu registra trestov obvineného. Súčasťou odpisu z registra trestov sú údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo právoplatnom rozhodnutí prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania.

Prokurátor nie je povinný schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie. Ak prokurátor zmier neschválil, hoci obvinený uskutočnil vyhlásenie, že spáchal skutok, pre ktorý je treste stíhaný, nie je možné v ďalšom konaní prihliadnuť na toto vyhlásenie ako na dôkaz. Ak prokurátor nerozhodne o schválení zmieru, zároveň zabezpečí, aby peňažná suma zložená na všeobecne prospešné účely bola vrátená obvinenému. Následne ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu.

Ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúkla skončenie veci zmierom alebo z obsahu spisu takáto možnosť vyplýva, môže samosudca nariadiť konanie o zmieri, schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie. Samosudca postupuje podľa ustanovenia § 220 až 227 Trestného poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu môže prokurátor podať sťažnosť. Sťažnosť má odkladný účinok. Súd môže schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie aj na hlavnom pojednávaní za predpokladu, že sú splnené podmienky pre schválenie zmieru.

Prečítajte si tiež: Čo nemôžeme zmeniť

Zahladenie Odsúdenia: Cesta k Čistému Štítu

Pokiaľ ide o vymazanie registra trestov, vaša otázka smeruje k trestnoprávnemu inštitútu zahladenia odsúdenia, uplatnením ktorého dochádza k výmazu záznamu o trestnom čine vo výpise registra trestov. V zmysle ustanovenia § 93 ods. 1 Trestného zákona „ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený“. Súčasne je však potrebné poukázať na fakt, že v prípade zahladenia odsúdenia sa záznam o trestnom čine neobjaví vo výpise z registra trestov, avšak v odpise registra trestov zostáva.

Spôsob, akým dochádza k zahladeniu odsúdenia je odlišný predovšetkým v závislosti od druhu trestu a dĺžky jeho trvania. Okrem nepodmienečného trestu odňatia slobody, pri všetkých ostatných trestoch dochádza k zahladeniu ich vykonaním (napr. pri peňažnom treste jeho zaplatením a pod.). Pri podmienečných trestoch odňatia slobody platí, že ak sa odsúdený po skončení skúšobnej doby osvedčil, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.

Pri nepodmienečnom treste odňatia slobody platí, že súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej tri, päť alebo desať rokov, v závislosti od samotnej dĺžky trvania trestu odňatia slobody (podrobne v ustanovení § 92 ods. 1 Trestného zákona). Pri uplatnení inštitútu zahladenia odsúdenia podľa ustanovenia § 92 ods. 1 Trestného zákona je potrebné uvedomiť si, že na takého zahladenia odsúdenia nie je právny nárok, čo vyplýva zo zákonnej dikcie „súd môže zahladiť odsúdenie“. Na záver je potrebné dodať, že vo výnimočných a odôvodnených prípadoch môže dôjsť k zahladeniu odsúdenia aj pred uplynutím zákonom požadovaných lehôt (viď. ustanovenie § 92 ods.

Žiadosť o Zahladenie Odsúdenia

Na zabezpečenie výmazu trestu z výpisu z registra trestov slúži inštitútu zahladenia odsúdenia. Podľa § 93 ods. 1 Trestného zákona „ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený“. Spôsob, akým dochádza k zahladeniu odsúdenia je odlišný predovšetkým v závislosti od druhu trestu a dĺžky jeho trvania. Okrem nepodmienečného trestu odňatia slobody, pri všetkých ostatných trestoch dochádza k zahladeniu ich vykonaním. Pri podmienečných trestoch odňatia slobody platí, že ak sa odsúdený po skončení skúšobnej doby osvedčil, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Pri nepodmienečnom treste odňatia slobody platí, že súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej tri, päť alebo desať rokov, v závislosti od samotnej dĺžky trvania trestu odňatia slobody (k tomu bližšie v § 92 ods. 1 Trestného zákona).

Pri uplatnení inštitútu zahladenia odsúdenia podľa § 92 ods. 1 Trestného zákona je potrebné uvedomiť si, že na takého zahladenia odsúdenia nie je právny nárok, čo vyplýva zo zákonnej dikcie „súd môže zahladiť odsúdenie“. Pre úplnosť si dovoľujem dodať, že vo výnimočných a odôvodnených prípadoch môže dôjsť k zahladeniu odsúdenia aj pred uplynutím zákonom požadovaných lehôt (viď. ustanovenie § 92 ods. 3 Trestného zákona).

Pokiaľ ide o obsahovú stránku žiadosti o zahladenie odsúdenia, treba v nej uviesť predovšetkým kto žiadosť podáva, komu je adresovaná, čoho sa týka o čo presne sa žiada. V žiadosti je tiež vhodné uviesť, že sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zahladenie odsúdenia, že vediete riadny život, že nechcete pokračovať v trestnej činnosti, že máte prácu alebo sa chcete zamestnať a pod. Žiadosť sa následne podáva na súd v obvode, ktorého má odsúdený v čase podania žiadosti bydlisko. V žiadosti označte súdu, údaje o Vás, spisovú značku odsudzujúceho rozhodnutia a uveďte dôvody, prečo žiadate o zahladenie. Žiadosť nie je povinné podávať osobne; môžete ju zaslať aj elektronicky prostredníctvom systému slovensko.sk, pokiaľ má príslušný súd zriadenú elektronickú podateľňu. Žiadosť sa podáva po uplynutí zákonom stanovenej doby od výkonu trestu (napr. 3 roky po treste do 1 roka, 5 rokov pri treste nad 1 rok, 10 rokov pri treste nad 5 rokov).

Doba potrebná na Zahladenie Odsúdenia

Vymazanie záznamu z registra trestov (tzv. zahladenie odsúdenia) závisí od viacerých faktorov, najmä od druhu trestu, ktorý Vám bol uložený, a od toho, či ste splnili všetky podmienky stanovené zákonom. Základná právna úprava je v Trestnom zákone (zákon č. 300/2005 Z. z.), konkrétne v § 92 a nasl. Ak Vám bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, zahladenie je možné po uplynutí skúšobnej doby, ak ste sa v jej priebehu osvedčili. Pri nepodmienečnom treste odňatia slobody je možné požiadať o zahladenie po uplynutí určitej doby od výkonu trestu - spravidla 3 roky pri treste do 1 roka, 5 rokov pri treste do 5 rokov, 10 rokov pri treste do 15 rokov a 15 rokov pri treste nad 15 rokov. Pri peňažnom treste alebo treste zákazu činnosti je lehota zvyčajne 1 rok po jeho vykonaní.

tags: #zmier #v #trestnom #konaní #podmienky #a