Zmluva o výkone funkcie konateľa bez nároku na odmenu: Všetko, čo potrebujete vedieť

Tento článok sa podrobnejšie zaoberá právnymi vzťahmi, ktoré vznikajú pri výkone funkcie konateľa a spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a s tým súvisiacimi otázkami. Či už hľadáte vzor zmluvy, alebo sa chcete dozvedieť viac o jej význame a obsahu, ste na správnom mieste.

Úvod

V slovenskom právnom prostredí je bežné, že štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti, najmä spoločnosti s ručením obmedzeným, je konateľ. Právne postavenie konateľa v spoločnosti je upravené Obchodným zákonníkom. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom môže byť upravený rôznymi spôsobmi, pričom jedným z nich je zmluva o výkone funkcie konateľa. Tento článok sa zameriava na zmluvu o výkone funkcie konateľa, a to najmä na situáciu, keď konateľ vykonáva svoju funkciu bez nároku na odmenu.

Význam zmluvy o výkone funkcie konateľa

Zmluva o výkone funkcie konateľa je dôležitý dokument, ktorý upravuje práva a povinnosti medzi spoločnosťou a konateľom. Umožňuje zmluvným stranám sprehľadniť právne postavenie konateľa v spoločnosti a nastaviť všetky dojednania, ktoré prinášajú určitosť do právneho vzťahu a zvyšujú právnu istotu oboch strán.

Zmluvné strany, ktorým z akéhokoľvek dôvodu nevyhovuje zákonná úprava mandátnej zmluvy, môžu uzavretím zmluvy o výkone funkcie plnohodnotne vyjadriť svoj právny vzťah. Častým dôvodom pre uzavretie zmluvy o výkone funkcie konateľa je otázka jeho odmeňovania. Túto môžu v zmluve vyriešiť tak, ako skutočne zamýšľajú fungovať. Inak by sa aj odmeňovanie primerane riadilo mandátnou zmluvou, ktorá však podmienky odmeňovania upravuje pomerne vágne.

Použitie ustanovení o mandátnej zmluve

Nie je povinnosťou spoločnosti či štatutárneho orgánu uzavrieť zmluvu o výkone funkcie. Ak taká zmluva uzavretá nebola, vzťah spoločnosti a štatutára sa primerane riadi ustanoveniami § 566 a nasledujúce Obchodného zákonníka, ktorý upravuje mandátnu zmluvu. Obchodný zákonník však môže ustanoviť iné určenie práv a povinností, preto je dôležité poznať všetky príslušné právne normy.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti v zmysle prvej vety § 66 ods. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konateľ ako aj spoločník s.r.o. môžu svoju funkciu vykonávať buď na základe zmluvy o výkone funkcie (niekedy sa ľudovo nazýva aj manažérska zmluva), alebo na základe mandátnej zmluvy (podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka). Zmluva o výkone funkcie je osobitným typom zmluvy uzatvorenej podľa § 66 ods. 6. Obchodného zákonníka, ktorý vyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu a schválenie zo strany valného zhromaždenia (ak má spoločnosť jediného spoločníka, vyžaduje sa schválenie tejto zmluvy jediným spoločníkom pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia). Ak konateľ alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa vždy primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, s prihliadnutím na skutočnosť, že mandátna zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť a účinnosť písomnú formu. Zákonné ustanovenie neurčuje a ani nenariaďuje, aby na výkon funkcie konateľa a spoločníka s.r.o. bola zmluva o výkone funkcie povinne uzatvorená. Je na dohode zmluvných strán, či uzatvoria písomnú zmluvu o výkone funkcie, písomnú mandátnu zmluvu, alebo ústnu mandátnu zmluvu. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že ani jedna z týchto zmlúv, resp. Výkon funkcie konateľa a ani spoločníka nemá znaky závislej práce typické pre výkon práce v pracovnom pomere.

Rozdiel oproti pracovnému pomeru

Obchodnoprávny vzťah konateľa voči spoločnosti, založený zmluvou o výkone funkcie, je nutné striktne odlišovať od prípadného pracovnoprávneho vzťahu konateľa, pre ktorý sa uzatvára pracovná zmluva. Je bežnou praxou, že konateľ vykonáva v spoločnosti aj funkciu obchodného vedenia a zastupovania podľa Obchodného zákonníka a zároveň závislú prácu na základe pokynov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce. V druhom z uvedeným prípadov je konateľ zamestnancom so všetkými právami a povinnosťami upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy.

Konateľ spoločnosti, príp. jej iný orgán, alebo spoločník môžu v rámci svojej funkcie zariaďovať len tie záležitostí spoločnosti, ktoré súvisia s výkonom jeho funkcie. Teda spoločník môže riadiť a kontrolovať spoločnosť a konateľ môže konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám, ako aj podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti, teda má pôsobnosť aj vo vnútorných záležitostiach spoločnosti. Nie je podstatné, či konateľ je zároveň spoločníkom, alebo ide o osobu bez podielu na majetku spoločnosti. Vzťah medzi spoločnosťou a jej spoločníkom, či konateľom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti vždy považuje za obchodnoprávny vzťah. Nejedná sa o pracovnoprávny vzťah na základe Zákonníka práce. Avšak konateľ, resp. spoločník sa môže rozhodnúť, že bude popri tomto obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou zároveň v pracovnom pomere so spoločnosťou (napr. konateľ spoločnosti bude popri funkcii konateľa zároveň zastávať pozíciu generálneho riaditeľa, administratívneho pracovníka, vodiča, či inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti). V takom prípade bude mať popri zmluve o výkone funkcie alebo popri mandátnej zmluve uzatvorenú aj pracovnú zmluvu, príp. môže so spoločnosťou uzatvoriť aj inú pracovnoprávnu zmluvu (napr.

Formálna stránka zmluvy o výkone funkcie konateľa

Obchodný zákonník stanovuje, že zmluva o výkone funkcie štatutárneho orgánu musí mať písomnú formu. Ústna dohoda by teda bola neplatná. Navyše písomne uzavretú zmluvu o výkone funkcie konateľa musí schváliť valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Aj v prípade, že by zmluva o výkone funkcie nebola schválená valným zhromaždením, stáva sa neplatnou.

Citované ustanovenie § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení stanovuje pri zmluve o výkone funkcie konateľa dve podmienky. Prvou podmienkou je obligatórna písomná forma zmluvy. Druhou podmienkou je schválenie zmluvy valným zhromaždením spoločnosti s ručením obmedzeným ako najvyšším orgánom spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Obsahová stránka zmluvy o výkone funkcie konateľa

Obchodný zákonník výslovne nekladie požiadavky na obsah zmluvy o výkone funkcie. Z charakteru tejto zmluvy však možno vyvodiť čo má obsahovať. V prvom rade zmluva o výkone funkcie konateľa musí obsahovať označenie zmluvných strán, ktorými sú obchodná spoločnosť a konateľ. V úvodných ustanoveniach či preambule zmluvy, je vhodné, pre prehľadnosť, spísať skutočnosť kedy a akým spôsobom sa konateľ dostal do svojej funkcie.

Predmetom zmluvy je úprava právneho vzťahu medzi konateľom a spoločnosťou, ktorý vzniká pri výkone funkcie konateľa. Predpokladáme, že značný opis funkcie konateľa, ako aj činností samotnej spoločnosti, je už opísaný v zakladateľskej listine či spoločenskej zmluve. Tiež najdôležitejšie povinnosti konateľa stanovuje Obchodný zákonník. V zmluve o výkone funkcie je možné odkázať na iné dojednania, či už v zakladajúcom dokumente spoločnosti alebo zákona, prípadne ich v zmluve ešte viac špecifikovať.

Zmluva o výkone funkcie štandardne obsahuje vymedzenie práv a povinností zmluvných strán. Ako sme už načrtli, častým dojednaním bude odmena konateľa za výkon jeho funkcie. Konateľ však môže vykonávať svoju funkciu aj bezodplatne, čo odporúčame tiež v zmluve výslovne uviesť. Ďalej si strany môžu v zmluvy vymedziť dohodu o mlčanlivosti, ustanovenia o trvaní zmluvy a jej skončení, zákaz konkurencie a pod.

Zmluvné strany si môžu dojednať aj iné ustanovenia, ktoré ešte viac precizujú danú zmluvu. Tieto ustanovenia môžu obsahovať rôzne benefity konateľa, ako aj možnosti jeho dovolenky. V tomto smere môžu zmluvné strany uplatniť zmluvnú voľnosť. Zmluvu je vhodné ukončiť záverečnými ustanoveniami, ktoré obsahujú napríklad počet rovnopisov zmluvy, možnosti jej zmeny, prípadné následky neplatnosti niektorých dojednaní, okamih nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy, zmienku o tom, že zmluvu si strany dôkladne prečítali a porozumeli jej. Samozrejme, ako každú písomnú zmluvu, je dôležité na konci zakončiť uvedením miesta a dátumu jej podpísania, ako aj samotným podpisom zmluvných strán. Hoci obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu zmluvy o výkone funkcie (určuje len náležitosti formálne, keď pre platnosť zmluvy o výkone funkcie vyžaduje písomnú formu a schválenie zmluvy valným zhromaždením) zmluva by mala obsahovať predovšetkým určenie zmluvných strán, stanovenie rozsahu práv a povinností, ktoré má konateľ alebo spoločník pri výkone svojej funkcie, výšku a spôsob určenia odmeny (príp. dojednanie o bezodplatnosti), zákaz konkurencie, ukončenie funkcie (najmä odvolanie a odstúpenie z funkcie), o tzv. odchodnom a pod. Do zmluvy možno zakotviť aj rôzne benefity, ktoré chce spoločnosť konateľovi, resp. spoločníkovi ponúknuť (napr.

Zákonné ustanovenia

Zmluva o výkone funkcie musí rešpektovať zákonné ustanovenia upravujúce postavenie konateľa. Konatelia sú v zmysle Obchodného zákonníka povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Tiež sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konateľ, ktorý porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti je povinný nahradiť škodu. Akékoľvek dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané. Na konateľa sa tiež v zmysle zákona vzťahuje zákaz konkurencie.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Odmena konateľa

Odmenu konateľa považujeme za jednu z hlavných tém, ktorými sa častokrát zmluva o výkone funkcie zaoberá. Odmena konateľa za jeho funkciu je odmenou odlišnou ako je mzda v prípade, že by bol (aj) zamestnancom a tiež je iná od podielu na zisku spoločnosti. Preto odporúčame vždy mať jasne vymedzené a porozumené kedy sa aká odmena konateľovi vypláca.

Keď už zmluvné strany žiadajú upraviť ustanovenia o odmene, odporúčame dohodnúť sa na presnej výške odmeny, ako aj na spôsobe a termíne jej vyplácania. Odmena konateľa môže byť vyplácaná pravidelne (napr. mesačne), nepravidelne alebo tiež jednorázovo. Odmena sa zdaňuje podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Takisto konateľ musí platiť odvody do Sociálnej poisťovne a Zdravotnej poisťovne podľa príslušných právnych predpisov. V takom prípade máme za to, že konateľ bude mať nárok na primeranú odmenu. Opätovne však uvádzame, že zmluva o výkone funkcie má do právneho vzťahu vniesť prehľadnosť a istotu. Je preto vhodné nevynechať zmluvné ustanovenia o odmeňovaní.

Konateľ môže vykonávať funkciu aj bez nároku na odmenu. Takáto forma spolupráce je rozšírenejšia skôr u menších spoločností.

Konateľ bez nároku na odmenu a odvody

V praxi sa možno často stretnúť so situáciou, v ktorej funkciu konateľa s.r.o. a aj spoločníka s.r.o. vykonáva tá istá osoba, pričom funkciu konateľa a aj funkciu spoločníka s.r.o. vykonáva bez nároku na odmenu. Takýto konateľ a takýto spoločník nemá z titulu svojej funkcie povinnosť odvádzať poistné na sociálne poistenie, a v niektorých prípadoch ani na zdravotné poistenie (ak konateľ alebo spoločník s.r.o. vykonáva svoju funkciu bez nároku na odmenu a nie je popri tom nikde zamestnaný a nie je ani SZČO, alebo poistencom štátu, na účely povinného zdravotného poistenia sa musí stať samoplatiteľom, čo v praxi znamená to isté ako dobrovoľne nezamestnaná osoba). Ak by táto osoba nemala so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom s.r.o. ako aj na vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom s.r.o. by sa primerane uplatnili ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Môže nastať aj taká situácia, že spoločník s.r.o., ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, bude ako spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, ale ako konateľ bude za výkon svojej funkcie poberať odmenu v nejakej určenej výške.

Pre doplnenie: Zákon nestanovuje žiadnu sankciu, ak konateľ a/alebo spoločník s.r.o. vykonáva svoju funkciu bez nároku na odmenu a nemá pritom uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu (ide vtedy o prípad, keď sa na takýto vzťah primerane aplikuje ústna mandátna zmluva). Avšak aj napriek tomu, že zákon sankciu nestanovuje, pri absencii písomnej zmluvy je odplatnosť patrná a preto je vhodné, aby mal konateľ a/alebo spoločník s.r.o., ktorý chce vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, v ktorej bude bezodplatnosť výslovne zakotvená. Zmluva o výkone funkcie bude mať význam v prípade preukázania skutočnosti, že žiadny nárok na odmenu nevznikol (a teda nevznikla ani prihlasovacia a odvodová povinnosť do sociálnej poisťovne a príp.

Zmluva o výkone funkcie vs. mandátna zmluva

Pri otázke, či je vhodnejšie upraviť vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom, resp. Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť nie len z dôvodu, že v nej, na rozdiel od mandátnej zmluvy, nemusí byť definovaná odmena (odmena je prvým predpokladom zakladajúcim povinnosť platenia odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne), ale aj z dôvodu, že ustanovenia zmluvy o výkone funkcie majú dispozitívny charakter a účastníci zmluvy si môžu upraviť obsah tejto zmluvy podľa svojich osobitných podmienok. Od ustanovení mandátnej zmluvy sa môžu odchýliť a koncipovať ju iným spôsobom. Zmluva o výkone funkcie môže práva a povinnosti konateľa upraviť omnoho podrobnejšie a dôslednejšie, ako je to v prípade mandátnej zmluvy. Na rozdiel od zmluvy o výkone funkcie výhodou mandátnej zmluvy, je že pre jej platné uzavretie stačí, aby sa účastníci dohodli, a to aj ústne, na jej podstatných obsahových náležitostiach, ktorými sú identifikácia zmluvných strán, vymedzenie záležitosti, ktoré má konateľ alebo spoločník v mene spoločnosti vykonávať a výška jeho odmeny (teda pojmovým znakom mandátnej zmluvy je odplatnosť; musí byť v zmluve dohodnutá). Avšak, ak sa spoločnosť rozhodne uzatvoriť so svojim spoločníkom alebo konateľom mandátnu zmluvu, hoci zákon pre jej platné uzavretie nevyžaduje písomnú formu, aj napriek tomu sa odporúča uzatvoriť písomnú zmluvu, ktorá slúži ako dôkaz v prípade rozporu o obsahových náležitostiach tejto zmluvy. Okrem toho v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na ústnej forme mandátnej zmluvy, je výhodné, ak podmienky takejto zmluvy (najmä výšku odmeny a spôsob odmeňovania) potvrdí aj valné zhromaždenie vo svojom rozhodnutí.

Tipy a odporúčania

• Tip 1: Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť najmä vtedy, ak spoločnosť nemá v pláne vyplácať konateľovi alebo spoločníkovi nejakú odmenu za výkon jeho funkcie. Mandátna zmluva je postavená na princípe odmeňovania mandatára (konateľa, resp. spoločníka).
• Tip 2: Pre tých, ktorí sú konateľmi alebo spoločníkmi s.r.o. a nie sú nikde zamestnaní, nie sú SZČO a nie sú ani poistencami štátu a chcú minimalizovať svoje odvodové zaťaženie, je vhodné uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu s nejakou nízkou buď pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou, napr. 70 € mesačne alebo štvrťročne (zákon dolnú ani hornú hranicu odmeny nijako nelimituje), v čoho dôsledku Vás budú stáť celkové odvody do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne menej peňazí, ako keby ste si mali platiť len povinné zdravotné poistenie vo výške 107,25 € ako samoplatcovia. Tento typ nastavenia príjmov konateľov a spoločníkov s.r.o. zákon umožňuje a využíva sa najmä v začiatkoch fungovania spoločnosti, kedy sa spoločnosť ešte len rozbieha a nedosahuje vysoké príjmy. Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane by mala konateľovi alebo spoločníkovi s.r.o. s takto nízkym príjmom vyjsť v rámci bežného zdanenia nulová daň z príjmu. Ešte však musíme upozorniť, že od 01.01.2023 bol zavedený pre bežného zamestnanca a tiež konateľa, ktorý si vypláca odmenu za výkon svojej funkcie minimálny vymeriavací základ a to vo výške platného životného minima, ktoré je stanovené vo výške 273,99 eur, čiže minimálny odvod, ktorý musí takýto konateľ odviesť do ZP je 41,08 eur a to bez ohľadu na to, akú vysokú odmenu konateľ poberá. Čiže, ak by jeho odmena bola napr. len 10 eur / mes., tak či tak by konateľ musel do ZP odviesť 41,08 eur. Pri vyššej odmene sa výška poistného odvodu samozrejme priamoúmerne zvyšuje, ale vždy bude tento odvod minimálne vo výške 41,08 eur.

tags: #zmluva #o #výkone #funkcie #konateľa #bez