Zmluva, Kontrakt, Dohoda: Rozdiely a Využitie v Pracovnom Práve

V slovenskom právnom systéme sa stretávame s rôznymi formami dohôd a zmlúv, ktoré upravujú vzťahy medzi stranami. Medzi najčastejšie patria pracovné zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov), zmluvy o vzájomnej spolupráci a rámcové zmluvy o obchodnej spolupráci. Tento článok sa zameriava na rozdiely medzi týmito formami, ich využitie a špecifiká, a to najmä v kontexte pracovného práva.

Pracovný Pomer: Istota a Stabilita

Pracovný pomer je základným pilierom pracovného práva a predstavuje najstabilnejšiu formu zamestnania. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú. Toľko citácia § 48 ods. 1 Zákonníka práce (ZP). To znamená, že v takomto prípade sa uzatvoril pracovný pomer na plný úväzok (rozsah 1,0 pracovného úväzku).

Plný Úväzok vs. Kratší Pracovný Čas

Pracovný čas zamestnanca pri takto uzatvorenom pracovnom pomere je najviac 40 hodín týždenne. To platí vtedy, ak zamestnanec pracuje v jednozmennej prevádzke. Pri dvojzmennej prevádzke je pracovný čas najviac 38 a ¾ hodín týždenne a pri trojzmennej prevádzke je pracovný čas zamestnanca najviac 37 a ½ hodiny týždenne. U mladistvých zamestnancoch, mladších ako 16 rokov, pôjde o pracovný čas najviac 30 hodín týždenne.

Ak má zamestnanec podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy odpracovať pre zamestnávateľa menej než je stanovený týždenný pracovný čas, to znamená, že zamestnanec má stanovený nižší rozsah pracovného úväzku, pôjde o pracovný pomer na kratší pracovný čas. Môže ísť o rozsah pracovného úväzku 0,8 či 0,6 alebo 0,4 či 0,2… Podľa dohody zamestnávateľa a zamestnanca. Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas. U jedného zamestnávateľa alebo u viacerých. Takýto pracovný pomer je vhodný napr. pre matky s maloletými deťmi, pre zamestnancov, ktorí sa napr.

Domácka Práca: Špecifický Pracovný Pomer

Zamestnanec môže uzatvoriť pracovný pomer so zamestnávateľom, ktorého miesto výkonu práce je iné, než je pracovisko zamestnávateľa. Môže sa jednať napr. o domácnosť zamestnanca. V takom prípade hovoríme o domáckej práci. Tento pracovný pomer má určité špecifiká. Veď sa i jedná o špecifický pracovný pomer. V prvom rade zamestnanec má, ako som už vyššie spomínala, iné miesto výkonu práce, ako je pracovisko zamestnávateľa. V druhom rade sa na takéhoto zamestnanca nevzťahujú ustanovenia ZP o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a o prestojoch. V treťom rade pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí náhrada mzdy s výnimkou úmrtia v rodine. Takáto práca je výhodná pre tie činnosti a pre tých zamestnancov, ktorí svoju prácu môžu vykonávať i doma bez toho, aby bolo nutné byť priamo na pracovisku zamestnávateľa z dôvodu napr. súčinnosti, potreby písomností z iných oddelení, nutnej komunikácie s ostatnými spolupracovníkmi a pod.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Dohody o Prácach Vykonávaných Mimo Pracovného Pomeru

Zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Sú nimi dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov.

Dohoda o Vykonaní Práce: Flexibilita a Príležitostná Činnosť

Dohody o vykonaní práce sa uzatvárajú na práce, vymedzené výsledkom alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. Pracovnoprávny vzťah založený dohodou o vykonaní práce má formu pracovnej úlohy. Ide o podstatne voľnejší pracovnoprávny vzťah než pracovný pomer. Vytvára takisto veľmi široký priestor na zmluvnú voľnosť účastníkov, zakotvenú v dohodách. Čo je na jednej strane výhoda ako pre zamestnávateľa tak i pre druhú stranu, avšak má to i svoje nevýhodné stránky, najmä pokiaľ sa to týka „dohodárov". Nemajú totiž nárok napr. na dovolenku, náhradu mzdy pri prekážkach v práci, na odmenu za prácu nadčas a pod., nakoľko na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno aplikovať ustanovenia ZP, ktoré sa týkajú pracovného pomeru. Iba jeho všeobecnú časť, teda jeho prvú časť.

Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce, pracovnej úlohy, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava i práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná. V nej musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah priamo nevyplýva z vymedzenia pracovnej úlohy.

Čo musí obsahovať dohoda o vykonaní práce?

• Identifikácia oboch strán: Tak, ako aj v prípade štandardnej pracovnej zmluvy, aj pokiaľ ide o dohodu o vykonaní práce, je nevyhnutnou podmienkou jednoznačná identifikácia strán. V prípade zamestnávateľa treba uviesť obchodné meno, sídlo aj IČO, DIČ. U dohodára treba uviesť jeho celé meno, adresu, rodné číslo a údaje pre prihlásenie na odvody.
• Predmet dohody: Druhou dôležitou položkou je predmet dohody o vykonaní práce. V tejto časti treba vymedziť pracovnú úlohu a to tak, aby bola čo najviac konkrétna. Ak je cieľom úloha, ktorá má naplniť nejaké kvantitatívne parametre alebo konkrétne kritéria, treba ich napísať. Môže ísť o rozsah, kvalitu alebo aj časový harmonogram prác.
• Rozsah dohodnutej práce: Okrem vymedzenia presnej pracovnej úlohy je nemenej dôležité, aby prišlo aj k špecifikácii rozsahu dohodnutej práce. Takto presne dohodnutý rozsah má zmysel napríklad pri stavebných prácach alebo pri manuálnej či duševnej práci, ktorá zahŕňa viacero úkonov. Potrebné je špecifikovať aj časový harmonogram práce.
• Odmena: Nemenej dôležitou súčasťou dohody o vykonaní práce musí byť aj odmena. Tá môže byť špecifikovaná ako koncová odmena, prípadne ako odmena podľa počtu odpracovaných hodín. Môže tiež závisieť od kvality práce, od časového plnenia prípadného harmonogramu a môže mať aj motivačný charakter nejakým limitom.Okrem toho sa odporúča, aby obsahovala aj nasledovné:
• Dodatočné povinnosti zamestnanca: Jedná sa najmä o časový harmonogram priebežného plnenia úloh, ale aj o zodpovednosť za prípadné škody spôsobené zamestnávateľovi. V prípade, ak je práca náročnejšieho charakteru, môže byť v dohode uzatvorená povinnosť zamestnanca priebežne informovať o postupe práce a o výsledkoch.
• Dodatočné povinnosti zamestnávateľa: Malo by ísť najmä o spôsob výplaty odmeny, najmä pokiaľ je pracovná úloha na dlhší časový úsek a má niekoľko čiastkových cieľov. V prípade náročnejších podmienok pre plnenie úlohy treba špecifikovať aj vytvorenie pracovných podmienok pre zamestnanca, vrátane vysielania na pracovné cesty.

Sociálne a zdravotné odvody pri dohode o vykonaní práce

Príjem z dohody o vykonaní práce podlieha plateniu odvodov do Sociálnej poisťovne. Nakoľko ide o príjem zo závislej činnosti, postupuje sa tu tak, ako aj pri iných príjmoch podobného typu. Veľa závisí aj od toho, či ide o pravidelná príjem alebo nie.

Koľko budete platiť, ak nie ste poberateľom dôchodku?

• Pravidelný príjem: V prípade pravidelného príjmu sú odvody zamestnávateľa 25,2 % a odvody zamestnanca 9,40 %. Zamestnávateľ odvádza odvody na starobné, invalidné, nemocenské, garančné a úrazové poistenie, rezervný fond aj poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanec na všetky, okrem garančného, úrazového a do fondu.
• Nepravidelný príjem: Ak je príjem z dohody o vykonaní práce nepravidelný, je zaťaženie nižšie. Zamestnávateľ odvádza 22,8 %, zamestnanec 7 %. Oproti sociálnemu poisteniu pri pravidelnom príjme neplatia zamestnávateľ ani zamestnanec nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Výška ostatných poistení je zhodná.

V prípade, že poberáte dôchodok, sú odvody mierne iné:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

• Príjem do 200 € mesačne: Na jednu dohodu si môžete pri takomto príjme uplatniť tzv. odvodovú výnimku. V tomto prípade sa nepozerá, či je príjem pravidelný alebo nepravidelný. Zamestnávateľ za vás bude odvádzať iba odvody na úrazové a garančné poistenie vo výške 1,05 %. Za zamestnanca sa v tomto prípade neodvádzajú žiadne odvody.
• Príjem nad 200 € mesačne: Pri prekročení príjmu už nie je možné uplatniť spomínanú odvodovú výnimku. Všetci dôchodcovia musia potom platiť starobné poistenie vo výške 4 % a to akoby za zamestnanca. Zamestnávateľ za nich odvádza poistné vo výške 19,8 %. Ak ste invalidný dôchodca, je poistné za vás ešte o niečo vyššie, spolu o 6 %.

Okrem odvodov pre sociálne poistenie sa z dohody o vykonaní práce odvádzajú aj zdravotné odvody. Ide o platenie preddavkov na zdravotné poistenie, nakoľko zdravotná poisťovňa po skončení kalendárneho roka vykonáva ročné zúčtovanie. Podľa výšky zaplatených preddavkov a na základe skutočnej povinnosti môže vzniknúť rozdiel.

Pri platení zdravotných odvodov z práce na dohodu platí:

• bez ohľadu na to, či ide o pravidelný alebo o nepravidelný príjem, vzniká povinnosť platiť zdravotné odvody, pokiaľ ich za dohodára neplatí štát
• spomínanou výnimkou sú študenti, ktorí sú počas trvania štúdia poistencami štátu, títo však uzatvárajú osobitnú dohodu o brigádnickej práci študentov
• medzi ďalšie výnimky patria príjmy z dohôd pre poberateľov výsluhového, starobného, predčasného či invalidného dôchodku po splnení podmienok.
• vo všetkých ostatných prípadoch odvádza zamestnávateľ do zdravotnej poisťovne preddavky na odvody vo výške 10 % a dohodár vo výške 4 %

Špecifická situácia nastáva, ak pracujete na dohodu iba v niektoré dni týždňa, no inak ste samoplatiteľom zdravotného poistenia. Zamestnávateľ vás totiž prihlási a zaplatí za vás odvody iba za tie dni, kedy ste skutočne prácu vykonávali. V ostatné dni si musíte platiť pomernú časť samostatne, pokiaľ nespadáte do jednej z kategórii vyššie. Ak máte trvalý pracovný pomer alebo podnikáte na živnosť a z týchto príjmov si platíte zdravotné odvody počas celého trvania, nemusíte sa ničoho obávať. To isté platí aj vtedy, ak pracujete na dohodu päť zo siedmich dní v týždni a to počas celého mesiaca. V tomto prípade vás zamestnávateľ prihlási do zdravotnej poisťovne na celý mesiac.

Príjem z práce vykonávanej na dohodu patrí medzi tzv. príjmy zo závislej činnosti. Ak ste mali príjem z dohody o vykonaní práce, tento musíte uviesť v daňovom priznaní, konkrétne ide o tlačivu typu A. To platí aj vtedy, ak ste mali okrem príjmu z dohody aj príjem z riadneho pracovného pomeru. V niektorých situáciách sa ale využíva tlačivo B. To platí vtedy, ak okrem príjmu z dohody máte príjem z podnikania, prenájmu alebo príjmy mimo závislej činnosti. Príjem z dohody sa daní štandardnou sadzbou dane z príjmu vo výške 19 %, v prípade vyššieho základu dane platí zvýšená sadzba 25 %. Na príjmy z dohody o vykonaní práce je možné si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane. Tá sa uplatňuje nielen na tento príjem, ale na všetky príjmy, ktoré podliehajú dani. Ročne ide o sumu 4.511, 43 €, čiže z tejto sumy sa neplatia ešte žiadne dane. Dohodár si môže nezdaniteľnú časť uplatniť mesačne, prípadne v ročnom daňovom priznaní. Z práce na dohodu zamestnávateľ odvádza preddavky na daň z príjmu, tak, ako aj pri bežných zamestnancoch. Pokiaľ však príde k mesačnému uplatňovaniu spomínanej nezdaniteľnej časti a príjem je nižší, ako táto mesačná časť, nemusia sa platiť žiadne preddavky.

Kedy sa dá uzatvoriť dohoda o vykonaní práce?

Tu sú 4 najdôležitejšie podmienky, kedy sa dá uzatvoriť:

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

• musí ísť o príležitostnú prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, nie pracovným časom, pod týmto pojmom sa myslí nie každodenná alebo bežná práca
• na prácu je potrebné uzatvoriť riadnu písomnú dohodu, ktorá bude presne určovať vykonanie pracovnej úlohy, dobu, rozsah práce aj dohodnutú odmenu
• zároveň nesmie ísť o činnosť, ktorá je predmetom autorského zákona, čiže nepôjde o kreatívnu prácu, po ktorej ostane dielo chránené autorstvom
• dohodu je možné uzatvoriť časovo najviac na obdobie 12 mesiacov a dohodnutá odmena nesmie byť nižšia, ako ustanovená minimálna mzda

Pri dohode o vykonaní práce je dôležitý časový rozsah práce. Ten je zo zákona ohraničený časovým fondom 350 hodín počas jedného kalendárneho roka. Táto doba je samozrejme maximálna, ako dohodár môžete odpracovať aj oveľa menšie obdobie. Zamestnávateľ je zároveň povinný viesť evidenciu pracovného času. V nej je treba, aby sa zaznamenala dĺžka časového úseku a dátum, kedy bola práca vykonávaní. Dohodárovi nemôže zamestnávateľ nariadiť pracovnú pohotovosť ani prácu nadčas. Ako dohodár ale môžete pracovať vo sviatok a vtedy vám patrí zvýšená odmena.

Dohoda o Pracovnej Činnosti: Pravidelná Výpomoc

Dohodu o pracovnej činnosti ako aj dohodu o brigádnickej práci študentov možno uzatvoriť iba na príležitostné práce. Jedná sa o pracovný vzťah vymedzený individuálne, nie druhovo a je vymedzený výsledkom práce. Dohodou o pracovnej činnosti sa môže vykonávať pracovná činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Povinnosťou je takisto, aby bola uzatvorená písomne, inak je neplatná. Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na dobu určitú alebo na neurčitý čas. V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, odmena, rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Možno v nej dohodnúť i spôsob ukončenia. Okamžité skončenie možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer.

Dohoda o Brigádnickej Práci Študentov: Príležitosť pre Študentov

Dohodu môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta. Povinnosťou je jej písomné uzatvorenie, pod sankciou neplatnosti. V nej sa dohodne dohodnutá práca, odmena, rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Uzatvára sa na dobu určitú, prípadne na neurčitý čas. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta podľa uvedenej dohody. Dohoda o brigádnickej práci študenta, ktorá študentovi umožňuje pracovať 20 hodín týždenne a je zvýhodnená v platení sociálnych odvodov až do výšky 200€.

Rozdiely medzi dohodou o vykonaní práce a dohodou o pracovnej činnosti

Na záver by sme radi pripomenuli, že Zákonník práce pozná nielen dohodu o vykonaní práce, ale aj dohodu o pracovnej činnosti. Ide o dve odlišné typy dohôd, hoci laikovi sa môžu javiť ako podobné či zhodné. V mnohých parametroch sa síce tieto typy zamestnávania zhodujú, no sú tu aj odlišnosti, ktoré sa týkajú zamestnávateľa ako aj dohodára. Prvou odlišnosťou je časový rozsah práce. Kým dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najviac na 350 hodín ročne, pri dohode o pracovnej činnosti je rozsah najviac 10 hodín týždenne. Iné je aj vymedzenie práce, pri prvom type výsledkom, pri druhom typom práce. Mzdové nároky sú zhodné, v oboch prípadoch musí ísť najmenej o sumu minimálnej hodinovej mzdy. Podobné je aj skončenie pracovného vzťahu pri dohodách. Mierna odlišnosť vzniká vo výške odvodového zaťaženia. Dohoda o vykonaní práce, pokiaľ ide o nepravidelný príjem, je o niečo menej zaťažená odvodmi. Vtedy totiž zamestnávateľ a ani zamestnanec neplatia odvody pre nemocenské poistenie a pre poistenie v nezamestnanosti. Na sociálnych odvodoch sa tak dá ušetriť 4,8 %.

Práca na Živnosť vs. Zamestnanie: Flexibilita a Podnikanie

Pravdepodobne ste už počuli o „zamestnávaní“ na IČO, teda na živnostenský list. Tento spôsob zamestnávania je nelegálny, nakoľko zamestnanie je tzv. závislá činnosť. Závislú činnosť definuje Zákonník práce ako prácu pri ktorej existuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, a prácu, ktorú zamestnanec vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, čo je pri výkone živnosti neprípustné. Samozrejme, môžete spolupracovať so živnostníkmi, ale v pozícii externých dodávateľov. Podnikatelia môžu so SZČO legálne spolupracovať outsorcovaním. Pokiaľ napríklad firma alebo podnikateľ vyčlenia niektoré činnosti a zveria ich SZČO alebo inej firme, je to právne v poriadku. Typickým príkladom sú napr. Za externého spolupracovníka neplatíte sociálne a zdravotné odvody a dane. SZČO si svoje odvody riešia sami, vy im iba platíte odmenu za prácu, ktorú si sami stanovia (napr. podľa hodín alebo podľa hotových činností.

Ak ponúkaná práca spĺňa znaky závislej práce, musí byť uzatvorená na jej vykonávanie pracovná zmluva, príp. dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Model zastierania pracovného pomeru prácou na živnosť sa nazýva „švarc systém“. Pomenovanie dostal po vynaliezavom českom podnikateľovi Miroslavovi Švarcovi, ktorý po Nežnej revolúcii začal podnikať a pracovno-právne vzťahy zamestnancov nahrádzal prácou na živnosť. Tým firme odbudli náklady na odvody, zároveň sa znížila administratíva súvisiaca so zamestnávaním. Keďže ľudia „na faktúru“ dostávali vyššiu odmenu, boli spokojné obe strany. O čo teda presne ide v prípade nelegálneho „švarc systému“? živnostník však bude vykonávať činnosti ako klasický zamestnanec (nadriadený vs. Tento fenomén začína byť stále viac pod drobnohľadom štátu a takýchto ľudí označuje za tzv. Od 1. januára 2026 ide o zvýšené sumy, a to od 4 000 do 200 000 eur. Pre pracovníka je maximálna pokuta 331 eur. Hoci inšpektoráty práce v roku 2023 vykonali vyše 18-tisíc kontrol, odhalili najmä prácu bez zmluvy či nelegálne zamestnávanie cudzincov a samotných fiktívnych živností len minimum - konkrétne u 12 zamestnávateľov 16 osôb, čo tvorí menej ako dve percentá zistených prípadov. Napriek tomu analýza Ministerstva financií SR z roku 2024 uvádza, že fiktívnych živnostníkov môže byť na Slovensku v súčasnosti viac ako 100-tisíc. Okrem zvýšenia pokút má zamedziť „zamestnávaniu na živnosť“ aj nové ustanovenie, ktoré bolo schválené v rámci tretieho konsolidačného balíčka. Z pohľadu ekonomiky švarc systém prináša výpadky príjmov z daní a odvodov v stovkách miliónov eur ročne. Ak však ide o účtovníčku, ktorú si najmete ako externého dodávateľa, ktorá pracuje vo svojom mene so svojimi prostriedkami, v tomto prípade by fakturovanie z jej živnosti bolo v poriadku. Práca na živnosť sa využíva často v stavebníctve, finančníctve alebo pri grafikoch či programátoroch.

Výhody a Nevýhody Práce na Živnosť

Práca na živnosť môže byť výhodná tak pre zamestnávateľa, ako aj pre samotného pracovníka. Najprv sa pozrieme na to, akým spôsobom sa opláca tento typ spolupráce zamestnávateľovi, resp. príspevok na stravovanie, príp. V neposlednom rade však ide aj o administratívnu úsporu, nakoľko vedenie mzdovej agendy a dodržiavanie zákonov týkajúcich sa zamestnávania predstavuje významnú byrokratickú záťaž. Za ďalšiu výhodu možno považovať možnosť flexibility a väčšej voľnosti pri podmienkach vzťahu medzi dvoma podnikateľmi v porovnaní so vzťahom zamestnanca a zamestnávateľa, ktorý je pomerne striktne upravený Zákonníkom práce.

Hlavnou výhodou je finančné hľadisko. Na faktúru je obvykle možné vypýtať si viac, ako by bola hrubá mzda zamestnanca. K novému podnikateľskému účtu vám pribalíme balík benefitov. Okrem toho si živnostník môže uplatniť paušálne výdavky, a to až vo výške 60 % z príjmov, plus zaplatené odvody, teda daň z príjmov platí z oveľa nižšieho daňového základu, ako ich platí zamestnanec na TPP. Navyše, ak sú príjmy zo živnosti nižšie ako 100 000 eur ročne, uplatní sa sadzba dane len vo výške 15 %, oproti klasickým 19 % u zamestnanca (príp. Od roku 2026 platí, že povinnosť platiť sociálne odvody vznikne od prvého dňa 6. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je SZČO oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Môžeme však povedať, že úplne na začiatku podnikania platíte iba zdravotné odvody, ktoré sú pre rok 2026 v minimálnej výške 121,92 eur mesačne. Dajte si však pozor, ak vyfakturujete príliš veľa, minimálne odvody postačovať nebudú a v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia vám vyjde nedoplatok.

Termín, kedy začne platiť riadne sociálne odvody, závisí od začiatku podnikania, od výšky dosiahnutých príjmov aj od skutočnosti, či si odložil termín na podanie daňového priznania. V tomto „medziobdobí“ by však platil do Sociálnej poisťovne v roku 2026 tzv. Zároveň sa môže stať, že vzhľadom na vyššie príjmy už bude musieť do Sociálnej poisťovne po skončení tohto obdobia platiť viac, ako je minimum, resp. neskôr aj do zdravotnej poisťovne. Pre zamestnanca sa ale výška čistej sumy značne líši. V prípade pracovného pomeru získa zamestnanec v roku 2026 v čistom 1 481,19 eura. Pri fakturovanej sume 2 724 eur je najvýhodnejšie práve obdobie, kedy ešte živnostník odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. Mesačne by mu tak ostávalo v čistom až 2 531,51 eura. Ide však o ilustratívny prepočet - vašu situáciu si preto preverte s presnými termínmi začatia podnikania s odborníkom. Zároveň sa daňovo-odvodové povinnosti neustále menia, preto nie je možné s istotou povedať, čo bude o rok či dva.

Obchodnoprávny vzťah

V prípade, že zamestnanec a zamestnávateľ nemajú uzatvorenú pracovnú zmluvu a na ich právny vzťah sa nevzťahuje Zákonník práce, ide o obchodnoprávny vzťah, v ktorom vystupuje jeden ako dodávateľ a druhý ako odberateľ či objednávateľ. Dôležité pre oboch je mať uzatvorenú kvalitnú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, ktorá by upravovala podmienky spolupráce, hoci zákon písomnú formu zmluvy nevyžaduje a možné je fungovať aj na systéme objednávok. V opačnom prípade bude zodpovedať za omeškanie, prípadne aj za škodu, ktorá môže vzniknúť na strane objednávateľa. Obchodná zmluva by mala dostatočne zohľadniť aj odmenu pre dodávateľa, aby si dodávateľ mohol riadne zaplatiť odvody, kúpiť stravu či vykryť stratu odmeny počas dovolenky a pod. Naopak, ak človek pracuje výhradne pre jedného odberateľa, pod jeho vedením a v jeho mene, je bezpečnejšie (a častokrát zo zákona povinné) uzatvoriť pracovný pomer.

Zmluva o Vzájomnej Spolupráci a Rámcová Zmluva o Obchodnej Spolupráci

Ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka umožňuje podnikateľom uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá zákonom nie je upravená ako zmluvný typ. Predpokladom je, že účastníci zmluvy musia dostatočne určiť predmet svojich záväzkov, inak zmluva nie je uzavretá. V prípade týchto zmlúv ide o takzvané inominátne (nepomenované) zmluvy. K nepomenovaným zmluvám je možné zaradiť aj zmluvy o spolupráci. Typickými zmluvami o spolupráci sú zmluva o vzájomnej spolupráci a rámcová zmluva o obchodnej spolupráci.

Zmluva o Vzájomnej Spolupráci

Zmluvou o vzájomnej spolupráci sa zmluvné strany dohodnú, že budú vykonávať činnosť, ktorá smeruje k vzájomnej spolupráci, koordinácii. Keďže ide o nepomenovanú zmluvu, práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia predovšetkým úpravou, ktorá je obsiahnutá priamo v zmluve. Pokiaľ však zmluva určité otázky nerieši, zmluvné strany sa riadia všeobecnou právnou úpravou pre obchodno-záväzkové vzťahy. Uvedenú zmluvu je vhodné a výhodné použiť vtedy, keď si podnikatelia chcú zabezpečiť vzájomnú spoluprácu, ktorá môže spočívať napr. v tom, že jeden z podnikateľov poskytne druhému finančný príspevok a druhá zmluvná strana sa zaviaže podnikateľa propagovať. Častá je aj vzájomná spolupráca podnikateľov a škôl. Predmetom vzájomnej spolupráce môže byť napríklad záväzok podnikateľa umožniť študentom vykonať prax či poskytnúť materiálnu pomoc škole a záväzok školy poskytnúť spoločnosti študentov na predajných a reklamných podujatiach spoločnosti. Zmluvu o vzájomnej spolupráci uzatvárajú často za účelom skvalitnenia poskytovaných služieb v cestovnom ruchu aj ubytovacie zariadenia a rôzne aquaparky, wellness centrá či podobné zariadenia slúžiace na oddych a regeneráciu. Predmetom vzájomnej spolupráce je najčastejšie poskytnutie zľavy ubytovaným hosťom a propagácia relaxačného zariadenia.

#

tags: #zmluva #kontrakt #dohoda #rozdiel