Zmluva Medzi Patria a Ministerstvom Obrany SR: Detailná Analýza

Úvod

Článok sa zameriava na detailnú analýzu zmlúv medzi spoločnosťou Patria a Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (MO SR), ako aj na súvisiace aspekty obrannej politiky, legislatívy a modernizácie ozbrojených síl. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na danú problematiku s využitím dostupných informácií.

Dohoda o obrannej spolupráci s USA

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) zdôraznil potrebu spolupráce s USA v oblasti obrany a zároveň garantoval suverenitu SR. Pripomenul, že predchádzajúce vlády Smeru-SD a Hlasu-SD v minulosti schvaľovali prítomnosť amerických vojakov na Slovensku na množstve cvičení. Minister kritizoval opozíciu za zanedbanie potrieb obrany SR a uprednostňovanie vlastných záujmov.

Vláda SR predložila Národnej rade SR návrh Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou Spojených štátov amerických. Dohoda bola prerokovaná a jednomyseľne schválená vládou SR 12. januára 2022. Rokovania o dohode trvali takmer štyri roky a prebiehali počas štyroch vlád. Do rokovaní boli zapojení odborníci a predstavitelia zo všetkých rezortov vlády SR, ktorých sa dohoda týka.

Dohoda prináša pre Slovensko a jeho občanov viac bezpečnosti a je rámcom pre jednoduchšie a predvídateľnejšie pôsobenie spojencov na našom území v prípade potreby. Zároveň vyjadruje zahraničnopolitickú orientáciu SR, ktorá bola zakotvená v Bezpečnostnej stratégii SR a Obrannej stratégii SR. Členstvo v NATO je dlhodobo jednou zo základných línií zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky SR.

Spoločné pôsobenie Ozbrojených síl SR so spojencami v rámci NATO je základným kameňom schopnosti zvládať hrozby. Dohoda prináša právny rámec na užšiu spoluprácu v oblasti obrany a vojenskú spoluprácu so Spojenými štátmi americkými, ktoré sú nespochybniteľne naším najsilnejším spojencom.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Minister Naď zdôraznil, že dohoda neumožňuje prítomnosť ozbrojených síl USA na našom území a že jediný, kto nás tu okupoval, boli vojská ZSSR riadené z Moskvy. Podľa neho, dohoda stavia vzájomný vzťah na primeraný právny základ a dáva možnosť s USA spoločne modernizovať slovenskú obrannú infraštruktúru. Na základe tejto dohody bude mať SR možnosť využiť finančné prostriedky USA z fondu European Deterrence Initiative.

Minister Naď zdôraznil, že SR uzatvorením Dohody o spolupráci v oblasti obrany so Spojenými štátmi žiadnym spôsobom neprichádza o svoju suverenitu a že naši spojenci nám našu suverenitu garantujú. Pripomenul, že za vlády Roberta Fica bola podpísaná podobná Dohoda o spolupráci v oblasti obrany s ČR.

Modernizácia Ozbrojených Síl SR

Spolupráca so Spojenými štátmi v oblasti obrany sa prehlbuje a rozširuje. Uskutočňuje sa stále viac cvičení, ktoré pomáhajú Ozbrojeným silám SR získavať vyššiu úroveň spôsobilostí a lepšie brániť Slovenskú republiku a jej spojencov. V spolupráci s USA sa modernizujú ozbrojené sily a prechádza sa na modernú techniku.

Práve na základe Dohody budeme mať možnosť postupne využiť finančné prostriedky USA z fondu European Deterrence Initiative. V súčasnosti sú plánované projekty modernizácie infraštruktúry OS SR v predpokladanej hodnote 100 mil. dolárov. V budúcnosti k nim však môžu pribudnúť ďalšie, keďže očakávame ďalšie alokácie schválené Kongresom USA v rokoch trvania zmluvy.

Zmluva na rozvoj a modernizáciu nemocnice v Prešove

Ministerstvo obrany (MO) SR uzavrelo zmluvu na rozvoj a modernizáciu fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove v hodnote 447,8 milióna eur bez DPH. Zmluvu zverejnili v centrálnom registri. Zhotoviteľom je skupina dodávateľov zastúpená spoločnosťou Bekor. Nová nemocnica má byť koncovým typom zdravotníckeho zariadenia s celkovým počtom 1009 lôžok s možnosťou plnohodnotnej reprofilizácie na 1200 lôžok. Postavená by mala byť do roku 2027. Projekt je realizovaný ako strategická investícia. Na výstavbu novej vojenskej nemocnice v Prešove by malo ísť z plánu obnovy 195 miliónov eur.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Daňové aspekty zmlúv

Ak je Dodávateľ identifikovaný pre DPH v inom členskom štáte EÚ alebo je zahraničnou osobou z tretieho štátu a miesto dodania služby je v SR, tento Dodávateľ nebude pri plnení Zmluvy fakturovať DPH. Vo svojej Kontraktačnej ponuke však musí uviesť príslušnú sadzbu a výšku DPH podľa zákona č. 222/2004 Z.z. a cenu vrátane DPH. Objednávateľ nie je zdaniteľnou osobou a v tomto prípade je/bude registrovaný pre DPH podľa § 7 a/alebo § 7a zákona č. 222/2004 Z.z. a bude povinný odviesť DPH v SR podľa zákona č.

Zákon o regulácii vesmírnych aktivít

V posledný novembrový štvrtok minulého roka sa Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada“) uzniesla na zákone o regulácii vesmírnych aktivít (ďalej len „slovenský vesmírny zákon“ alebo „zákon“). V Zbierke zákonov bol vyhlásený 20. decembra 2024 a účinným sa stal 1. februára 2025. Za prijatie slovenského vesmírneho zákona sa vyslovilo až 114 zo 139 hlasujúcich poslancov, pričom návrh, predložený vládou Slovenskej republiky (v gescii Ministerstva dopravy Slovenskej republiky), získal podporu naprieč takmer celým parlamentným politickým spektrom.

Obsah slovenského vesmírneho zákona je, tak ako aj nedávno prijaté vesmírne zákony v iných štátoch, aj keď to dôvodová správa nespomína, do značnej miery inšpirovaný modelovým zákonom o činnostiach vo vesmírnom priestore. Za vesmírne (kozmické) právo možno označiť súbor právnych noriem, čiže pravidiel správania sa, upravujúcich ľudské aktivity vo vesmírnom (kozmickom) priestore. Ide predovšetkým o medzinárodné vesmírne právo, ktoré je založené na piatich „veľkých“ medzinárodných zmluvách. Najvýznamnejšou z nich je Zmluva o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies z roku 1967, skrátene Kozmická zmluva. Ďalšia štvorica medzinárodných zmlúv podrobnejšie rozvíja ustanovenia Kozmickej zmluvy.

Avšak, právne normy upravujúce ľudskú činnosť týkajúcu sa aktivít vo vesmírnom priestore postupne prijímajú aj jednotlivé štáty, pričom v súčasnosti už nejde len tie, ktoré sa dajú označiť za vesmírne veľmoci. Takýto postup si totiž vyžadujú nie len medzinárodné vesmírne zmluvy, keďže plnenie záväzkov z nich vyplývajúcich pre jednotlivé zmluvné štáty je bez podrobnejšej vnútroštátnej úpravy náročné, ale aj rastúci záujem súkromného sektora o prieskum a komerčné využívanie vesmírneho priestoru. Pre ilustráciu, v posledných piatich rokoch vlastné vesmírne zákony prijali, okrem Slovenska, napríklad aj Luxembursko (2020), Slovinsko (2021), Cyprus (2023) či Lichtenštajnsko (2023). O čosi skôr, začiatkom 21. storočia, boli podobné zákony prijaté aj v Belgicku, v Holandsku či vo Francúzsku.

Podstatným rozdielom medzi medzinárodným právom a vnútroštátnym právom, a platí to aj pre vesmírne právo, sú subjekty práv a povinností. Zatiaľ čo pri medzinárodnom práve sú nimi najmä (suverénne) štáty, v prípade vnútroštátneho práva ide o fyzické osoby a právnické osoby podliehajúce jurisdikcii jednotlivých štátov. Subjektom práv a povinností vyplývajúcich z medzinárodných vesmírnych zmlúv je teda Slovenská republika, zatiaľ čo subjektom práv a povinností vyplývajúcich zo slovenského vesmírneho zákona sú najmä občania Slovenskej republiky a právnické osoby zriadené na jej území. Vnútroštátne vesmírne právo, na rozdiel od toho medzinárodného, je nie len výrazne mladšie (to slovenské ešte mladšie), ale aj problematické pokiaľ ide o jeho miesto vo vnútroštátnom právnom poriadku. Pre úplnosť treba dodať, že v súčasnosti sa plánuje prijatie právnej regulácie vesmírnych aktivít aj na pôde Európskej únie (tzv. EU Space Law). V prípade schválenia by táto právna úprava, ak by bola vo forme nariadenia, mala priamu aplikovateľnosť vo všetkých členských štátoch a prednosť pred ich vnútroštátnymi zákonmi.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Základným cieľom slovenského vesmírneho zákona je regulovanie vesmírnych aktivít. Nevyhnutným predpokladom pre jasnú interpretáciu a aplikáciu pravidiel upravujúcich tieto aktivity je však vymedzenie kľúčových pojmov. Za vesmírnu aktivitu sa považuje uvedenie vesmírneho objektu do prevádzky, jeho vypustenie do vesmírneho priestoru a jeho následné riadenie, vrátane jeho návratu na Zem. Vesmírny objekt zákon definuje ako objekt vytvorený ľudskou činnosťou určený na vypustenie do vesmírneho priestoru, vrátane jeho dopravného prostriedku. Vesmírnu aktivitu môže vykonávať len osoba, ktorá na túto činnosť získala povolenie. Takúto osobu zákon označuje za prevádzkovateľa vesmírnej aktivity. Výslovne nevypočítava kto takouto osobou konkrétne môže byť, no z ďalších ustanovení zákona vyplýva, že ňou môže byť tak fyzická osoba (napr. občan Slovenskej republiky), ako aj právnická osoba (napr. občianske združenie, obchodná spoločnosť, vysoká škola či verejná výskumná inštitúcia). Z ustanovení týkajúcich sa zodpovednosti za škodu (pozri ďalší text) vyplýva to, že prevádzkovateľom vesmírnej aktivity môže byť aj štátny orgán Slovenskej republiky. Z inej normy zákona zas možno vyvodiť, že o povolenie na vesmírne aktivity vydávané podľa slovenského vesmírneho zákona sa môže uchádzať nie len občan iného štátu, ale aj právnická osoba so sídlom v zahraničí. Dôvodová správa k slovenskému vesmírnemu zákonu ďalej zdôrazňuje, že zákonná regulácia sa nevzťahuje na prípady, pokiaľ subjekt pôsobí len ako dodávateľ vo vzťahu k vesmírnemu programu.

Jadro slovenského vesmírneho zákona predstavujú ustanovenia týkajúce sa povoľovania vesmírnych aktivít. Nejde pritom len o slovenský „výmysel“. Požiadavka na ich povoľovanie totiž vyplýva z už spomínanej Kozmickej zmluvy (Čl. VI), v zmysle ktorej to má byť práve (zmluvný) štát, ktorý povoľuje činnosť neštátnych (nevládnych) subjektov. V zmysle slovenského vesmírneho zákona vydávanie povolení na vesmírne aktivity patrí Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“), a to na základe písomnej žiadosti (budúceho) prevádzkovateľa. Ministerstvo dopravy je však viazané stanoviskami ďalších štátnych orgánov, ktoré si musí vyžiadať. Ak by čo i len jedno z nich bolo nesúhlasné, povolenie na vykonávanie vesmírnych aktivít sa nevydá. Stanoviská poskytuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.

Zákon podrobne vypočítava náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na vesmírne aktivity (§ 4). Okrem identifikácie žiadateľa musí obsahovať najmä popis vesmírnej aktivity, na ktorú sa povolenie žiada; popis vesmírneho objektu, vrátane jeho technickej špecifikácie, účelu a predpokladanej životnosti; identifikáciu spolupracujúceho štátu, ak ma byť vesmírna aktivita uskutočňovaná viacerými štátmi; havarijný plán pre prípad straty kontroly nad vesmírnym objektom či popis finančnej spôsobilosti žiadateľa. Jednou z podmienok pre udelenie povolenia je totiž aj finančná spôsobilosť žiadateľa. K ďalším podmienkam, bez ktorých splnenia nemožno povolenie udeliť, patrí aj to, že dotknutá vesmírna aktivita nebude v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ani jej zahraničnopolitickými záujmami a taktiež nebude predstavovať ohrozenie jej obrany alebo bezpečnosti. V súlade so všeobecnými princípmi medzinárodného vesmírneho práva (napr. preambula a Čl. IV Kozmickej zmluvy) je podmienkou aj to, že vesmírna aktivita nebude viesť k vyneseniu zbraní, ich testovaniu či výstavbe vojenskej základe vo vesmíre.

Vydané povolenie obsahuje identifikáciu prevádzkovateľa, popis regulovanej vesmírnej aktivity a podmienky, povinnosti alebo obmedzenia vykonávania dotknutej vesmírnej aktivity určené ministerstvom dopravy. Obsahom zákona sú aj pravidlá zmeny a zániku povolenia (§ 7). Povolenie na vesmírnu aktivitu zaniká najmä uplynutím doby jeho platnosti, jeho odňatím a zánikom prevádzkovateľa (smrť fyzickej osoby alebo zánik právnickej osoby). Ministerstvo dopravy povolenie odníme v prípade, ak zistí, že prevádzkovateľ v žiadosti u jeho udelenie neuviedol pravdivé údaje alebo ak prevádzkovateľ prestal spĺňať podmienky na udelenie povolenia. Zákon predpokladá aj možnosť odňatia povolenia na žiadosť prevádzkovateľa. A napokon, do úvahy prichádza aj zmena povolenia, najmä zmena prevádzkovateľa.

Z už viac razy spomínanej Kozmickej zmluvy pre štáty, teda aj pre Slovenskú republiku, vyplýva povinnosť trvalej kontroly nad povolenými vesmírnymi aktivitami (Čl. IV). Slovenský vesmírny zákon preto obsahuje aj pomerne podrobné pravidlá o dohľade nad dodržiavaním povinností, ktoré ustanovuje (§ 12). Dohľad má vykonávať okrem ministerstva dopravy aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Predmetom dohľadu môžu byť písomné a ústne vyjadrenia prevádzkovateľa či jeho zamestnancov, ako aj skutočnosti vyplývajúce z predložených dokladov. Zákon upravuje aj oprávnenia zamestnanca vykonávajúceho dohľad pri jeho výkone (napr. vstup na pozemky a do priestorov prevádzkovateľa, v ktorých sa nachádza kontrolované zaradenie súvisiace s vesmírnou aktivitou).

Keďže vesmírne aktivity sú pomerne rizikové, slovenský vesmírny zákon obsahuje ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti za škodu (§ 11). Tieto nadväzujú na medzinárodné záväzky, ktoré Slovensko vo vzťahu k škode spôsobenej pri vesmírnych aktivitách má. Slovenská republika je totiž zmluvnou stranou Dohovoru o medzinárodnej zodpovednosti za škodu spôsobenú kozmickými objektmi z roku 1972. Podľa tejto medzinárodnej zmluvy vypúšťajúci štát zodpovedá za škodu spôsobenú jeho kozmickým objektom na povrchu Zeme alebo lietadlám za letu (Čl. II). Slovenský vesmírny zákon rieši následky takejto zodpovednosti. Ak Slovenská republika nahradí škodu za ktorú zodpovedá, ma voči prevádzkovateľovi vesmírneho objektu, ktorý ju spôsobil, právo tzv. regresnej náhrady. Túto náhradu realizuje poisťovateľ, s ktorým prevádzkovateľ vesmírneho objektu povinne uzavrel poistnú zmluvu. Ide teda o povinné zmluvné poistenie, ktoré musí prevádzkovateľ uzavrieť, pričom limit poistného plnenia musí byť najmenej vo výške 60.000.000 Eur. Povinnosť uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu však nie je daná v prípade, ak jeho vesmírny objekt má hmotnosť menšiu ako 100 kg a je skonštruovaný z materiálov zaručujúcich to, že zhorí pri opätovnom vstupe do atmosféry. Žiadny zo štyroch slovenských vesmírnych objektov (pozri ďalší text) nepresahuje hmotnosť 2.480 g (tú má družica GRBBeta), takže z tohto hľadiska by priblížené pravidlá na ne neboli aplikovateľné.

Čoraz závažnejším problémom ľudských aktivít vo vesmíre je vesmírny odpad, čo sa snaží reflektovať aj slovenský vesmírny zákon. V prvom rade vesmírny odpad definuje, a to ako nefunkčný a na žiadny účel neslúžiaci vesmírny objekt alebo jeho časť, ktorá sa nachádza vo vesmírnom priestore (§ 2 ods. 6). Prevádzkovateľom zákon ukladá povinnosť prijať a dodržiavať primerané opatrenia na obmedzenie vzniku vesmírneho odpadu. Zákon ďalej dodáva, že prevádzkovateľ je pri realizácii týchto opatrení smerujúcich k obmedzeniu vzniku vesmírneho odpadu povinný zohľadniť medzinárodné usmernenia pre obmedzenie vzniku vesmírneho odpadu. Takéto usmernenia prijal najmä Výbor Organizácie spojených národov (ďalej len „OSN“) pre mierové využívanie vesmírneho priestoru (UNCOPUOS Space Debris Mitigation Guidelines). Schválené boli Valným zhromaždením OSN v roku 2007. Keďže nie sú súčasťou žiadnej z medzinárodných zmlúv, nepovažujú sa za záväzné pramene medzinárodného (vesmírneho) práva, ale len za tzv. soft law. Avšak, vo vzťahu k slovenským prevádzkovateľom ich možno považovať za záväzné, keďže na ne slovenský vesmírny zákon priamo odkazuje. Pokiaľ ide o obsah týchto usmernení, venujú sa napríklad znižovaniu poruchovosti v pohonných a energetických systémoch (keďže takáto porucha môže viesť k vzniku vesmírneho odpadu), problematike úmyselného ničenia vesmírnych objektov (keďže by to mohlo viesť k tvorbe úlomkov vesmírnych objektov), vhodnosti vyčerpania všetkých zdrojov energie vesmírneho objektu (aby sa obmedzilo riziko zničenia iného vesmírneho objektu v dôsledku zostatkovej energie) či obmedzeniu dlhodobej prítomnosti vesmírnych objektov v oblasti nízkej obežnej dráhy po skončení ich misie. Existujú taktiež usmernenia prijaté Medziagentúrnym výborom pre koordináciu vesmírneho odpadu (IADC Space Debris Mitigation Guidelines), ktorý združuje vesmírne agentúry jednotlivých štátov. Tieto usmernenia boli prijaté v roku 2002 a naposledy aktualizované v januári 2025.

Ďalšiu dôležitú súčasť slovenského vesmírneho zákona predstavuje zriadenie národného registra vesmírnych objektov (ďalej len “slovenský register vesmírnych objektov” alebo „register“; § 9). Existenciu takéhoto registra pritom predkladá Dohovor o registrácii objektov vypustených do kozmického priestoru z roku 1975 (Čl. Do slovenského registra vesmírnych objektov sa podľa zákona majú zapisovať všetky vesmírne objekty, pre ktoré je Slovenská republika vypúšťajúcim štátom podľa medzinárodnej zmluvy. V zmysle už spomínaného Dohovoru o registrácii objektov vypustených do kozmického priestoru sa za vypúšťajúci štát považuje ten štát, z ktorého územia alebo zariadenia bol vesmírny (kozmický) objekt vypustený, ako aj štát, ktorý vypustenie takéhoto objektu obstaráva. Ako ešte vyplynie z ďalšieho textu, vo vzťahu k Slovensku, ktoré nemá vlastné kapacity na vypúšťanie vesmírnych objektov, je relevantná skôr druhá z uvedených častí definície. Slovenský vesmírny zákon ďalej podrobne vypočítava všetky údaje, ktoré majú byť do registra zapísané. Tieto údaje sú v zásade „odkopírované“ z už citovaného dohovoru (ide najmä o všeobecnú funkciu vesmírneho objektu, jeho hlavné orbitálne parametre ako čas obehu Zeme, sklon dráhy, apogeum a perigeum, či dátum a mesto jeho vypustenia). Prevádzkovateľ dotknutého vesmírneho objektu je povinný o jeho zápis do registra požiadať najneskôr 30 dní pred jeho plánovaným vypustením. Zákon určuje Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, povinnosť poskytnúť informácie o registrácii vesmírneho objektu generálnemu tajomníkovi OSN, a to najneskôr v deň vypustenia. Zapísanie vesmírneho objektu do slovenského registra vesmírnych objektov, aj keď ide o povinnosť, je spoplatnené. Správny poplatok za zápis je určený vo výške 100 Eur.

Čo sa týka konkrétnych vesmírnych objektov zapísaných v slovenskom registri vesmírnych objektov, tie sú ku dňu spracovania tohto článku (10. 7. 2025) štyri. Vo všetkých štyroch prípadoch však ide o vesmírne objekty vypustené ešte pred prijatým slovenského vesmírneho zákona. Avšak, v zmysle jeho prechodného ustanovenia sa tieto objekty, už zaregistrované v registri OSN, považujú za vesmírne objekty zaregistrované podľa slovenského vesmírneho zákona. Všetky zo štvorice slovenských vesmírnych objektov majú rovnaké určenie (rádioamatérsko aktivity, skúšky technológií a vedecko-technické experimenty). Prvým z nich je skCUBE, ktorého prevádzkovateľom je občianske združenie Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity. Vypustený bol ešte 23. júna 2017 v indického kozmodrómu Satish Dhawan Space Center za pomoci nosnej rakety PSLV-XL (objekt je už od 12. novembra 2023 nefunkčný). Ďalšie tri slovenské vesmírne objekty patria Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Družica GRBAlpha bola vypustená 22. marca 2021 z kazašského Bajkonuru raketou Sojuz-2.1a, družica VERONIKA (pomenovaná po dcére podnikateľa Borisa Procika, ktorý je spoločne v registri vedený ako prevádzkovateľ) bola vypustená 11. novembra 2023 z kozmodrómu Vandenber Space…

tags: #zmluva #medzi #Patria #a #Ministerstvom #obrany