Štatút Rady Európy: Základný pilier európskej spolupráce

Úvod

Rada Európy, najstaršia európska politická organizácia, zohráva kľúčovú úlohu v presadzovaní ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu na európskom kontinente. Jej vznik bol priamym dôsledkom snahy o povojnovú obnovu a zabezpečenie trvalého mieru a stability v Európe. Tento článok sa zameriava na zmluvu, na ktorej základe Rada Európy vznikla, a na jej význam pre európsku integráciu.

Vznik Rady Európy a jej ciele

Rada Európy vznikla ako prvá európska politická inštitúcia po druhej svetovej vojne. Bola založená 5. mája 1949 v Londýne podpísaním multilaterálnej medzinárodnej zmluvy nazvanej Štatút Rady Európy. Rada Európy vznikla 3. augusta 1949 dosiahnutím siedmej potrebnej ratifikácie.

Medzi základné ciele jej vzniku patrí „ochrana a ďalší rozvoj ľudských práv a základných slobôd“. Rada Európy je medzivládna politická organizácia európskych štátov. Jej cieľom je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi jej členmi za účelom ochrany a napĺňania ideálov a zásad, ktoré sú ich spoločným dedičstvom a uľahčenia ich hospodárskeho a spoločenského rozvoja.

Štatút Rady Európy: Základný dokument

Štatút Rady Európy je základnou zmluvou, ktorá definuje ciele, štruktúru a fungovanie organizácie. Stanovuje podmienky členstva, právomoci hlavných orgánov a mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi.

Podmienky členstva

Členom Rady Európy sa môže stať každý európsky štát pod podmienkou, že prijme princíp právneho štátu a zaručí ľudské práva a základné slobody všetkým osobám, ktoré podliehajú jeho právomoci. Podmienkou členstva štátu v Rade Európy je záväzok dodržiavať princípy právneho štátu a demokracie a rešpektovať základné ľudské práva a slobody. Členský štát musí byť zmluvnou stranou štatútu RE a musí tiež prijať a uplatňovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Slovenská republika sa stala 30. júna 1993 členom Rady Európy. Členstvom v RE sa otvorili Slovensku nové možnosti účasti na riešení spoločných politických problémov Európy, ako aj nové možnosti a formy právnej spolupráce.

Hlavné orgány Rady Európy

Hlavnými orgánmi RE sú Výbor ministrov, Parlamentné zhromaždenie, Kongres miestnych a regionálnych samospráv a sekretariát na čele s generálnym tajomníkom RE.

• Výbor ministrov: Rozhodovacím orgánom Rady Európy je Výbor ministrov, ktorý tvoria ministri zahraničných vecí členských štátov. Členské krajiny sa striedajú v predsedníctve Výboru ministrov každých šesť mesiacov. Slovenskú republiku vo Výbore ministrov RE reprezentuje šéf diplomacie, v súčasnosti je to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
• Parlamentné zhromaždenie: SR v Parlamentnom zhromaždení RE zastupuje Stála delegácia piatich poslancov a piatich náhradníkov (zložená z poslancov Národnej rady SR).
• Sekretariát: Zodpovednosť za realizáciu strategických cieľov, čerpanie rozpočtových prostriedkov a dohliadanie na každodenný chod organizácie a sekretariátu je zverená generálnemu tajomníkovi RE.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) bol zriadený Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol prijatý v roku 1950. Každý členský štát RE musí byť stranou dohovoru. ESĽP je stála súdna inštancia, ktorá právne záväznými a vykonateľnými rozsudkami rozhoduje o porušení práv garantovaných dohovorom.

Činnosť Rady Európy

Činnosť Rady Európy je dnes najmä z pohľadu verejnosti spojená práve so zabezpečovaním a monitoringom dodržiavania vysokého štandardu ľudských práv a základných slobôd. Právnu rovinu spolupráce členských štátov Rady Európy, jej všeobecný a záväzný dosah zabezpečujú najmä dohovory vypracované na pôde Rady Európy a otvorené členským štátom (resp. aj tretím štátom či medzinárodným organizáciám) na podpis.

Spolupráca v oblasti kultúry

Hlavné ťažisko spolupráce s Radou Európy z hľadiska pôsobnosti MK SR sa sústreďuje na oblasť kultúry, kultúrneho dedičstva a médií. Tieto orgány si v danej oblasti, v ktorých má zastúpenie všetkých 47 členských krajín Rady Európy, zriaďujú podľa potreby ďalšie pracovné orgány koordinujúce činnosť v rôznych špecializovaných sférach. MK SR za jednu z priorít považuje i prispôsobovanie domáceho právneho poriadku medzinárodným právnym dokumentom. S týmto cieľom pravidelne sleduje aktivity v oblasti tvorby dohovorov Rady Európy, zabezpečuje ich komparáciu s vnútroštátnou legislatívou a zohľadňuje ich pri príprave nových zákonov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Slovenská republika prostredníctvom MK SR vstúpila do Európskeho programu prehľadov národných kultúrnych politík členských krajín Rady Európy. Participácia Slovenskej republiky na programe veľkých umeleckých výstav pod záštitou Rady Európy priniesla výsledok v podobe účasti SR na 27. putovnej umelecko-historickej výstave Stred Európy okolo roku 1000.

Výzvy a budúcnosť Rady Európy

Digitalizácia zároveň prináša demokratickým systémom a inštitúciám nové výzvy. Rýchly rozvoj informačných technológií zvýšil potrebu dôkladnej ochrany osobných údajov, ktorej právo zabezpečujú nástroje Európskej únie (EÚ) aj RE.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #na #ktorej #zaklade #vznikla #rada