Kúpna zmluva na nákup od fyzickej osoby: Vzor a dôležité aspekty

Kúpna zmluva je základným právnym dokumentom pri prevode vlastníctva hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. V prípade, ak predávajúcim je fyzická osoba, je dôležité dodržiavať určité náležitosti a mať na pamäti špecifiká, ktoré sa líšia od kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na kúpnu zmluvu s fyzickou osobou, vrátane vzoru a kľúčových bodov, ktoré je potrebné zvážiť.

Právny rámec kúpnej zmluvy

Kúpna zmluva medzi dvoma nepodnikateľmi sa riadi ustanoveniami § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Na rozdiel od kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi, ktorá sa riadi Obchodným zákonníkom (§ 409 a nasl.), občianskoprávna kúpna zmluva kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa a vyžaduje jasné a zrozumiteľné formulácie.

Identifikácia zmluvných strán

Zmluva musí obsahovať presné označenie zmluvných strán.

• Predávajúci: Meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu.
• Kupujúci: Meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu.

Predmet kúpnej zmluvy

Predmetom kúpnej zmluvy je hnuteľná vec, ktorej vlastníkom je predávajúci. Predávajúci sa zaväzuje previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy na kupujúceho a kupujúci sa zaväzuje prevziať od predávajúceho predmet kúpy a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu. Predmet kúpy musí byť špecifikovaný dostatočne konkrétne, tak, aby nebol zameniteľný s inou hnuteľnou vecou. Ak existuje, špecifikujte aj príslušenstvo, ktoré sa vzťahuje k predmetu kúpy, napr.: návod na obsluhu, záručný list.

Predávajúci musí vyhlásiť, že je výlučným vlastníkom predmetu kúpy a že predmet kúpy nie je zaťažený záložným právom ani právami tretích osôb.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Technický stav predmetu kúpy

Predávajúci prehlasuje, že oboznámil kupujúceho s technickým stavom predmetu zmluvy a že žiadne skryté vady, o ktorých musel vedieť, kupujúcemu nezatajil. Kupujúci prehlasuje, že pozná technický stav predmetu zmluvy a berie na vedomie, že miera opotrebenia zodpovedá veku hnuteľného majetku a dohodnutej cene.

Nadobudnutie vlastníckeho práva a prechod rizík

Vlastnícke právo k predmetu kúpy prechádza z predávajúceho na kupujúceho prevzatím predmetu kúpy. Dňom prevzatia predmetu kúpy prechádzajú na kupujúceho všetky práva a povinnosti, ako aj nebezpečenstvo náhodnej škody a náhodného zhoršenia predmetu kúpy.

Zodpovednosť za vady predmetu kúpy

V prípade, ak sa na veci vyskytnú vady, zmluvné strany sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú nároky zo zodpovednosti za vady. Je dôležité si uvedomiť, že zamestnanec sa nemôže vopred vzdať svojich práv. Takéto vzdanie sa vopred by bolo absolútne neplatné.

Kúpna zmluva pri predaji motorového vozidla

Kúpno-predajná zmluva určuje, že predávajúci je výlučným vlastníkom motorového vozidla. Uvádzajú sa v nej informácie o vozidle ako druh vozidla (osobné / nákladné), továrenská značka, typ, farba, rok výroby, číslo technického preukazu. Odporúča sa doplniť do zmluvy ustanovenie o tom, že vozidlo nebolo zatopené. Pomôže vám to v prípade, ak sa zistí opak a budete si môcť nárokovať kompenzáciu. Viac k tejto téme nájdete v našom článku.

Predávajúci predáva kupujúcemu kúpno-predajnou zmluvou predmetné motorové vozidlo za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu. Kupujúci tak preberá vozidlo do svojho výlučného vlastníctva. V súlade s kúpno-predajnou zmluvou je kupujúci oprávnený vykonať aj prepis vozidla v evidencii motorových vozidiel. Treba tiež uviesť, či bude suma vyplatená hotovostne alebo na účet. Kupujúci musí previesť sumu na účet v deň podpísania kúpno-predajnej zmluvy. Ak sa tak nestane, je predávajúci oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť. Zmluvné strany sú tak povinné vydať si navzájom poskytnuté služby naspäť. Kupujúci vyhlasuje, že sa so stavom vozidla riadne oboznámil jeho obhliadkou a skúšobnou jazdou.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Kúpno-predajná zmluva stanovuje, že predávajúci odovzdá kupujúcemu vozidlo v deň podpisu tejto zmluvy. Pri kúpe vozidla si tiež nezabudnite porovnať ceny poisťovní za povinné zmluvné poistenie. Pri kúpe alebo predaji vozidla je kúpno-predajná zmluva dôležitým dokumentom. Obsahuje dôležité informácie o vozidle, skrytých vadách, technickom stave a samozrejme aj informácie o cene vozidla. Predstavuje vzájomný záväzok medzi kupujúcim a predávajúcim, pričom osoba predávajúca sa zaväzuje dodať kupujúcemu danú vec (v tomto prípade vozidlo) a na strane osoby kupujúcej znamená zmluva povinnosť prevziať si danú vec (vozidlo) a zároveň za ňu zaplatiť sumou, na ktorej sa obidve strany dohodli v kúpno predajnej zmluve. Zmluva je určená pre fyzické ale aj právnické osoby.

V každej kúpno-predajnej zmluve musí byť správne vyplnený predmet zmluvy, cena, osobné údaje predávajúcej a kupujúcej osoby a všetky práva a povinnosti vyplývajúce z kúpno-predajnej zmluvy. Kúpno-predajná zmluva je uzavretá v zmysle § 588 zákona Občianskeho zákonníka, § 262, prípadne § 409.

Kúpna zmluva na nehnuteľnosť

Zmluva, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (môže ísť o kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, zámennú zmluvu, dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov), musí mať vždy písomnú formu, a to v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Účastníkmi kúpnej zmluvy sú predávajúci a kupujúci. V prípade, ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých osôb, vystupujú všetci na jednej strane ako účastníci zmluvy.

Obsah kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť

• Identifikácia nehnuteľnosti:
  • pri pozemku z uvedenia parcelného čísla, druhu pozemku a jeho výmery (napr. parc. č. 123, orná pôda, o výmere 500 m2)
  • pri stavbe z uvedenia súpisného čísla a parcelného čísla pozemku, na ktorom stavba stojí (napr. dom s. č. 123 postavený na parc. č. 456)
• Kúpna cena: Kúpna cena je vecou dohody zmluvných strán. Jedinou podmienkou je, aby nebola v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná kúpna cena môže byť nižšia alebo vyššia ako úradná hodnota nehnuteľnosti, avšak všetky poplatky a daň z prevodu nehnuteľnosti sa budú rátať z tej vyššej hodnoty.
• Spôsob zaplatenia kúpnej ceny: Spôsob zaplatenia kúpnej ceny je taktiež ponechaný na dohode zmluvných strán. Pri predaji nehnuteľnosti si však treba uvedomiť, že vlastnícke právo sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností.
• Technický stav nehnuteľnosti: Technický stav nehnuteľností je zvyčajne podrobne popísaný a ohodnotený v znaleckom posudku. Je však vhodné, ak zmluvné strany spoločne technický stav odsúhlasia, prípadne do zmluvy uvedú tie nedostatky, s ktorými kupujúci nehnuteľnosť preberá. Taktiež odporúčame preskúmať časť C listu vlastníctva, kde sa zapisujú ťarchy viaznuce na nehnuteľnosti, napr. vecné bremená, záložné práva a pod.
• Vklad do katastra nehnuteľností: Vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností. Aby bola právna istota medzi účastníkmi zabezpečená aj po podpise kúpnej zmluvy, katastrálny úrad po doručení návrhu na vklad vlastníckeho práva vyznačí do predmetného listu vlastníctva tzv. plombu. Plomby sa do listu vlastníctva zapisujú v poradí, v akom boli návrhy doručené katastrálnemu úradu.
• Záverečné ustanovenia: Záverečné ustanovenia obsahujú všeobecné náležitosti a vyhlásenia zmluvných strán. Dôležitý pri prevode nehnuteľnosti je počet vyhotovení zmluvy - katastrálny úrad pre vykonanie vkladu vyžaduje tri vyhotovenia určené pre kataster a navyše toľko vyhotovení, koľko je účastníkov. Na všetkých týchto vyhotoveniach musí byť úradne overený podpis prevodcu (pri kúpnej zmluvy predávajúceho, pri darovacej zmluve darcu, pri ostatných druhoch zmlúv podpisy všetkých účastníkov). Odporúčame preto, v prípade, že si počas konania na katastrálnom úrade chcete ponechať nejaké vyhotovenie zmluvy, vypracovať viac vyhotovení. Konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva začne katastrálny úrad na základe návrhu podaného účastníkmi zmluvy, prípade niektorým z nich.

Daňové aspekty kúpnej zmluvy

Účastníci kúpnej zmluvy sú kupujúci a predávajúci, to znamená, že z pohľadu daní z príjmov na jednej strane u predávajúceho ide o príjem a na druhej strane u kupujúceho o výdavok. Pokiaľ ide o daňovú oblasť, sú odlišnosti pri zdanení fyzických a právnických osôb z pohľadu vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam. Pritom právne predaj a prevod vlastníckych vzťahov nehnuteľností sa riadi podľa Občianskeho zákonníka nezávisle, či ide o podnikateľské subjekty alebo nepodnikateľov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zdaňovanie príjmu z predaja nehnuteľnosti u fyzickej osoby

Príjem z predaja nehnuteľností u fyzickej osoby je predmetom dane z príjmov podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetom dane z príjmov fyzických osôb nie sú nehnuteľností získané dedením, darovaním alebo vydaním v zmysle zákonov o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd a rehabilitácií v znení neskorších predpisov, napríklad zákony č. 403/1990 Zb., č. 119/1990 Zb., č. 87/1991 Zb., č. 229/1991 Zb., č. 319/1991 Zb.

Oslobodenie od dane z príjmov z predaja nehnuteľnosti u fyzickej osoby:

1. Vlastník bytu odpredá byt, prípadne obytný dom s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak mal v ňom trvalý pobyt a vlastníctvo aspoň dva roky pred jeho odpredajom podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o daniach z príjmov.
2. Iné nehnuteľnosti okrem bytov a obytného domu s najviac dvoma bytmi boli nadobudnuté päť rokov pred ich predajom s podmienkami podľa § 4 ods. l písm. podľa § 9 zákona o daniach z príjmov.
3. Ak sa nehnuteľnosť využívala na podnikateľskú činnosť, prenájom alebo inú zárobkovú činnosť, na ktorú sa nehnuteľnosť využívala, resp. z nej plynuli zdaniteľné príjmy. Do základu dane na zdanenie v takomto prípade vstupuje len pomerná časť príjmu z jeho odpredaja podľa pomeru, v akom sa využívala nehnuteľnosť na dosahovanie príjmov.

Zdaňovanie príjmu z predaja nehnuteľnosti u právnickej osoby

Predmetom dane z príjmov právnickej osoby sú podľa § 18 ods. l príjmy (výnosy) okrem iných aj z nakladania s majetkom z titulu jeho predaja. Medzi majetok patrí aj nehnuteľnosť, ktorá sa využíva na podnikateľskú činnosť. U právnických osôb, ktoré nie sú založené ani zriadené na podnikanie, je rovnako príjem z predaja majetku predmetom dane z príjmov. Oslobodené od dane sú príjmy pri predaji majetku, ktorý sa využíval na výkon hlavnej činnosti, pričom platí limit celkom 300 000 Sk za zdaňovacie obdobie vrátane zisku z predaja majetku. Ak sa z predaja dosiahol príjem nad uvedený limit, zdaní sa len suma nad uvedenú hranicu - § 19 ods. l písm. c).

Autorská licenčná zmluva

Licenčná autorská zmluva je zmluvou podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva niekomu inému právo či licenciu jeho dielo ďalej používať na rôzne účely - napríklad či najmä na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj (§ 40 starého autorského zákona, § 65 toho nového - č. 185/2015). Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy určite úspechom, ide totiž - resp. v závislosti od formulácie a nastavení zmluvy môže ísť - o ľudovo povedané bájny “pasívny príjem”.

predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona. Teda napr. článok, kniha, hudba, výtvarné či architektonické dielo, ale aj softvér či databáza. okrem diela definuje autorský zákona aj “umelecký výkon” - ním je “predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom“. Aj v súvislosti s umeleckým výkonom je možné udeliť právo na jeho používanie. Nie je ním však napr. predvádzanie šiat modelkami - čo hovorí metodický pokyn k zdaňovaniu autorských príjmov od metodikov Finančného riaditeľstva; nejde síce o právne záväzný text (nie je to zákon), ale predsa.

odmena patrí autorovi za použitie diela. zaujímavosťou je, že autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem “licenčná zmluva” (§ 65). Akési rozdelenie autorských príjmov na “aktívne” a “pasívne” vyplýva skôr z predpisu upravujúceho zdanenie príjmov autorov, teda zo zákona o dani z príjmov (§ 6) - a z už spomenutého dovysvetľujúceho metodického pokynu daniarov.

príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona - teda príjmy pasívne bez odvodov. Podstatná je teda formulácia dohody, resp. zmluvy medzi vyplácateľom odmeny a samotným autorom resp. Príjmy z použitia diela (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) nespadajú do definície samostatnej zárobkovej činnosti, i keď to vzhľadom na názov paragrafu a i celú jeho štruktúru na prvý pohľad vyzerá. Registrácia teda podľa všetkého potrebná nie je. Fyzická osoba, ktorá dosiahla v danom roku iba príjmy z použitia diela, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom.

Naopak, aktívne autorské príjmy registrácii na DÚ zatiaľ podliehajú: autor sa na DÚ musí registrovať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal vykonávať túto autorskú činnosť - pozor, nie po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený.

Daňové aspekty licenčnej zmluvy

Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. čo sa týka Sociálnej poisťovne, táto akoby “výnimka“ pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011 - ako akási kompenzácia za zavedenie odvodov z príjmov autorov, ktorou sa od odvodov oslobodili dlhodobé pasívne príjmy (okrem licenčných poplatkov ide napr. rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov).

Síce sa na túto tému na internete občas zúrivo diskutuje - napr. zdravotná poisťovňa údajne zdaní každý príjem SZČO, ktorý má pridelené DIČ - zákon však z okruhu “zodvodňovaných” príjmov pasívne príjmy autorov jednoznačne vylučuje. “Nezodvodnenie” však závisí od uvedenia príjmu v správnej časti daňového priznania.

Daň z príjmov z odmeny autor samozrejme platí. a) predovšetkým nechať svoju odmenu zdaniť pri zdroji vyplácateľa - ten odvedie 2% do literárneho fondu a zo zvyšku 19% štátu, autor už nemusí robiť nič. b) autor si odmenu zdaní sám, v daňovom priznaní. aj od pasívneho autorského príjmu je totiž možné odpočítať si paušálne výdavky. A teda z jeho väčšej časti daň nezaplatiť. Od r. pozor, príjem znížený o paušálne výdavky zdaňuje sadzbou 19%. A to aj od r. 2020, odkedy vybraní podnikatelia (fyzické osoby s aktívnymi príjmami) a právnické osoby s príjmami/výnosmi maximálne 100 000 EUR ročne zdaňujú svoj základ dane sadzbou 15%. Autorskú licenčnú odmenu teda prijímateľ zdaní sadzbou 19% aj v prípade, že daná fyzická osoba má celkové zdaniteľné príjmy za daný rok nižšie resp. v prípade “voľby b)” - tj zdanenie v daňovom priznaní autora - sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou.

Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov” (viac: Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty). Pozor aj na ostatné limitácie daňových výdavkov - autorská odmena je tzv. 2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. V minulosti: áno, spravidla odvádzali. Aj napriek otázke, čo má programátor spoločné s literatúrou alebo či si prípadne môže prísť využiť tvorivý pobyt do kaštieľa v Budmericiach. 2% zráža vyplácateľ z hrubej odmeny autora a odvádza ich do 20-eho dňa nasledujúceho mesiaca vrátane zaslania formulára.

Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál - mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.

Môcť môže: čo nemá občan či podnikateľ zakázané, má v zmysle Ústavy SR dovolené. No druhá vec je zdanenie. Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi . Od r. najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny. No nájdi takú, “v kope sena”, keď zároveň nemáš čo iné na práci - resp. nájdi rovnaký model s rovnakými “funkciami a rizikami”, ako je ten tvoj (veľkosť firmy, “rovnakosť” obchodu, porovnateľnosť diela atď). do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela - dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon. Z hľadiska zákona o dani z príjmov ide o použitie “metódy delenia zisku” resp. či už autor a “jeho” eseročka použijú cenu takú alebo onakú, nemôžu sa on ani eseročka považovať za tzv. mikrodaňovníka. Ide o nový režim na účely zákona o dani z príjmov platný pre roky 2021 a neskôr a znamená niektoré úľavy v daňovom odpisovaní majetku, daňových opravných položkách pre pohľadávky a odpočítaní daňovej straty. V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”.

nositeľom autorského práva je podľa autorského zákona vždy len fyzická osoba (§ 13 ods. 1 Autorského zákona). v SR platí zároveň zmluvná voľnosť - ktokoľvek môže s kýmkoľvek uzatvoriť akýkoľvek typ zmluvy (pracovnú, obchodnú, autorskú či napríklad nepomenovanú) a určiť s ňom takmer akékoľvek podmienky. autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora - v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti. Čo je ďalší a dostatočný dôvod umožniť zmluvným stranám vybrať si model, ktorý im vyhovuje. Jako nezávislý profesionál vlastním plody své práce a mohu z nich do budoucna profitovat. Cokoliv vytvořím, ať už je to knížka, výukový systém, nebo nějaký produkt či značka, tak mi patří. Není to zaměstnanecké dílo a mohu vytvářet sekundární příjmy do budoucna. Běžnému zaměstnanci nic z toho, co vytvořil, nepatří.

…každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. (§ 3 ods.

Autori teda nie sú z DPH-čky vyňatí: a to ani napr. V r. 2018 však súdny dvor EÚ - teda orgán, ktorý právo EÚ a najmä spory z praxe záväzne vykladá - zverejnil zaujímavý rozsudok. odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH. … nemožno zastávať názor, že v prípade zaplatenia odmeny pri ďalšom predaji ide o protihodnotu v zmysle článku 2 ods. Právny vzťah, v rámci ktorého dochádza k ďalšiemu predaju pôvodného umeleckého diela vzniká len medzi predávajúcim a kupujúcim a existencia práva na odmenu pri ďalšom predaji v prospech autora tohto diela nemá na tento vzťah žiaden vplyv. Z uvedeného po prvom preštudovaní vyplýva, že autorská odmena za použitie diela na základe ďalšieho predaja diela nadobúdateľom práva na predaj tohto diela jednoducho DPH-čke nepodlieha: autor diela sa ani po prekročení sumy licenčných odmien nad limit 49 790 / 50 000 EUR nemusí registrovať za platiteľa DPH a z ďalších odmien odvádzať DPH-čku, prípadne - ak už platiteľom DPH je - DPH-čku neuplatňuje práve z predmetných odmien za ďalší predaj. Legislatíva EÚ máš špecifický jazyk - v podstate ako každý rozsudok - a mne osobne ani po treťom prečítaní nie je jasné, či sa uvedený záver vzťahuje na všetkých autorov udeľujúcich súhlas na použitie ich diela alebo len na autorov grafických a výtvarných diel, o ktorých v tomto spore išlo. V praxi som sa už stretol s využitím tohto judikátu pre autorov textov. Pre istotu je však tento typ odmeny ideálne ošetriť v podrobnejšej licenčnej zmluve. Ako to nastaviť a ošetriť - či práca s rizikom neuznania - je už však práca šikovných právnikov.

prečo niektorí autori použijú sadzbu dane z príjjmov 15%, iní 19% a niektorí 35%? Niektorí preddavky platia a iní nie? odmeny pravidelné i jednorazové. Jednozložkové i dvojzložkové. podrobné účtovanie na strane vyplácateľa (podvojné účtovníctvo): služby alebo odpisovaný nehmotný majetok? To všetko konečne v jednom návode, ľudskou rečou a zo srdca. Pre autorov, výkonných umelcov, vydavateľstvá, IT firma a startupy.

tags: #zmluva #na #nákup #od #fyzickej #osoby