Zmluva, Nárok na Stravné Lístky a Finančný Príspevok na Stravovanie: Komplexný Prehľad

Úvod

Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou pracovných podmienok a zamestnávatelia majú povinnosť zabezpečiť stravovanie svojim zamestnancom. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku nároku na stravné lístky a finančný príspevok na stravovanie, s dôrazom na zmeny, ktoré priniesla novela Zákonníka práce účinná od 1. marca 2021. Cieľom je informovať zamestnancov a zamestnávateľov o ich právach a povinnostiach v oblasti stravovania, a to s prihliadnutím na rôzne aspekty, ako sú daňové zaobchádzanie so stravnými lístkami a finančným príspevkom, administratívne povinnosti a praktické dopady na zamestnancov.

Zmeny v Zákonníku Práce od 1. Marca 2021

Novela Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2021, priniesla zamestnancom možnosť vybrať si medzi stravovacou poukážkou (stravným lístkom) a finančným príspevkom na stravovanie. Táto možnosť sa týka zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, a nevzťahuje sa na prípady definované v § 152 ods. 6 Zákonníka práce (napr. práca na home office).

Zamestnávatelia, ktorí mali pred novelou uzatvorenú zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok, mohli postupovať podľa starých pravidiel až do skončenia platnosti zmluvy, najneskôr však do 1. januára 2022. Od tohto dátumu sú povinní umožniť zamestnancom výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom.

Administratívne Aspekty a Vnútorný Predpis

Novela Zákonníka práce priniesla so sebou aj zvýšenú administratívnu záťaž pre zamestnávateľov. Mnohí zamestnávatelia a aj zamestnanci vítajú túto novelu ZP. Treba však konštatovať, že sa nezaobíde bez ďalšej byrokracie a administratívy zo strany zamestnávateľa (nielen z titulu vysporiadania sa s formou výplaty finančného príspevku - v hotovosti, prevodom na bankový účet zamestnanca mimo výplatného termínu alebo spolu so mzdou vo výplatnom termíne zamestnávateľa, ale aj s formou, akou bude zamestnancom umožnený samotný výber / voľba medzi stravným lístkom alebo finančným príspevkom na stravovanie a ďalšie podrobnosti nielen výberu zamestnanca).

Keďže zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov, odo dňa, ku ktorému sa výber viaže, je nevyhnutné mať vnútorný predpis, ktorý bude o. i. definovať začiatok a koniec obdobia, na ktoré sa bude výber zamestnanca viazať a vysporiada sa napr. Interná smernica na stravovanie zamestnancov patrí medzi najčastejšie používané interné predpisy v každej firme. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov a zároveň dodržať podmienky, ktoré stanovuje Zákonník práce. Hoci každá firma môže mať smernicu vypracovanú podľa vlastných potrieb, niektoré časti musia byť vždy súčasťou dokumentu. Dôležité je upraviť, ako sa postupuje pri skrátených úväzkoch, pri PN, dovolenke či neprítomnosti zamestnanca. Ak poskytujete gastrolístky, smernica by mala obsahovať ich hodnotu aj frekvenciu vydávania. Ak vyplácate finančný príspevok, je potrebné uviesť jeho výšku a spôsob vyplácania.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Vzor internej smernice o zabezpečení stravovania a Vzor žiadosti zamestnanca sú užitočné nástroje pre zamestnávateľov.

Minimálny Príspevok Zamestnávateľa na Stravovanie

Ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie len minimálnou sumou podľa § 152 ods. 3 a 4 ZP, jeho príspevok predstavuje 55 % z hodnoty jedla (menovitej hodnoty stravného lístka). V roku 2021 predstavuje minimálny príspevok zamestnávateľa sumu 2,11 €. Táto suma je vypočítaná ako 55 % z minimálnej hodnoty stravného lístka, ktorým sa rozumie suma 3,83 € (75 % hodnoty stravného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín).

V rovnakej minimálnej výške 2,11 € je zamestnávateľ povinný v roku 2021 poskytnúť aj finančný príspevok na stravovanie tým zamestnancom, ktorí si vybrali túto alternatívu. Z pohľadu zamestnávateľa to znamená náklad vo výške 2,11 € za každý odpracovaný deň, v ktorom zamestnanec pracoval viac ako 4 hodiny.

Porovnanie Stravných Lístkov a Finančného Príspevku: Príklad z Praxe

Predstavme si dvoch zamestnancov (A a B) s rovnakou hrubou mzdou a rovnakým počtom odpracovaných hodín.

• Zamestnanec A (finančný príspevok): Dostane finančný príspevok na stravovanie vo výške 2,11 € za každý odpracovaný deň. Táto suma je súčasťou jeho mzdy.
• Zamestnanec B (stravné lístky): Dostane stravné lístky v hodnote 3,83 € za každý odpracovaný deň. Zamestnávateľ prispeje sumou 2,11 € a zvyšnú sumu 1,72 € mu zrazí z čistej mzdy.

Napriek rozdielnemu spôsobu zabezpečenia stravovania budú mať obaja zamestnanci v konečnom dôsledku v "čistom" rovnako. Zamestnanec A to bude mať v peniazoch, zamestnanec B v kombinácii peňazí a stravných lístkov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Daňové Aspekty Finančného Príspevku

Dôležité je spomenúť daňové zaobchádzanie s finančným príspevkom na stravovanie. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v spojitosti s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a § 152 ZP, ak sa v prípade finančného príspevku na stravovanie zdaňuje tá časť, ktorú zamestnávateľ poskytol nad rámec ZP a príspevku zo sociálneho fondu, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca.

Stravné Lístky vs. Finančný Príspevok: Čo je Výhodnejšie?

Z daňového hľadiska je alternatíva stravných lístkov výhodnejšia ako finančný príspevok, a to pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Dôvodom je, že príspevok na stravovanie vo forme stravných lístkov je oslobodený od dane z príjmov a odvodov, zatiaľ čo finančný príspevok podlieha zdaneniu a odvodom (v prípade, ak je poskytovaný nad rámec zákona).

Praktické Problémy a Otázky Zamestnancov

Po zavedení novely Zákonníka práce sa v praxi vyskytli rôzne otázky a problémy, s ktorými sa stretávajú zamestnanci:

• Zamestnanec A (finančný príspevok): "Prečo dostal zamestnanec B na stravovanie viac ako ja? On má stravné lístky za 76,60 € a ja len finančný príspevok 42,20 €."
• Zamestnanec A (finančný príspevok): "Prečo dostal zamestnanec B stravné lístky prvý deň v mesiaci a ja na svoj finančný príspevok stále čakám?"
• Zamestnanec B (stravné lístky): "Prečo mám nižšiu výplatu ako zamestnanec A?

Žiadosť o Dotáciu na Stravu pre Deti

Okrem príspevkov na stravovanie pre zamestnancov existujú aj dotácie na stravu pre deti v materských a základných školách. Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie slúži na zmiernenie dôsledkov pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby. Zvýšené výdavky na diétne stravovanie sú výdavky na obstaranie potravín spojených s dodržiavaním diétneho režimu . je osoba s ŤZP odkázaná podľa integrovaného posudku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, t. j. ak má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 3 zákona č. 376/2024 Z. z. Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je 30 dní od začatia konania.

Podmienky pre Poskytnutie Dotácie na Stravu pre Deti v MŠ a ZŠ (platné od 1.7.2022)

Od 01.07.2022 nadobudli účinnosť niektoré ustanovenia zákona č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súvislosti s poskytovaním dotácie na stravu podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona o dotáciách od 01.07.2022 preukazuje rodič dieťaťa vo veku do 15 rokov zriaďovateľovi MŠ/ZŠ novým čestným vyhlásením o neuplatnení si daňového bonusu (pre deti z Ukrajiny je toto tlačivo k dispozícii aj v ukrajinskom jazyku).

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Kto má Nárok na Dotáciu na Stravu?

• Deti navštevujúce posledný ročník MŠ alebo ZŠ, ktoré žijú v domácnosti, v ktorej si ani jeden člen domácnosti neuplatnil na toto dieťa nárok na sumu daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa, ktoré dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku.
• Deti nad 15 rokov v ZŠ (napr. z dôvodu opakovania ročníka, odkladu povinnej školskej dochádzky), ktoré majú nárok na dotáciu na stravu aj v prípade, ak si rodič na toto dieťa uplatnil nárok na daňový bonus.

Zmeny pre Deti v Poslednom Ročníku MŠ

Od 01.07.2022 už deti v poslednom ročníku MŠ, ktoré nedovŕšili 6 rokov veku, nemajú nárok na dotáciu na stravu, ak si rodič na dieťa uplatní daňový bonus.

Povinnosti Rodiča

Ak by si v čase poskytovania dotácie na stravu zákonný zástupca dieťaťa uplatnil daňový bonus, je povinný o uvedenom zriaďovateľa bezodkladne informovať, nakoľko v takomto prípade bude dieťaťu poskytovaná dotácia na stravu neoprávnene.

Potrebné Dokumenty

Preukázanie nároku na dotáciu na stravu pre deti bez daňového bonusu sa realizuje prostredníctvom čestného vyhlásenia o neuplatnení si daňového bonusu.

Stravovanie Živnostníkov (SZČO)

Živnostníci - SZČO sa môžu výhodne stravovať prostredníctvom stravných poukážok (stravných lístkov, gastrolístkov) UpDéjeuner. Do 31.12.2021 si mohli uplatniť do nákladov celých 100 % z hodnoty stravných poukážok na 1 pracovný deň v zmysle Zákona č. 688/2006 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Od 1.1.2022 sú v platnosti zmeny v legislatíve.

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov umožňuje daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti) zahrnúť do daňových výdavkov aj preukázateľne vynaložené výdavky na stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Spôsob preukázania, ktorý deň bol aj skutočne odpracovaný, je na daňovníkovi a závisí aj od druhu vykonávanej činnosti. Zákon ale neobmedzuje daňovníka, že odpracovaným dňom nemôže byť aj sobota, nedeľa a prípadne aj sviatok, ak preukáže, že vtedy skutočne pracoval. Ustanovenie sa nevzťahuje na daňovníka s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. aby si daňovník súčasne neuplatňoval výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm.

Od 1. januára 2007 je ustanovená výška stravného pre samostatne zárobkovo činné osoby najviac v rozsahu a vo výške stravného poskytovaného pri pracovnej ceste pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je od 1. septembra 2012 účinné opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 248/2012 Z.

Výdavky vynaložené na stravovanie samostatne zárobkovo činná osoba preukazuje napríklad zakúpením stravných lístkov, zakúpením stravovacích poukážok, prípadne dokladom z reštauračného zariadenia o nákupe teplého hlavného jedla.

Ďalšie Formy Podpory pre Rodiny s Deťmi

Okrem dotácií na stravu existujú aj ďalšie formy podpory pre rodiny s deťmi, ako napríklad:

• Príspevok na športovú činnosť dieťaťa: Ak ste vo firme odpracovali nepretržite 24 mesiacov a vaše dieťa navštevuje športový klub aspoň 6 mesiacov, môžete využiť príspevok až do 275 € ročne. Klub musí byť registrovaný v Registri právnických osôb v športe. Maximálna suma príspevku platí pre všetky vaše deti spolu, nie iba pre jedno.
• Príspevok na rekreáciu zamestnanca: Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.

Povinnosti Zamestnávateľa pri Zabezpečovaní Stravovania

Zamestnávateľ, to znamená každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere, prípadne v obdobnom pracovnom vzťahu (ustanovenie § 7 Zákonníka práce), je povinný zabezpečovať svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 152 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nesplnenie tejto povinnosti je porušením pracovnoprávnych predpisov. Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vykonáva inšpektorát práce, ktorý môže za takéto porušenie predpisov uložiť pokutu zamestnávateľovi až do výšky 100 000 € podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.

Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na poskytnutie stravy je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny. Splnenie tejto podmienky sa zisťuje z evidencie dochádzky zamestnanca. Podľa ustanovenia § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % z ceny jedla. Táto suma však nemôže byť vyššia, ako je 55 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. V súčasnosti je od 1. septembra 2012 účinné opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 248/2012 Z. z.

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom sprostredkovateľa stravovacích služieb, podľa ustanovenia § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z.

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa ustanovenia § 152 ods. ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť zamestnancom stravovanie tak, ako mu to ukladá § 152 ods. 2 Zákonníka práce (napr.

Zamestnávateľ môže v súlade s ustanovením § 152 ods. c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, ide najmä o zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, spoločníkov a konateľov s. r. Podmienky môže zamestnávateľ upraviť iba vtedy, ak u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, alebo sú upravené podmienky stravovania v kolektívnej zmluve.

Otázky a Odpovede týkajúce sa Stravovania Zamestnancov

Otázka: Zamestnanci pracujú v nepretržitej prevádzke. Z toho vyplýva, že ich normálna pracovná zmena pripadne aj na sobotu, nedeľu a sviatok. Majú títo zamestnanci nárok na poskytnutie stravovania počas týchto pracovných zmien, ak odpracovali viac ako štyri hodiny?

Odpoveď: Áno, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny. Podmienkou nároku na poskytnutie stravy je to, aby zamestnanec v rámci pracovnej zmeny vykonával prácu viac ako 4 hodiny. A túto podmienku zamestnanci spĺňajú. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo je povinný zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Otázka: Zamestnanci majú nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Na koľko stravných lístkov majú nárok, ak v mesiaci odpracujú v priemere 15 pracovných zmien po 11,5 hodiny?

Odpoveď: Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje zmena, v ktorej zamestnanec vykonával prácu viac ako 4 hodiny. Podľa ustanovenia § 152 ods. 2 Zákonníka práce, ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Ak je v kolektívnej zmluve upravené, že zamestnanec, ktorý pracuje dlhšie ako 11 hodín, má nárok na ďalší stravný lístok, je to v súlade s citovaným ustanovením Zákonníka práce a takýto zamestnanec má nárok na 2 stravné lístky za jednu odpracovanú zmenu.

Otázka: Zamestnanec bol v konkrétny pracovný deň podľa evidencie dochádzky 4 hodiny u lekára, doniesol o tom zamestnávateľovi písomné potvrdenie. U zamestnávateľa platí 40-hodinový pracovný týždeň, takže pracovná doba je 8 hodín denne plus 30 minút prestávka na jedlo a oddych. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec v ten deň odpracoval do konca zmeny iba 4 hodiny. Má nárok na stravný lístok?

Odpoveď: Nie. Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na poskytnutie stravy je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny. Splnenie tejto podmienky sa zisťuje z evidencie dochádzky zamestnanca.

Otázka: Zamestnanec po odpracovaní času 4,5 hodiny na svojom pracovisku nastúpil v ten istý deň na pracovnú cestu mimo miesta svojho pravidelného pracoviska dohodnutého v pracovnej zmluve, ktorá trvala 5,5 hodiny. Má nárok na stravu?

Odpoveď: Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu má nárok na stravné podľa ustanovenia § 5 zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. V tomto prípade má zamestnanec nárok na stravovanie poskytnuté zamestnávateľom na pracovisku a súčasne aj na stravné podľa zákona o cestovných náhradách vo výške platnej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

Otázka: Zamestnankyňa s miestom výkonu práce dohodnutým v pracovnej zmluve v obci Strečno sa zúčastnila na školení v Žiline. Školenie trvalo spolu s cestou 7,5 hodiny. Zamestnávateľ jej poskytol na tento deň stravný lístok. Postupoval zamestnávateľ správne?

Odpoveď: Zamestnávateľ nepostupoval správne. Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu má nárok na stravné podľa § 5 zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov v časovom pásme zodpovedajúcom času trvania pracovnej cesty. Školenie sa uskutočnilo mimo miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve a zamestnankyňa mala nárok na stravné vo výške platnej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

Otázka: Má zamestnanec nárok na stravné lístky za dni, počas ktorých si čerpá dovolenku na zotavenie?

Odpoveď: Zamestnanec nemá nárok na stravné lístky za dni, počas ktorých si čerpá dovolenku na zotavenie, z dôvodu, že v týchto dňoch nebol na pracovisku a nevykonával prácu viac ako 4 hodiny, čo je podmienkou pre vznik nároku na stravovanie zamestnanca podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce. V § 152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce je uvedené, že zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancovi poskytovať stravovanie aj počas dovolenky.

Otázka: Má zamestnanec nárok na stravné lístky počas dočasnej pracovnej neschopnosti?

Odpoveď: Zamestnanec nemá nárok na stravné lístky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, pretože v týchto dňoch nebol na pracovisku a nevykonával prácu viac ako 4 hodiny, čo je podmienkou pre vznik nároku na stravovanie zamestnanca podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce. Ale podobne ako v predchádzajúcej otázke, ustanovenie § 152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce dáva možnosť zamestnávateľovi, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancovi poskytovať stravovanie aj počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.

Otázka: Zamestnávateľ zabezpečil pre zamestnancov stravovanie v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ktorý mu mesačne fakturuje vopred prevzatý počet stravných lístkov. Zamestnanci dostanú od zamestnávateľa stravné lístky, ktoré následne použijú pri konzumácii jedla. Ide o teplé hlavné jedlo pozostávajúce z polievky, hlavného jedla a nápoja. Hodnota stravného lístka, a teda aj cena jedla je však iba 2,60 €. Postupuje zamestnávateľ správne?

Odpoveď: Podľa ustanovenia § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % z ceny jedla. Zamestnávateľ splnil povinnosť zabezpečovať stravovanie pre zamestnancov. Ak je hodnota jedla u dodávateľa iba 2,60 €, je povinný prispievať na stravu vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, t. j. 1,43 € a najviac vo výške 2,20 €.

Otázka: Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovanie formou stravovacích poukážok. Na základe vnútorného predpisu zráža zamestnancovi formou zrážky zo mzdy 40 % z hodnoty vydaných stravovacích poukážok. Je to v poriadku?

Odpoveď: Zrážky zo mzdy upravuje ustanovenie § 131 Zákonníka práce. Toto ustanovenie v ods. 1 taxatívne vymenúva, ktoré zrážky zo mzdy je zamestnávateľ povinný vykonať. Ďalšie zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.

Otázka: Zamestnávateľ zabezpečil stravovanie pre všetkých svojich zamestnancov v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ale niektorí zamestnanci sa odmietajú stravovať. Ako má postupovať zamestnávateľ?

Odpoveď: Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny. Tým, že zabezpečil stravovanie pre všetkých svojich zamestnancov v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, splnil povinnosť, ktorú mu ukladá § 152 Zákonníka práce.

Stravovanie Zamestnancov z Pohľadu Zákona o dani z príjmov

Zamestnávateľ, právnická aj fyzická osoba účtujúca v sústave podvojného alebo jednoduchého účtovníctva, musí pri poskytovaní stravovania svojim zamestnancom postupovať okrem Zákonníka práce aj v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z.

Povinný príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť v rozsahu a za podmienok stanovených osobitným predpisom, sú aj výdavky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov.

Výška príspevku zahrnovaného do daňových výdavkov sa vypočítava z ceny jedla. Ak zamestnávateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a stravovanie zabezpečuje u platiteľa dane, DPH je súčasťou ceny jedla. Ak zamestnávateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, príspevok sa vypočítava z ceny jedla v súlade s § 22 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty.

tags: #zmluva #nárok #na #stravné #lístky #vzor