
V právnom poriadku Slovenskej republiky sú možnosti a podmienky krátkodobého a dlhodobého prenájmu nebytových a bytových priestorov, ich častí a iných nehnuteľností určených na ubytovanie upravené vo viacerých právnych predpisoch. Tieto služby sú v praxi veľmi často využívané a svojím obsahom a dôsledkami sa týkajú širokého okruhu osôb. Z hľadiska osobného statusu sa uvedená problematika týka rovnako špecializovaných subjektov, ako aj početného okruhu dotknutých osôb vlastniacich nehnuteľnosti rôzneho druhu, obcí, záujmových združení, osôb pôsobiacich na úseku cestovného ruchu, hotelierov, občanov poskytujúcich svoje priestory na bývanie, na ubytovanie v súkromí a pod.
Pri prenechávaní nehnuteľných priestorov na prenájom i na ubytovanie nejde ani o ucelenú právnu úpravu, ktorá by jednotným spôsobom upravovala možnosti a podmienky ich poskytovania. Z hľadiska právnej zodpovednosti a istoty je preto pre oba okruhy osôb dôležité poznať informácie, ktoré spočívajú v rozdielnom spôsobe a formách regulácie prenechávania nehnuteľných priestorov na prenájom a na ubytovanie, a tým aj v rozdielnych postupoch a v povinnostiach dotknutých osôb voči príslušným orgánom verejnej správy i voči samotným priestorom určeným na prenájom alebo ubytovanie. Pri prenechávaní uvedených priestorov iným tretím osobám treba vychádzať z viacerých právnych rámcov, ktoré na seba nadväzujú a ktoré treba posudzovať vo vzájomnej spojitosti a regulačnej prepojenosti.
Na občianskoprávny rámec regulácie nadväzuje živnostensko-právny rámec, ktorý bližšie upravuje postup prenajímateľov nehnuteľností a poskytovateľov ubytovania pred živnostenskými (obvodnými) úradmi na základe a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom; za týmto zámerom sa osobitne rozlišujú najmä podmienky prenajímania podnikateľským a nepodnikateľským spôsobom v právnom rámci zákona č. 455/1991 Zb. Živnostensko-právny rámec prenajímania nehnuteľných priestorov je v uvedenom reťazení kľúčovým právnym východiskom pre daňovú reguláciu, ktorá v závislosti od predchádzajúcej kvalifikácie na konci tohto reťazca upravuje povinnosti a postup prenajímateľov pred orgánmi daňovej správy, osobitne na účely (vecne i časovo diferencovanej) registrácie dane z príjmovv právnom rámci zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, osobitne na účely rozdielneho spôsobu zdaňovania príjmov nadobudnutých z prenajímania nehnuteľností v právnom rámci zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (osobitne treba rozlišovať príjmy z prenajímania nehnuteľností alebo ich častí podľa § 6 ods. 2 a osobitne podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov v platnom znení).
V konkrétnom prípade treba rozlišovať požiadavku, či ide o povinnosť registrácie osoby v postavení podnikateľa, ktorú môže za podnikateľa obstarať živnostenský (obvodný) úrad v postavení tzv. jednotného kontaktného miesta - registračná povinnosť v tomto prípade vzniká okamihom vzniku živnostenského oprávnenia, alebo ide o povinnosť registrácie osoby, ktorá prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť (s výnimkou pozemku) nepodnikateľským spôsobom - vznik registračnej povinnosti (iba za podmienky, ak je uzatvorený nájomný vzťah) je v tomto roku závislý od toho, či sa prenajíma celá nehnuteľnosť alebo iba jej časť; registračná povinnosť pre osoby, ktoré prenajímali časť nehnuteľnosti pred 1. januárom 2010, bola stanovená do 28. 2.
Východiskom na účely správneho určenia regulácie nakladania s nehnuteľnosťami v medziach uvedeného občianskoprávneho, živnostenského a daňového rámca je správna kvalifikácia a rozlíšenie skutočnosti, či ide v danom prípade o prenajímanie bytových priestorov, nebytových priestorov, prípadne o prenájom iného druhu nehnuteľností alebo o poskytovanie ubytovacích služieb.Na účely súčasnej regulácie nakladania s nehnuteľnosťami ide o fundamentálnu otázku. postavenia osoby, ktorá prenajíma nehnuteľnosť alebo poskytuje ubytovanie. Pokiaľ ide o rôznorodosť okolností prenajímania nehnuteľností a ubytovania, treba rozlišovať rôznorodosť okolností, za ktorých k nemu dochádza, čo sa navonok prejavuje najmä tým, že prenájom nehnuteľností možno vykonávať buď podnikateľským, alebo nepodnikateľským spôsobom. iného (nehnuteľného) priestoru,ďalej špecifikovaného podľa toho, či ide o odstavné plochy pre motorové vozidlá (parkoviská) alebo iné účelové priestory (napr. športoviská) a zariadenia (napr.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Pokiaľ ide o diferencovanie statusu osoby prenajímateľa alebo poskytovateľa ubytovania, treba rozlišovať to, v akom právnom postavení osoba prenajímateľa alebo poskytovateľa ubytovania prenecháva nehnuteľnosť do užívania. Podľa platnej právnej úpravy to môže mať pre rôzne kategórie osôb veľmi závažné dôsledky na možnosť obmedzenia alebo dokonca zákazu prenajímania nehnuteľnosti. Občianskom zákonníku č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov a na jeho základe vydaných predpisov, osobitne v zákone č. 116/1990 Zb. zákone č. 455/1991 Zb. zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľaa o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. zákone č. 595/2003 Z. z. zákone č. 511/1992 Zb. zákone č. 582/2004 Z. z.
V tomto význame ide o súkromné právo fyzickej alebo právnickej osoby (vlastníka) prenajať predmet svojho vlastníctva v súkromnoprávnom vzťahu tretím osobám bez toho, aby k tomu potrebovala osobitný súhlas alebo povolenie autorizovaného orgánu verejnej správy. Principiálne platí, že každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má vo vlastníctve nejakú nehnuteľnosť, má právo ju prenajať iným osobám na ľubovoľný čas aj opakovane, pričom takto charakterizovaná činnosť nemá ešte (zo zákona) charakter podnikateľskej činnosti, s ktorou náš právny poriadok viaže určité podmienky a povinnosti, predovšetkým povinnosť vopred získať oprávnenie na podnikanie. Dostačujúcim právnym dôvodom, na základe ktorého môže vlastník alebo iná oprávnená osoba prenechať nehnuteľnosť do dočasného alebo trvalého nájmu tretej osobe, je nájomná zmluva alebo na roveň nájomnej zmluvy postavená tzv. nepomenovaná zmluva. V tomto chápaní ide o prenájom bytových alebo nebytových priestorov oprávnenou fyzickou alebo právnickou osobou výlučne za podmienok dohodnutých v (súkromnom) zmluvnom vzťahu a za prípadných podmienok ustanovených neopomenuteľnými ustanoveniami (súkromno-právnej) úpravy Občianskeho zákonníka.
Na rozdiel od úpravy možného prenajímania nehnuteľností alebo ich častí bez toho, aby k tomu oprávnená osoba potrebovala osobitný súhlas alebo povolenie autorizovaného orgánu verejnej správy, právny poriadok SR pri úprave možného prenechávania určených priestorov na prechodné ubytovanie vychádza z odlišnej úpravy. v oboch prípadoch s odlišnými podmienkami a povinnosťami ich prenajímateľov, vyplývajúcimi tak zo súkromnoprávnej, ako i z platnej verejnoprávnej úpravy. Na prenajímanie priestorov určených na bývanie platí predovšetkým súkromno- právna úprava, ktorá vymedzuje právny rámec, v medziach ktorého možno prenajať priestor určený na bývanie. v ustanoveniach § 685 a nasl. v ustanoveniach § 717 a § 718 upravuje podmienky, podľa ktorých možno prenajať obytné miestnosti určené na trvalé bývanie; na rozdiel od nájmu bytov alebo ich častí ide o priestory, ktoré nemajú charakter bytov (projektovo) určených na bývanie rodín s deťmi.
Osobitným právnym predpisom, ktorý upravuje problematiku prenajímania nebytových priestorov fyzickými a právnickými osobami, je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov). Ide o právny predpis, ktorý má nielen súkromno-právny charakter, ale je zároveň významným predpisom verejno-právnej povahy. Povinnosť prenajímateľa nebytového priestoru nadobudnúť predchádzajúci súhlas obce (jej samosprávneho orgánu, ktorým je starosta obce alebo primátor mesta) na uzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru nachádzajúceho sa na jej území upravoval zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov (pôsobnosť obce na výkon tohto práva upravoval zákon č. 500/1991 Zb. o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov v znení zákona č. 98/1993 Z. z.).
Podmienkou pritom bolo, aby išlo o nebytové priestory, ktoré sú určené na prevádzkovanie obchodu a poskytovanie služieb. V prípade chýbajúceho súhlasu s uzatvorením nájomnej zmluvy alebo v prípade vyjadreného nesúhlasu obce s prenajatím predmetných nebytových priestorov išlo o neplatný právny akt.Uzatvorená nájomná zmluvu bola v takomto prípade, aj keď bola inak formálne (z občianskoprávneho hľadiska) správna, od samotného počiatku neplatná. V praxi to znamenalo, že miestnosti určené na prevádzku obchodu a služieb, ktoré boli umiestnené na území príslušnej obce, bolo možné prenajímať vždy iba po jej predchádzajúcom súhlase. Za súčasného právneho stavu sa už súhlas obce nevyžaduje (nemôže vyžadovať).
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Pri prípadnom posudzovaní relevantnosti naďalej existujúcich zmluvných vzťahov podnikateľského subjektu na užívanie prenajatých nebytových priestorov je potrebné postupovať obozretne s ohľadom na diferencovaný právny stav, ktorý platil do 30. júna 2004, dokedy bol súhlas obce podmienkou platnosti zmluvy, a po tomto dátume, odkedy nemôžu obce vyžadovať súhlas s prenajímaním priestorov na území dotknutej obce. Rovnako ako v prípade prenajímania bytových a nebytových priestorov platí aj na poskytovanie priestorov využívaných na ubytovanie súkromnoprávna úprava, ktorá vymedzuje východiskový právny rámec, v medziach ktorého možno poskytnúť priestory určené na ubytovanie. Touto úpravou je Občiansky zákonník, ktorý v ustanoveniach § 754 a nasl. upravuje podmienky poskytovania prechodného ubytovania v zariadeniach na to určených, tzv. hotelového typu, za ktoré nemožno považovať iba hotelové zariadenia, ale aj ubytovacie zariadenia inej kategórie s menším vybavením a nižšou úrovňou a rozsahom poskytovaných služieb (nocľahárne, útulky a iné obdobné zariadenia).
Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (§ 43c) platí, že v prípade ubytovacích zariadení hotelového typu ide o priestory, ktoré sa nachádzajú v tzv. nebytových budovách, za ktoré treba považovať stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. V súvislosti s posudzovaním a rozlíšením podmienok regulácie priestorov využívaných na poskytovanie (krátkodobých) ubytovacích služieb a bytových a nebytových priestorov využívaných na (trvalé alebo dočasné) prenajímanie je osobitne dôležité ich kvalifikované rozlíšenie, s poukazom na to, že na odlišný charakter týchto priestorov sa vzťahuje odlišný právny režim. V nedostatočnom alebo v nekvalifikovanom posúdení tejto prednostnej otázky vznikajú aj v praxi najväčšie problémy.
V praxi sa možno stretnúť s prípadmi, kedy obec v snahe vyhnúť sa porušovaniu živnostenského zákona, podľa ktorého je živnosťou prenájom nehnuteľností, ak sa popri ich prenájme poskytujú (zároveň) aj iné ako základné služby (pozri k tomu text v ďalšej časti príspevku), uzatvára so záujemcami o krátkodobý pobyt v priestoroch spravovaných zariadení zmluvy u prenájme (časti) nehnuteľností obvykle formou tzv. nepomenovaných zmlúv (podľa § 51 Občianskeho zákonníka) v právnom rámci Hlavy VII Občianskeho zákonníka, namiesto zmlúv o poskytovaní ubytovania v právnom rámci Hlavy XI Občianskeho zákonníka (podľa § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka). Obdobne sa s takouto požiadavkou možno stretnúť pri kontrolných zisteniach niektorých kontrolných a dozorných orgánov. Ide o nesprávny postup, ktorý nevyhnutne vyvoláva viacero nesprávnych následných právnych krokov. Predovšetkým na úrovni živnostenského zákona, zákona o správe daní a poplatkov a zákona o dani z príjmov.
Najväčšie nedostatky na úrovni živnostenského zákona spočívajú najmä v tom, že uvedený postup zamieňa dve živnosti s možnými odlišnými požiadavkami na odbornú spôsobilosť (voľnú a viazanú živnosť). Na úrovni daňových predpisov ide najmä o rozdielnu kvalifikáciu uvedenej činnosti aj pri plnení (diferencovanej) registračnej povinnosti, aj pri (diferencovanom) zdaňovaní príjmov nadobudnutých osobitne z prenájmu bytových a nebytových priestorov poskytovaných podnikateľským a nepodnikateľským spôsobom, ako aj z ubytovacích služieb poskytovaných podnikateľským spôsobom. Ako je ďalej bližšie objasnené, za predpokladu, že sa s poskytovaním prenájmu bytového alebo nebytového priestoru, prípadne nehnuteľných priestorov iného charakteru poskytujú aj iné ako základné služby, ktorými sú v takýchto prípadoch najmä doplnkové upratovacie služby, poskytovanie a výmena posteľnej bielizne, poskytovanie stravy a pod., neznamená to, že ide v týchto prípadoch (z občianskoprávneho hľadiska) automaticky o prenajímanie bytových alebo iných nehnuteľných priestorov.
Nech nemýli dotknuté ustanovenie živnostenského zákona (§ 4 ods. 1), ktoré by mohlo zvádzať k tomu, že o prenájom nehnuteľných priestorov ide vždy, ak sa s prenájmom konkrétneho priestoru viaže aj poskytovanie iných ako základných (doplnkových) služieb. Účelom tohto ustanovenia je iba určiť to, či ide o živnosť alebo o nepodnikateľskú činnosť. Nejde o úpravu, ktorá by určovala na živnostenské alebo daňové účely kvalifikáciu priestoru - či a kedy ide o priestory určené na prenajímanie a kedy ide o priestory určené na ubytovanie tretím osobám. Z okolností (účelu a doby) ich poskytovania a charakteru priestorov je zrejmé, že v tomto prípade ide o poskytovanie ubytovacích služieb.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V uvedenej súvislosti, najmä v prípade menších obcí, dochádza pri poskytovaní ubytovacích služieb, či už formou zmlúv o ubytovaní alebo formou nepomenovaných zmlúv, k zásadným nedostatkom. Tie spočívajú v tom, že zmluvnou stranou (prenajímateľom alebo poskytovateľom ubytovania) nie je obec, ale obecný úrad. V takomto prípade nejde iba o formálno-právne nedostatky zmluvného vzťahu, ale o nelegitímny právny stav, ktorý robí každý takýto zmluvný vzťah neplatným. Je to dané tým, že obecný úrad v právnom rámci zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov nemá postavenie právnickej osoby (ani výkonného orgánu obce), a tým ani spôsobilosť na právne úkony, za ktoré treba uzavretie takejto zmluvy považovať. Právne spôsobilým na uzatváranie takýchto i akýchkoľvek iných záväzkov je sama obec v postavení samostatnej právnickej osoby, za ktorú koná starosta príslušnej obce (primátor mesta) v postavení najvyššieho výkonného orgánu.
Osobitné problémy s rozlíšením právnej kvalifikácie priestorov majú občania pri prenechávaní časti bytov, rodinných domov alebo iných druhov nehnuteľných priestorov na dočasné užívanie tretím osobám. V praxi sa možno stretnúť veľmi často s problémami právnej kvalifikácie priestorov pri prenechávaní časti bytov, rodinných domov alebo iných druhov nehnuteľných priestorov na dočasné užívanie tretím osobám najmä v rá…
Zabezpečuje zásobovanie prevádzky pitnou vodou z verejného vodovodu, ktorej kvalita vyhovuje požiadavkám Vyhl. Č.29/2002 Z.z. V prípade zamestnávania zamestnancov, prevádzkovateľ zamestnáva len osoby zdravotne a odborne spôsobilé na výkon epidemiologicky závažných činnosti, ktoré absolvovali vstupnú lekársku prehliadku. Prevádzkovateľ zabezpečuje ochranu zdravia zákazníkov:
V tomto zariadení sa používajú len také prístroje a pomôcky, ktoré neohrozujú a nepoškodzujú zdravie prenosnými ochoreniami , alebo nespôsobujú iné poškodenie zdravia. Čistenie a dezinfekcia ležadla sa vykonáva po každom zákazníkovi dezinfekčným prostriedkom odporučeným výrobcom. Používajú sa len dezinfekčné prípravky schválené príslušným orgánom na ochranu zdravia, pričom pri ich príprave a používaní sa dodržiava návod od výrobcu. Kontraindikácie: rozsiahlejšie zápaly tzv. šedý zákal, operácia očných šošoviek v prípade nejasnosti vzhľadom na zdravotný stav, treba konzultovať resp.
Všeobecné obchodné podmienky (VOP) upravujú vzťahy medzi predávajúcim a kupujúcim, ktorý môže byť spotrebiteľom alebo podnikateľom. Právne vzťahy so spotrebiteľom sa riadia Občianskym zákonníkom a súvisiacimi predpismi, zatiaľ čo vzťahy s podnikateľom upravuje Obchodný zákonník. Kupujúci podaním objednávky potvrdzuje, že sa zoznámil s VOP a súhlasí s nimi.
Spoločnosť LAW & POLITICAL SCIENCE AGENCY s.r.o., r. s. p. (L&P s.r.o., r. s. p.) je registrovaný sociálny podnik, ktorý používa 100 % svojho zisku na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu. Spoločnosť má poistenie zodpovednosti za škodu a poskytuje služby za odmenu, ktorej výška je dohodnutá zmluvne. Sťažnosti alebo reklamácie je možné uplatniť v sídle spoločnosti alebo na Slovenskej obchodnej inšpekcii.
Kupujúcim môže byť spotrebiteľ alebo podnikateľ. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej činnosti. Právne vzťahy so spotrebiteľom sa riadia Občianskym zákonníkom a súvisiacimi predpismi. Podnikateľom sa rozumie osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia podľa osobitných predpisov, a osoba vykonávajúca poľnohospodársku výrobu zapísaná do evidencie. Ak kupujúci uvedie v objednávke IČO, platia pre neho pravidlá pre podnikateľov.
Kupujúci si je vedomý, že kúpou produktov nevznikajú žiadne práva na používanie registrovaných značiek, obchodných názvov, firemného loga či patentov predávajúceho alebo ďalších firiem, ak nie je dohodnuté inak. Tieto podmienky sa vzťahujú aj na budúce obchodné vzťahy bez toho, aby sa na ne muselo znovu odvolávať. Ak podnikateľ používa protichodné alebo doplňujúce všeobecné obchodné podmienky, ich platnosť sa týmto zamieta; stávajú sa súčasťou zmluvy, iba ak sme s tým výslovne súhlasili.
Tovar je výrobok určený na predaj. Záručná doba je 24 mesiacov, pre zánovný tovar 12 mesiacov. Kúpna zmluva sa uzatvára so spoločnosťou L&P s.r.o., r. s. p. Samotná kúpna zmluva je uzatvorená momentom doručenia záväzného súhlasu predávajúceho kupujúcemu podnikateľovi s týmto jeho návrhom. Za prípadné chyby pri prenesení dát predávajúci nenesie zodpovednosť. Zmluva je uzatváraná v Slovenskom jazyku.
Ak je s tovarom poskytovaný darček, kupujúci je povinný kontaktovať predávajúceho, ak o darček nemá záujem. V prípade odstúpenia od zmluvy je kupujúci povinný darček vrátiť. Uzavretá zmluva je predávajúcim archivovaná po dobu najmenej piatich rokov. Kupujúci má možnosť pred odoslaním objednávky ju skontrolovať a prípadne opraviť.
Náklady na použitie komunikačných prostriedkov na diaľku pre uskutočnenie objednávky sú v bežnej výške, závislé na tarife telekomunikačných služieb, ktoré kupujúci používa. Ak sú kupujúcim - spotrebiteľom objednávané služby, potom týmto vyslovuje súhlas s tým, aby mu boli poskytnuté pred uplynutím zákonnej lehoty pre odstúpenie. Jazyk pre uzavretie zmluvy je Slovenský jazyk. Kupujúcemu môže byť na jeho žiadosť zmluva vytvorená aj v cudzom jazyku. Z bezpečnostných dôvodov text zmluvy už nebude prístupný na internete.
Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje, že kupujúcemu odovzdá vec, poskytne digitálny obsah/licenciu, ktorá je predmetom kúpy, a umožní mu nadobudnúť vlastnícke právo/licenciu k nej, a kupujúci sa zaväzuje, že vec/digitálny obsah prevezme a zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu. Predávajúci si vyhradzuje vlastnícke právo k veci, a preto sa kupujúci stane vlastníkom až po úplnom zaplatení kúpnej ceny. Rovnako sa toto pravidlo použije v prípade zakúpenia licencie či služby.
Predávajúci kupujúcemu odovzdá vec, i doklady, ktoré sa k veci vzťahujú, a umožní kupujúcemu nadobudnúť vlastníckeho práva k veci/licencii v súlade so zmluvou. Predávajúci splní povinnosť odovzdať vec kupujúcemu, ak mu umožní nakladať s vecou v mieste plnenia a včas mu to oznámi. Ak má predávajúci vec odoslať, odovzdá vec kupujúcemu - podnikateľovi odovzdaním prvému dopravcovi k preprave pre kupujúceho a umožní kupujúcemu uplatniť práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi, predávajúci odovzdá kupujúcemu - spotrebiteľovi až, keď mu vec odovzdá dopravca. Predávajúci odovzdá kupujúcemu predmet kúpy v ujednanom množstve, akosti a prevedení. Ak nie je ujednané, ako ma byť vec zabalená, predávajúci vec zabalí podľa zvyklostí; ak nie sú zvyklosti, potom spôsobom potrebným pre uchovanie veci a jej ochranu. Rovnakým spôsobom zaobstará predávajúci vec pre prepravu.
S ohľadom na minimalizáciu vzniku škôd a zaisteniu bezproblémového zásobovania si predávajúci vyhradzuje právo dodať tovar kupujúcemu až po úplnej úhrade celkovej kúpnej ceny. Akonáhle kupujúci uhradí celkovú kúpnu cenu zakúpeného tovaru, predávajúci urobí expedíciu v súlade s požiadavkami kupujúceho stanovenými v objednávke. Kupujúci je povinný pri používaní všetkého elektronického obsahu zakúpeného v L&P s.r.o., r. s. p. dodržiavať povinnosti stanovené týmito VOP a právnymi predpismi upravujúcimi autorské diela a konkrétnymi licenčnými podmienkami daného produktu. Pokiaľ kupujúci poruší takto stanovené povinnosti, potom je povinný uhradiť prípadnú náhradu škody, pričom takéto jednanie môže mať taktiež trestnoprávne následky.
Kupujúci je oprávnený všetky elektronické diela používať výhradne pre svoju osobnú potrebu, ak nie je v licenčných podmienkach uvedené niečo iné, pričom účelom tohto užívania nie je dosiahnutie priameho alebo nepriameho hospodárskeho alebo obchodného prospechu. Kupujúci taktiež nie je oprávnený kopírovať zakúpený elektronický obsah, ani ho iným spôsobom rozmnožovať, zhotovovať z neho opisy, výstrižky a inak s ním nakladať v rozpore s autorskými právami, inými právnymi predpismi alebo licenčnými podmienkami daného produktu. Prístup k elektronickému obsahu môže byť zakázaný či licencia môže byť deaktivovaná v prípade, ak bol elektronický obsah získaný v dôsledku protiprávnej činnosti. Toto ustanovenie VOP sa týka taktiež elektronického obsahu, ktorý L&P s.r.o., r. s. p. poskytla kupujúcemu ako dar. Doručovane v rámci Slovenska a krajín Európskej únie je spoplatnené aktuálne platnými cenami v čase objednania tovaru. O cene je kupujúci informovaný Predávajúcim. Osobný odber zatiaľ nie je možný. Nedodávame do balíkomatov a podobných zariadení.
Vo veci ochrany a spracovania osobných údajov kupujúceho zo strany L&P s.r.o., r. s .p. sa použijú podmienky ochrany osobných údajov. Všetky ceny sú zmluvné. Ceny sú konečné, tzn. vrátane DPH, príp. všetkých ďalších daní a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ pre získanie tovaru zaplatiť, to sa netýka prípadných poplatkov za dopravné a pod., ktoré sú uvádzané ako dodatočné náklady za tovary a služby.
Fakturácia za služby je neoddeliteľnou súčasťou podnikateľského prostredia. Pre podnikateľov je kľúčové, aby faktúry boli vystavené správne a včas, čím sa zabezpečí plynulý finančný tok a minimalizujú sa prípadné komplikácie s daňovými úradmi. Tento článok sa zameriava na dôležité aspekty fakturácie služieb, najmä pre tých, ktorí dodávajú služby do zahraničia.
Podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (DPH), ak ste platiteľom DPH a dodávate služby do zahraničia, je potrebné faktúru za služby vystaviť. Dôležité je, že faktúra sa vystavuje až po dodaní služby. Niektorí podnikatelia prijímajú peniaze vopred ako zálohu. V takom prípade je potrebné vystaviť zálohovú faktúru.
Čo sa týka lehoty na vystavenie faktúry, tá závisí predovšetkým od dohody medzi obchodnými partnermi. Všeobecne platí, že dodávateľ by mal vystaviť faktúru čo najskôr po poskytnutí služby, aby mohol od odberateľa získať úhradu. V praxi sa faktúry vystavujú v priebehu niekoľkých dní (prípadne týždňov) po dodaní služby.
Podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je predávajúci povinný dať kupujúcemu doklad o poskytnutí služby. Tento doklad by mal obsahovať všetky relevantné informácie, ako sú dátum vystavenia faktúry a dátum splatnosti faktúry. Dátum splatnosti faktúry určuje, dokedy musí byť služba zákazníkovi dodaná.
#