Zmluva je základným pilierom právnych vzťahov a predstavuje dohodu medzi dvoma alebo viacerými stranami, ktorá zakladá, mení alebo ruší ich vzájomné práva a povinnosti. Je to obojstranný prejav vôle, ktorý vzniká dohodou dvoch (či viacerých) strán. V praxi podnikatelia často uzavierajú viaceré typy zmlúv, pričom jednými z nich sú aj rámcová zmluva a zmluva o sprostredkovaní.
Čo je zmluva?
Zmluva (kontrakt) je dvojstranný (alebo viacstranný) právny úkon, ktorým sa strany dohodnú na vzájomných právach a povinnostiach. Je to „písomný sľub“. Ak si podáte ruku, je to sľub. Ale ak to dáte na papier a podpíšete, je to zmluva - je to právne vymožiteľné.
V právnej teórii sa zmluvné právne vzťahy zaradzujú medzi záväzkové právne vzťahy. V zákone (napr. v Obč. zákonníku) sa zmluvné právne vzťahy označujú pojmom „záväzok“ ale aj pojmom „zmluva“ (napr. § 507 Obč.
Občiansky vs. Obchodný zákonník
Pri uzatváraní zmlúv je dôležité rozlišovať, či ide o vzťah:
- B2C (Občiansky zákonník): Medzi firmou a spotrebiteľom. V tomto prípade platia prísnejšie pravidlá na ochranu spotrebiteľa (napr. neprijateľné podmienky sú neplatné).
- B2B (Obchodný zákonník): Medzi dvoma podnikateľmi (na IČO). Tu platí zmluvná voľnosť - čo si dohodnete, to platí (pokiaľ to nie je proti zákonu). Zároveň platí aj prísnejšia zodpovednosť.
Význam zmluvy
Zmluva je vaša ochrana. Zmluva definuje: Čo presne máte dodať? Dokedy? Za koľko? A aká je sankcia (zmluvná pokuta), ak to druhá strana nesplní? Kým sa darí, je to v poriadku. Keď príde problém (nezaplatená faktúra), nemáte v ruke nič, čím by ste na súde dokázali, čo bolo vlastne dohodnuté.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Uzatvorenie zmluvy
Uzatvorenie zmluvy je proces, ktorý sa spravidla končí podpisom zmluvy. Zmluvu však možno uzavrieť aj iným spôsobom. Zmluva predstavuje súhlasný prejav vôle minimálne dvoch zmluvných strán. Tento prejav vôle môže byť výslovný alebo nevýslovný (konkludentný).
- Pri výslovnom prejave vôle sa ako vyjadrovací prostriedok používa reč . Môže ísť o reč hovorenú, posunkovú, prípadne reč písanú. Na platnosť písomnej zmluvy sa vyžaduje, aby bola podpísaná zmluvnými stranami, pričom ak právny predpis neustanovuje niečo iné, platnosť písomného úkonu je zachovaná aj vtedy, ak sa jednotlivé podpisy nenachádzajú na tej istej listine (zmluve). V záujme predchádzania prípadných sporov však odporúčame, aby sa podpisy zmluvných strán vždy nachádzali na tej istej listine.
- Nevýslovným (konkludentným) prejavom vôle sa rozumie prejav vôle zmluvnej strany urobený inak ako výslovne (napr. konaním, nečinnosťou), avšak bez pochybností o obsahu tohto prejavu. Typickým príkladom je uzavretie poistnej zmluvy tým, že zaplatíte poistné.
Fázy uzatvárania zmluvy
Zmluva ako právna skutočnosť (právny úkon), ktorá spočíva v konaní určitých osôb, a s ktorou zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Keďže na zmluvu je potrebná účasť aspoň dvoch osôb, je to viacstranný právny úkon. Skladá sa z minimálne dvoch samostatných prejavov vôle:
- Návrh, t. j. ponuka na uzavretie zmluvy.
- Prijatie návrhu, t. j. súhlas druhej strany s návrhom (§ 43a a násl. Obč. zákonníka).
Keď dôjde k účinnému prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, t. j. keď voči sebe zmluvné strany prejavia zhodnú vôľu uzavrieť zmluvu, vznikajú zmluvným stranám práva a povinnosti, ku ktorým sa zaviazali. Zmluva nemusí byť uzavretá vždy v písomnej forme. Urobiť návrh a následne ho prijať možno aj ústne (napr. kúpa cez telefón), dokonca aj bez slov - mlčky (kúpa v samoobsluhe) - § 35 Obč.
Formy zmluvy
Zmluva nemusí byť uzavretá vždy v písomnej forme. Niektoré zmluvy sú uzavierané ústne, iné mlčky (konkludentne) a u niektorých zákon vyžaduje, aby mali písomnú formu (napríklad kúpna zmluva o predaji nehnuteľnosti). Písomná forma zmluvy sa obvykle vyžaduje z toho dôvodu, aby sa zabezpečil doklad (listina) o tomto právnom úkone a tým sa zabezpečila väčšia právna istota v týchto vzťahoch.
Obsah zmluvy a dôležité body
Nepodceňujte obsah uzatváranej zmluvy. Je nutné uviesť všetky fakty dostatočne, podrobne a zrozumiteľne. Poistíte sa tak proti prípadným problémom v jej výklade dodávateľom i v prípade riešenia prostredníctvom súdneho sporu.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
- Označenie zmluvných strán: Je vhodné zmluvné strany označiť - napr. „objednávateľ“, „dodávateľ“. Tieto termíny sa ďalej používajú v texte zmluvy.
- Predmet zmluvy: Táto časť zmluvy je hlavná a v prípadných sporoch medzi objednávateľom a dodávateľom sa z nej vychádza. Je tu potrebné starostlivo a podrobne popísať každý detail plnenia zmluvného vzťahu. Z predmetu zmluvy musí byť celkom jasné, čo je predmetom kúpy. Jedná sa predovšetkým o dostatočnú technickú špecifikáciu, pokiaľ je to potrebné pre účel kúpy. Odporúčame ku kúpnej zmluve pripojiť prílohy, ktorými môžu byť podrobné špecifikácie, výkresy, plánky, fotografie, a pod.
- Spolupráca zmluvných strán: Pokiaľ z povahy predmetu zmluvy vyplýva vzájomná spolupráca medzi „objednávateľom“ a „dodávateľom“, ktorá vedie k splneniu jej predmetu, je nutné v tejto časti jasne špecifikovať jednotlivé kroky vedúce k splneniu predmetu zmluvy. Sú tu stanovené kroky, ktoré musia vykonať obidve zmluvné strany. Pokiaľ to z povahy vyplýva, zapíšu sa sem taktiež záruky a záručné doby poskytované „dodávateľom“. Často sa medzi pojmami „záruka“ a „záručné podmienky“ nerobí rozdiel. V zmluve by malo byť jasne špecifikované čo sa zaručuje alebo naopak, čo sa nezaručuje a rovnako tak uvedené podmienky, za akých záruka platí.
- Ostatné povinnosti: Tento bod je možné zlúčiť s predchádzajúcim bodom, pre lepšiu orientáciu v zmluve ho odporúčame oddeliť. Uvedú sa tu ostatné povinnosti, ktoré majú voči sebe obidve zmluvné strany - napr. čo musí vykonať pred zahájením spolupráce, po jej ukončení, a pod.
- Platobné podmienky: V tejto časti zmluvy je nutné stanoviť tiež fakturačné podmienky, prípadne splátkový kalendár. Pokiaľ je súčasťou zmluvy na poskytovanie služieb zjednaná odmena výkonu, uvedie sa v tejto časti pravidlo, podľa ktorého je možné túto zložku vyplatiť alebo sa uvedie odkaz do prílohy, kde je podrobne špecifikovaná. Do zmluvy zapíšte presne dohodnutú cenu. Pokiaľ je to nutné, pripojte prílohy s platobným alebo splátkovým kalendárom, rovnako by tak v zmluve mal byť uvedený spôsob stanovenia ceny za zmenu diela (pri zmluve o dielo). Pokiaľ bude dohodnutá cena v zmluve platená jednotlivými splátkami, musí byť súčasťou zmluvy dohoda o splátkovom kalendári, na základe ktorého sa dlžník zaväzuje uhradiť dlžnú čiastku v stanovených splátkach (uvedený dátum splatnosti a výška splátky) a na určené číslo účtu. V prípade, že ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to obsahovala dohoda alebo tak bolo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.
- Odstúpenie od zmluvy: Pri zložitejších zmluvách sa riešia spôsoby a možnosti odstúpenia od zmluvy v samostatnom článku. Je nutné presne špecifikovať, za akých podmienok môžu odstúpiť od zmluvy obidve zmluvné strany. Toto ujednanie sa dá riešiť v rámci článku Záverečné ustanovenia. Odstúpenie od zmluvy je bežným spôsobom, ako ukončiť platnosť kúpnej zmluvy. Medzi všeobecné dôvody patrí omeškanie dlžníka s platbou, omyl, klamstvo, tieseň, čiastočne nemožné plnenie, vady plnenia, omeškanie dodávateľa, a pod. Trvajte na tom, aby v zmluve boli zakotvené spôsoby odstúpenia od zmluvy pre obidve zmluvné strany.
- Zmluvné pokuty: Zjednávajú ju obidve zmluvné strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Ten účastník, ktorý poruší povinnosť, je povinný zaplatiť pokutu. Tá musí byť uvedená písomne v zmluve, úhradou zmluvnej pokuty záväzok nekončí. Je dôležité, aby v zmluve boli stanovené pokuty pre obidve zmluvné strany, veľmi často sa stáva, že sú tu stanovené pokuty iba pre objednávateľa.
- Ručenie: Do niektorých typov zmlúv vyžaduje dodávateľ písomné prehlásenie ručiteľa veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku v prípade, že dlžník nesplní určitý záväzok sám. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku na ručiteľovi len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v dobe potom, čo bol k tomu veriteľom písomne vyzvaný. Skontrolujte, či nie je ustanovenie ohľadne ručenia do zmluvy vpísané bez vášho vedomia.
- Zodpovednosť za škodu: V zmluve musí byť jasne určené, za aké škody nesie dodávateľ zodpovednosť, najmä ak do tohto záväzkového vzťahu vstupujú aj tretie osoby. Typicky sa môže jednať napr. V zmluve o dielo o výstavbu rodinného domu, kde dodávateľ využíva tretie strany k jednotlivým druhom prác.
- Záverečné ustanovenia: V tejto časti sa uvádzajú ďalšie menej významné, ale napriek tomu dôležité ustanovenia zmluvy. Záverečné ustanovenia sú súčasťou každého typu zmluvy.
Ďalšie dôležité aspekty
- Zálohová faktúra: Pre platbu záloh slúži zálohová faktúra, na základe ktorej uhradí objednávateľ zjednanú čiastku vopred. Pred platbou zálohy odporúčame preveriť dodávateľa. Zálohe sa radšej úplne vyhnite, ak si dodávateľ žiada platbu zálohy bez zmluvy či dokladov. Rozumným riešením je zálohu zložiť v advokátskej úschovni, ale môže to byť náročné na dohodu s advokátskou kanceláriou a dodávateľom.
- Platobný kalendár: Platobný kalendár je špecifický daňový doklad, na ktorom je uvedený rozpis platieb na predom stanovené obdobie. Obsahuje štandardné údaje ako ktorýkoľvek platobný doklad napr. faktúra - teda identifikačné údaje odberateľa, dodávateľa, čiastku, variabilný symbol alebo dátum splatnosti.
- Predaj podniku: Keď podnikateľ, ktorý má zámer predať svoj podnik, nájde vhodného kupca, môžu spoločne pristúpiť k návrhu zmluvy o predaji podniku. Predávajúci by si mal k rokovaniu o zmluve pripraviť všetky účtovné aj právne podklady a oboznámiť kupujúceho s aktuálnym stavom podniku.
Rámcová zmluva a zmluva o sprostredkovaní
V praxi sa podnikatelia stretávajú s rôznymi typmi zmlúv. Medzi často uzatvárané patria rámcová zmluva a zmluva o sprostredkovaní.
Rámcová zmluva
Rámcovú zmluvu priamo v Obchodnom zákonníku upravenú nenájdeme. Najčastejšie však pôjde o tzv. nepomenovanú zmluvu uzavretú podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Samotná rámcová zmluva určuje len základný okruh (rámec) práv a povinností zmluvných strán, pričom práve na jej základe podnikatelia následne uzatvárajú opakovane ďalšie zmluvy, prípadne len objednávky, ktoré špecifikujú jej predmet detailnejšie (napr. počet kusov, hmotnosť, doba dodania a pod.). Veľmi často býva rámcová zmluva pomenovaná aj ako zmluva o obchodnej spolupráci, prípadne špecifickejšie ako napríklad rámcová kúpna zmluva.
Výhody rámcovej zmluvy
V praxi sa rámcové zmluvy uzavierajú najčastejšie medzi obchodníkmi, ktorí spolu dlhodobo a opakovane obchodujú. Uzavretie rámcovej zmluvy medzi takýmito obchodníkmi im umožňuje nielen zjednodušiť, ale aj urýchliť realizáciu ich obchodu, nakoľko nie je potrebné na každý podobný obchod opätovne uzavierať podobné zmluvy, v ktorých by sa opakovane museli koncipovať práva a povinnosti zmluvných strán. Do určitej miery môžeme rámcovú zmluvu prirovnať k všeobecným obchodným podmienkam, keďže jej význam spočíva v uľahčení a zjednodušení procesu uzatvárania obchodu medzi podnikateľmi.
Rámcová zmluva sa väčšinou používa v spojení s ďalšou čiastkovou zmluvou, resp. objednávkou, v ktorej sú uvedené niektoré ďalšie náležitosti zmluvného vzťahu ako napríklad množstvo tovaru, cena tovaru či miesto a čas dodania. Tieto jednotlivé čiastkové zmluvy, ktoré sa viažu ku konkrétnej rámcovej zmluve, môžu byť následne označené číslom prípadne iným znakom. Povinnosť uzavrieť čiastkovú zmluvu však nie je podstatnou náležitosťou rámcovej zmluvy. Povinnosť uzavrieť následné čiastkové zmluvy môže byť stanovená v zmluve napríklad v podobe doložky o minimálnom odbere alebo naopak nemusí byť v rámcovej zmluve riešená vôbec. Potom je uzavieranie čiastkových zmlúv ponechané až na ďalších rozhodnutiach zmluvných strán.
Zmluva o sprostredkovaní
Zmluva o sprostredkovaní je upravená v § 642 Obchodného zákonníka a sprostredkovateľ sa ňou zaväzuje, že bude pre záujemcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Výhody zmluvy o sprostredkovaní
Uzavretie zmluvy o sprostredkovaní je pre podnikateľa výhodné najmä v prípade, keď nemá dostatok času na vyhľadávanie nových obchodných partnerov, resp. zákazníkov pre odbyt svojich tovarov či služieb. Zmluva o sprostredkovaní je zmluvou odplatnou, a preto je vhodné, aby sa zmluvné strany na odmene pre sprostredkovateľa dohodli priamo v zmluve. Pre sprostredkovateľa je významné aj určenie vzniku nároku na odmenu, ktorý môže vzniknúť napríklad už len zoznámením záujemcu s treťou osobou alebo až v prípade, ak sa sprostredkúvaný obchod reálne uzavrie.
Pracovná zmluva: Špecifický typ zmluvy
Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý chráni vás aj zamestnávateľa. Ak v nej niečo chýba, môže to spôsobiť problémy pri nezhodách či ukončení pracovného pomeru. Podpísať pracovnú zmluvu je viac než len formalita. Je to dohoda, ktorá určuje vaše práva, povinnosti a podmienky, za ktorých budete pracovať. Zákonník práce na Slovensku presne určuje, čo má zmluva obsahovať.
Náležitosti pracovnej zmluvy
Pracovné zmluvy na Slovensku spadajú pod zákonník práce. V § 42 Zákonníka práce sú definované aj podstatné náležitosti, ktoré musí pracovná zmluva obsahovať:
- Druh práce.
- Miesto výkonu práce. Určuje, kde bude zamestnanec vykonávať svoju prácu. Možností ako uviesť miesto výkonu práce je niekoľko. Ak má zamestnávateľ viacero prevádzok, postačí uviesť názov prevádzky, v ktorej bude zamestnanec pracovať. V takomto prípade je vhodné doplniť aj sídlo prevádzky pre jej jednoznačnú identifikáciu. Zamestnávateľ môže v pracovnej zmluve uviesť aj viacero miest výkonu práce. V najširšom ponímaní je možné ako miesto výkonu práce uviesť aj obec, v ktorej bude zamestnanec pracovať.
- Deň nástupu do práce.
- Mzdové podmienky. V pracovnej zmluve musí byť samozrejme aj suma, ktorú budete za prácu vyplácať alebo dostávať. Mzda nesmie klesnúť pod zákonnú minimálnu mzdu. Základná mzda alebo plat, prípadne spôsob určenia odmeny.
- Pracovný čas.
- Dovolenka.
- Výpovedná doba.
- Skúšobná doba. Obdobie, počas ktorého sa hodnotí vhodnosť zamestnanca na danú pracovnú pozíciu.
- Pracovná náplň.
- Pracovné oblečenie a ochranné pomôcky.
- Možnosti ďalšieho vzdelávania.
- Zamestnanecké benefity. Dodatočné plnenia pre zamestnanca, napr.
- Podmienky ukončenia pracovného pomeru.
Na čo si dať pozor pri podpisovaní pracovnej zmluvy
Pri podpisovaní zmluvy si ju prečítajte celú, vrátane drobných písmen. Nebojte sa pýtať na nejasnosti alebo si vyžiadať čas na preštudovanie. Pracovná zmluva je váš ochranný štít. Nezabúdajte, že podpisom sa zaväzujete plniť to, čo v zmluve stojí, a rovnaké platí pre zamestnávateľa. Preto ju nikdy nepodpisujte bez toho, aby ste jej plne rozumeli.
Nevhodné ustanovenia v pracovnej zmluve
Pracovná zmluva by mala obsahovať len podstatné náležitosti a doplňujúce ustanovenia, ktoré sú v súlade so Zákonníkom práce SR a inými predpismi. Je nevhodné uvádzať:
- Ustanovenia, ktoré obmedzujú základné práva a slobody zamestnanca.
- Ustanovenia, ktoré sú neurčité alebo nezrozumiteľné.
- Ustanovenia, ktoré nútia zamestnanca k výkonu práce, ktorá ohrozuje jeho život, zdravie alebo mravnú integritu.
- Ustanovenia, ktoré zneužívajú závislé postavenie zamestnanca.
- Osobné údaje zamestnanca, ktoré nie sú relevantné pre výkon práce.
Zánik zmluvného vzťahu
Zánik zmluvného právneho vzťahu sa môže udiať viacerými spôsobmi. Najznámejšie spôsoby zániku zmluvných vzťahov (t. j. dohoda o zrušení záväzku (§ 572 ods. 2 Obč. V tejto súvislosti sa v zákone používajú slovné spojenia „odstúpiť od zmluvy“, „zrušiť zmluvu“, „vypovedať zmluvu“, pričom často dochádza k mylnému presvedčeniu, že ide o spôsoby zániku zmluvy ako právneho úkonu. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že právny úkon (konanie) nemôže zaniknúť, zaniknúť môže len existujúci právny vzťah, t. j.
Je teda potrebné odlišovať:
- Zmluvu ako právny vzťah (myšlienková konštrukcia, ktorej obsahom sú práva a povinnosti).
- Zmluvu ako právny úkon (konanie, ktorým sa tento právny vzťah založil).
tags:
#zmluva #čo #to #je