
Zmluva je základným kameňom právnych vzťahov, a to najmä záväzkových. Najčastejšie sa vyskytujúcou formou je dvojstranná zmluva, hoci výnimočne môže byť aj viacstranná. Podstatou zmluvy sú vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle zmluvných strán, s ktorými právo spája vznik záväzkov. Tieto záväzky vznikajú medzi zmluvnými stranami, a v prípade zmluvy v prospech tretieho môžu vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Pre platnosť zmluvy je nevyhnutné, aby boli splnené všetky náležitosti platného právneho úkonu.
Dvojstranná zmluva pozostáva z dvoch jednostranných právnych úkonov:
Zmluva vzniká vtedy, ak je ponuka včas prijatá v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Ak teda dôjde k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe riadneho a včasného prijatia návrhu, zmluva je uzavretá.
V niektorých prípadoch je možné nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu, ktorý ukladá vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O. s. p.). Táto možnosť existuje len vtedy, ak mal subjekt povinnosť určitú vôľu prejaviť, napríklad v zmysle záväzku o uzavretí budúcej zmluvy.
So vznikom zmluvy je zvyčajne spojená aj jej účinnosť, čo znamená možnosť domáhať sa úspešne plnenia, resp. možnosť plniť podľa obsahu zmluvy. V prípadoch, kde zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného orgánu, účinnosť zmluvy nastane až dňom, keď kladné rozhodnutie tohto orgánu nadobudlo právoplatnosť.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Do nadobudnutia účinnosti zmluvy sú účastníci svojimi prejavmi viazaní, pokiaľ od zmluvy neodstúpili. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu má za následok, že sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc), a účastníci prestávajú byť zmluvou viazaní.
Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov, avšak existujú výnimky, kedy zákon vyžaduje určitú formu:
Nedodržanie zákonom požadovanej písomnej formy vedie k absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V prípade nedodržania účastníkmi dohodnutej písomnej formy ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu.
Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine, vrátane ich podpisov.
Občiansky zákonník aj Obchodný zákonník upravujú rôzne typy zmlúv. Zmluvné strany však môžu uzavrieť aj inú, v zákone nepomenovanú zmluvu, ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona. Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov v zákone ustanovených alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zásadne zrušuje od začiatku, ak právny predpis neustanovuje alebo účastníci nedohodli inak.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom (§ 289 a nasl. Občianskeho zákonníka).
V zmluve o budúcej kúpnej zmluve stačí vymedziť predmet kúpy (napr. pozemok špecifikovaný umiestnením, rozmerom, druhom) a termín/lehotu, dokedy sa bude považovať zmluva za účinnú. Predpokladom je, že v čase určenom v zmluve uzavrú predávajúci s kupujúcim kúpnu zmluvu na pozemok. Údaj o kúpnej cene nie je povinnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve.
Ak bol v zmluve o budúcej zmluve dohodnutý záväzok pre obe zmluvné strany, každá z nich je oprávnená žiadať, aby s ňou druhá strana uzavrela zmluvu, a zároveň je povinná zmluvu sama uzavrieť.
Pre lepšiu ilustráciu uvádzame príklady žalôb a návrhov, ktoré môžu súvisieť so zmluvami v občianskom práve:
Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Zmluva o prevode nehnuteľnosti musí mať písomnú formu (§ 46 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Povinné náležitosti zmluvy určujú jednak ustanovenia Občianskeho zákonníka pre kúpnu zmluvu (§ 588 a nasl.) a taktiež § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností.
Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
Zmluva musí obsahovať presnú identifikáciu nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
Kúpna zmluva je najčastejším zmluvným typom, na základe ktorého dochádza k uzatváraniu obchodov medzi podnikateľskými subjektami. Obchodný zákonník vymedzuje kúpnu zmluvu v ustanoveniach § 409 a nasl.
Medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy patrí vymedzenie zmluvných strán, t. j. spôsob jej dodatočného určenia, a prejavenie vôle strán takto zmluvu uzavrieť. Okrem podstatných náležitostí možno v kúpnej zmluve dojednať aj ďalšie vedľajšie dojednania.
V prípade kúpnej zmluvy platí zásada neformálnosti, teda pre uzatvorenie tohto kontraktu sa nevyžaduje písomná forma, k platnému uzavretiu dochádza aj pri ústnom, resp. konkludentnom uzavretí kúpnej zmluvy.