Zmluva o dielo: Práva a povinnosti spotrebiteľa a zhotoviteľa

Zmluva o dielo je bežný právny inštitút v obchodnoprávnych vzťahoch, ale aj v bežnom živote spotrebiteľov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o dielo, s dôrazom na práva a povinnosti zmluvných strán, najmä so zreteľom na ochranu spotrebiteľa.

Úvod do problematiky zmluvy o dielo

Zmluva o dielo predstavuje jeden z najčastejšie sa vyskytujúcich zmluvných typov v slovenskej právnej praxi. Je dôležité podotknúť, že dielo nemusí byť len výsledkom materiálnej činnosti, ale zmluvou o dielo sa môžu spravovať aj činnosti duševnej povahy. Slovenská legislatíva rozlišuje zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka a podľa Obchodného zákonníka - ich použitie závisí od toho, či ide o vzťah medzi nepodnikateľmi alebo medzi podnikateľskými subjektmi.

Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka

Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka predstavuje komplexnú, samostatnú úpravu vzťahov, ktorá platí len medzi podnikateľskými subjektmi. Zaraďujeme ju preto k relatívnym obchodno záväzkovým vzťahom. Subjektmi zmluvy o dielo sú zhotoviteľ a objednávateľ. Zmluva o dielo vzniká na základe dohody zmluvných strán. Charakteristická pre tento zmluvný typ je široká vzájomná spolupráca zmluvných strán smerujúca k zhotoveniu výsledku diela. Zmluva o dielo je primárne charakterizovaná záväzkom zhotoviteľa vykonať určité dielo a záväzkom objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Práva a povinnosti zhotoviteľa podľa Obchodného zákonníka

Už zo samotnej povahy zmluvy o dielo vyplýva povinnosť zhotoviteľa splniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy - vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdaním jeho predmetu objednávateľovi. Záväzok zhotoviteľa nespočíva len vo vykonaní všetkých činností, ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu predpokladaného výsledku, ale v tom, že zhotoviteľ odovzdá objednávateľovi zmluvne dohodnutý výsledok týchto činností. Zásadne platí, že povinnosťou zhotoviteľa je vykonať dielo na vlastné náklady, t. j. zhotoviteľ nesie všetky náklady spojené s vykonaním diela až do okamihu, kedy mu vznikne právo na zaplatenie ceny diela. Ďalšou z povinností zhotoviteľa je vykonať dielo na vlastné nebezpečenstvo. Podľa Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela zhotoviteľ postupuje samostatne, s odbornou starostlivosťou. Len riadnym vykonaním diela dochádza k zániku záväzku, pričom riadnym dokončením diela sa rozumie jeho dokončenie v dohodnutej lehote a bez vád. Zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela po jeho odovzdaní, pokiaľ sa strany v zmluve nedohodli inak. Strany sa môžu dohodnúť aj na platení preddavkov, a to preddavkov pred začatím vykonávania prác, ako aj počas ich vykonávania, rozsahu zodpovedajúcom vykonaným prácam. Ďalšou povinnosťou zhotoviteľa vyplývajúcou z ustanovenia § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka je zhotoviť dielo v dohodnutom čase. Zákon výslovne uvádza, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu diela, pokiaľ sa strany v zmluve nedohodli inak. Ak teda strany v zmluve nedohodnú čas vykonania diela, bude sa postupovať individuálne, podľa náročnosti a podmienok vykonávania diela. Termín, do ktorého je zhotoviteľ povinný dielo vykonať bude potrebný najmä pre určenie omeškania zhotoviteľa a pre prípadný spor. Právom zhotoviteľa je dielo vykonať ešte pred dobou plnenia, pokiaľ to ale vyplýva z povahy diela a nie je zmluvne dohodnuté inak. Z obsahu zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka vyplýva, že zhotoviteľ v zásade nie je povinný vykonať dielo osobne, ale môže na jeho vykonanie alebo na vykonanie jeho časti poveriť inú osobu, príp. viac osôb. V praxi sú tieto osoby zväčša označované ako subdodávatelia alebo podzhotovitelia. Ak je ale aj táto otázka stranami v zmluve upravená, alebo z povahy diela vyplýva, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo osobne, nesmie poveriť vykonaním diela nikoho iného. Zhotoviteľ môže pre vykonanie diela použiť tretie osoby, tzv. subdodávateľov. V prípade, ak poverenie bude spočívať vo vykonaní určitej činnosti, t. j. v zhotovení diela, takýto vzťah medzi zhotoviteľom a subdodávateľom sa bude spravovať ustanoveniami zmluvy o dielo. Zhotoviteľ pri poverení inej osoby vykonať dielo uzatvára s poverenou osobou ďalšiu zmluvu o dielo, avšak poverená osoba nebude zodpovedať za vykonanie diela objednávateľovi zhotoviteľa, ale len zhotoviteľovi, ktorý je k nemu v postavení objednávateľa. Následne zhotoviteľ zodpovedá za vykonanie diela i v rozsahu, v ktorom dielo vykonala poverená osoba. Vykonať dielo nie je len povinnosťou zhotoviteľa, ale i jeho právom. Medzi práva zhotoviteľa okrem práva vykonať dielo pred dohodnutým časom a právom poveriť vykonaním diela tretiu osobu, patrí i právo obstarať veci potrebné na vykonanie diela na účet objednávateľa, a to za predpokladu, že povinnosť obstarať veci mal objednávať a ten si ju nesplnil ani v primeranej lehote. Právom zhotoviteľa je i domáhať sa primeraného zvýšenia ceny, ak v priebehu vykonávania diela vznikla potreba vykonať i ďalšie činnosti, ktoré neboli zahrnuté do ceny diela alebo ak sa zvýšili účelne vynaložené náklady na vykonanie diela. Ďalšie z práv zhotoviteľa je spojené s kontrolou vykonávania diela, t. j. zhotoviteľ v zásade vykonáva dielo samostatne a nie je viazaný pokynmi objednávateľa, pokiaľ mu táto povinnosť priamo zo zmluvy nevplýva.

Práva a povinnosti objednávateľa podľa Obchodného zákonníka

Hlavnou povinnosťou objednávateľa je dielo prevziať. Z obsahu Obchodného zákonníka vyplýva, že uvedené sa vzťahuje na riadne vykonané dielo. V praxi môže nastať prípad, kedy objednávateľ odmietne prevziať riadne vykonané dielo aj preto, lebo nemá dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie ceny za dielo. Nesplnením tejto povinnosti vzniká zhotoviteľovi právo domáhať sa prevzatia diela žalobou na súde. Prostredníctvom žaloby o plnenie môže zhotoviteľ žiadať o vyslovenie povinnosti objednávateľa dielo prevziať. Objednávateľ môže namietať, že dielo má vady, t. j. zhotoviteľ bude musieť následne preukázať riadne vykonanie diela, príp. vadnosť materiálu alebo pokynov objednávateľa, na ktoré zhotoviteľ včas upozornil. Pokiaľ objednávateľ neprevezme riadne vykonané dielo porušuje tým povinnosť zo záväzkového vzťahu a zároveň sa dostáva do omeškania. Zhotoviteľ môže následne požadovať aj náhradu škody voči objednávateľovi. Po vykonaní diela má zhotoviteľ objednávateľa oboznámiť s tým, že dielo je riadne vykonané a pripravené na odovzdanie, a to spôsobom dohodnutým v zmluve. Pokiaľ objednávateľ v prípade oneskoreného odovzdania diela zhotoviteľom, nevyužil právo dostúpiť od zmluvy, je povinný dielo prevziať. S povinnosťou objednávateľa prevziať dielo súvisí i povinnosť zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Ďalšie povinnosti objednávateľa sú najmä odovzdať zhotoviteľovi veci potrebné na vykonanie diela, ak sa tak strany v zmluve dohodli a zároveň bude znášať nebezpečenstvo škody na týchto veciach. Medzi práva objednávateľa patrí právo odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny z dôvodu vykonania činností nezaradených do rozpočtu alebo zvýšenia účelne vynaložených nákladov. Právom objednávateľa je i kontrolovať vykonávanie diela a zároveň požadovať od zhotoviteľa odstránenie vád vzniknutých vadným vykonávaním diela a taktiež žiadať, aby zhotoviteľ vykonával dielo dohodnutým spôsobom. Objednávateľ je tiež oprávnený kontrolovať predmet diela na rôznych stupňoch jeho vykonávania a v prípade zistenia vád zvoliť spôsob ich odstránenia. Vyváženosť práv a povinností tak na strane zhotoviteľa, ako i objednávateľa, je zabezpečená v dispozitívnom charaktere zmluvy o dielo, čo poskytuje zmluvným stranám dostatočnú voľnosť pri uzatváraní zmluvy a následných vzájomných dojednaniach. Dispozitívna úprava dáva priestor objednávateľovi a zhotoviteľovi dostatočne jasne vymedziť svoje vzájomné požiadavky do zmluvy o dielo, na základe čoho majú možnosť predísť sporom z porušenia dojednaných práv a povinností.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka

Zmluva o dielo uzatvorená podľa ust. § 631 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.

Príklady z praxe

Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka: Manželia Eva A. a Adam A. sa rozhodli, že si dajú postaviť chatu v obci XY. Oslovili preto firmu ABC, s.r.o., ktorá sa venuje výstavbe zrubov. Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka: Účtovná firma XYZ, s.r.o. sa rozrástla o nových klientov, preto sa rozhodla investovať do lepšieho softvéru. S jeho vývojom oslovila firmu A, a.s. Zhotoviteľ aj objednávateľ sú obaja právnickými osobami - podnikateľmi.

Podstatné náležitosti zmluvy o dielo

Pre platnosť zmluvy o dielo je nevyhnutné, aby obsahovala podstatné náležitosti. Medzi ne patrí jednoznačná identifikácia zmluvných strán (kto je objednávateľom a kto zhotoviteľom, pri s.r.o. vrátane registra, konateľa, prípadne IBAN a i.) a zrozumiteľné vymedzenie predmetu zmluvy, t. j. čo si objednávateľ objednal, resp. čo má zhotoviteľ zhotoviť (napr. s určením množstva a kvality diela). Dohodnutá cena (t. j. výška ceny) alebo uvedený aspoň spôsob jej určenia (napr. odkazom na dohodu) je taktiež podstatnou náležitosťou. Podstatné náležitosti zmluvy sú podmienkou jej platnosti.

Ďalšie dôležité náležitosti zmluvy

Hoci sa podľa Obchodného zákonníka nevyžadujú žiadne iné zmluvné dojednania, je vhodné do zmluvy o dielo zakomponovať aj ďalšie dôležité náležitosti, ako sú:

• Účel, ktorý sa má zhotovením dosiahnuť (napr. technické parametre).
• Spôsob vykonávania prác (napr. spíše zápisnica alebo protokol).
• Sankcie za porušenie povinností niektorej zmluvnej strany - napr. za omeškanie s vykonaním diela.
• Dohodnúť cenu podľa rozpočtu, či ide o rozpočet zaručený (nemenný) alebo nezáväzný (neúplný).

Časté chyby pri uzatváraní zmluvy o dielo

Medzi časté chyby objednávateľov pri zmluve o dielo patrí nesprávne určenie typu zmluvy (napr. nezodpovedá obsahu zmluvy) a nedostatočná identifikácia zmluvných strán v samotnom obsahu zmluvy. Je dôležité, aby zmluva obsahovala podstatné náležitosti a aby bolo jasne a zrozumiteľne vymedzené, čo je predmetom zmluvy.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zmluva o dielo a ochrana spotrebiteľa

Ak by sme štatisticky hodnotili jeden celý rok a návrhy zmlúv od dodávateľov, zistili by sme, že až 96 % z nich je koncipovaných v režime Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že zmluvu s dodávateľom podpisuje správca, koná tak v mene vlastníkov a teda spotrebiteľov. Z uvedeného vyplýva, že dodávateľ navrhuje, aby sa jeho vzťahy s vlastníkmi počas realizácie diela a z časti aj po jeho realizácii spravovali ustanoveniami Obchodného práva. Obchodné právo často odkazuje na dobré mravy alebo obchodné zvyklosti či praktiky a predpokladá, že účastník obchodno-právneho vzťahu je v nich zorientovaný. Občianske právo je základným a určujúcim prvkom celého systému súkromného práva. Obchodné právo je akoby novým odvetvím, ktoré je určené špeciálne pre podnikateľské vzťahy. Preto je možné konštatovať, že občianske právo je lex generalis a obchodné právo lex specialis. Podľa § 262 zákona 513/1991 Zb. Spotrebiteľ ako fyzická osoba nespĺňa podmienky § 261 a 262 Obchodného zákonníka a navyše je jeho prípadná vôľa upravená priamo Občianskym zákonníkom v § 52 ods. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Typickým príkladom je zmluvy o dielo, ktorá je typovo upravená v oboch predpisoch. Obchodné právo upravuje podmienky zmluvy o dielo v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Občianske právo upravuje podmienky zmluvy o dielo v § 631 a nasl. Ak je zmluva typovo upravená len v jednom právnom prepise, ako napríklad zmluva o bežnom účte, stačí ju tak pomenovať a je jasné akým právom sa vzťahy z tejto zmluvy spravujú. Ak však je typ zmluvy upravený viacerými právnymi normami, je vyznačenie toho, akou právnou normou sa vzťahy budú spravovať absolútne nutné. Je potrebné si však tiež uvedomiť, že ak riešime otázky ustanovení zmluvy, ktorej účastníkom je spotrebiteľ, niektoré ustanovenia nebudú v prípade sporu brané do úvahy, ak odporujú ochrane spotrebiteľa. V prípade zmlúv, uzatvorených v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, by to však mal byť Občiansky zákonník. Ak by aj v súčasnosti spotrebiteľ s dodávateľom uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka, jeho právny vzťah sa bez ohľadu na takúto dohodu obsiahnutú v zmluve bude spravovať Občianskym zákonníkom, ktorý obsahuje vo viacerých smeroch (napr. pri zodpovednosti za škodu) pre osobu priaznivejšiu právnu úpravu. Neprijateľné podmienky zmlúv pre spotrebiteľov rieši § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa nich je možné vzniesť voči zmluve pripomienky a dosiahnuť tak vyvážený zmluvný vzťah. Ideálne by však bolo, aby zmluvu prešiel právnik a aby bola od počiatku koncipovaná v režime Občianskeho zákonníka.

Práva spotrebiteľa pri zmluvách uzavretých na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov

Zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich pri takýchto zmluvách. Zmluvou uzavretou na diaľku sa rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu. Zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho sa rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, alebo na ktorej uzavretie dal návrh predávajúcemu spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, alebo uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho alebo prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie bezprostredne po individuálnom a osobnom oslovení spotrebiteľa predávajúcim na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, alebo uzavretá počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou. Predávajúci je povinný spotrebiteľa informovať o práve odstúpiť od zmluvy, o vlastnostiach tovaru alebo služby, o cene, o nákladoch na dodanie, o spôsobe platby, o dodacích podmienkach, o poučení o zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru alebo služby, o existencii a podrobnostiach záruky poskytovanej výrobcom alebo predávajúcim, o dĺžke trvania zmluvy, o podmienkach vypovedania zmluvy a o možnosti a podmienkach riešenia sporu prostredníctvom systému alternatívneho riešenia sporov. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho do 14 dní odo dňa prevzatia tovaru.

Riešenie sporov

V prípade sporov zo zmluvy o dielo je dôležité hľadať možnosti zmierlivého riešenia, ako napríklad mediácia. Ak sa spor nepodarí vyriešiť zmierlivo, je možné obrátiť sa na súd. Spotrebitelia majú možnosť využiť aj alternatívne riešenie sporov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #dielo #spotrebiteľ #práva #a