Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Poľskom

Vláda Slovenskej republiky, v snahe o posilnenie medzinárodnej spolupráce a zabezpečenie spravodlivého zdaňovania, aktívne pracuje na budovaní efektívnej a komplexnej zmluvnej základne. Jedným z kľúčových nástrojov tejto snahy sú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré predstavujú dôležitý právny rámec pre cezhraničné ekonomické aktivity. Tento článok sa zameriava na zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Poľskom, pričom analyzuje jej hlavné ustanovenia a význam pre slovenské a poľské subjekty.

Význam zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú medzinárodné dohody, ktorých cieľom je eliminovať dvojité zdanenie príjmov a majetku, ktoré vzniká v situáciách, keď daňovník podlieha zdaneniu v dvoch rôznych štátoch. Tieto zmluvy prinášajú právnu istotu pre daňovníkov, uľahčujú cezhraničné investície a obchod, a prispievajú k rozvoju medzinárodnej hospodárskej spolupráce.

Zmluva medzi Slovenskom a Poľskom

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznámilo, že zmluva medzi Slovenskom a Poľskom v odbore priamych štátnych daní, podpísaná vo Varšave 23. septembra 1995, bola ratifikovaná prezidentom Slovenskej republiky 19. júla 1995. Zmluva nadobudla platnosť dňom výmeny diplomatických nót, t. j. 21. decembra 1995.

Predmet zmluvy

Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko v jednom alebo v oboch zmluvných štátoch. Predmetom zmluvy sú dane z príjmu a z majetku, ktoré sa vyberajú v mene každého zmluvného štátu alebo jeho nižších správnych útvarov alebo miestnych orgánov, bez ohľadu na spôsob ich vyberania.

Medzi dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, patria najmä:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Daň z príjmov právnických osôb
• Daň z príjmov fyzických osôb
• Dane z majetku

Zmluva sa vzťahuje aj na všetky rovnaké alebo svojou podstatou podobné dane, ktoré budú uložené po dátume podpisu zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich.

Definície

Zmluva obsahuje definície dôležitých pojmov, ktoré sú kľúčové pre jej správnu interpretáciu a aplikáciu. Medzi tieto pojmy patria:

• Zmluvný štát: Slovenská republika alebo Poľská republika.
• Osoba: Zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť alebo akékoľvek iné združenie osôb.
• Spoločnosť: Akákoľvek právnická osoba alebo akýkoľvek subjekt, ktorý sa na daňové účely považuje za právnickú osobu.
• Podnik: Označuje každú činnosť vykonávanú samostatne na podnikateľské účely.
• Medzinárodná doprava: Akákoľvek doprava loďou alebo lietadlom, ktorá je prevádzkovaná podnikom, ktorého miesto skutočného vedenia je v jednom zmluvnom štáte, okrem prípadov, keď sa loď alebo lietadlo prevádzkuje len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte.
• Príslušný úrad: V prípade Slovenskej republiky minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca, a v prípade Poľskej republiky minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca.

Rezidencia

Zmluva definuje pojem "rezident zmluvného štátu" na účely určenia, v ktorom štáte má osoba daňovú povinnosť. Vo všeobecnosti, rezidentom zmluvného štátu je osoba, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného obdobného kritéria. Ak je fyzická osoba rezidentom oboch zmluvných štátov, jej daňová rezidencia sa určí podľa nasledujúcich kritérií:

1. Považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom má stály byt. Ak má stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov).
2. Ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava.
3. Ak sa osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom.
4. Ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

Ak je osoba iná ako fyzická osoba rezidentom oboch zmluvných štátov, príslušné úrady zmluvných štátov sa usilujú určiť vzájomnou dohodou štát, v ktorom sa táto osoba bude považovať za rezidenta pre účely tejto zmluvy, pričom berú do úvahy miesto jej skutočného vedenia, miesto, kde bola osoba inak založená, a akékoľvek iné relevantné faktory. Ak sa dohoda nedosiahne, táto osoba nemá nárok na žiadnu úľavu alebo výnimku z dane poskytovanú touto zmluvou.

Stála prevádzkareň

Zmluva definuje pojem "stála prevádzkareň", ktorý je dôležitý pre určenie, či podnik jedného zmluvného štátu má daňovú povinnosť v druhom zmluvnom štáte. Stála prevádzkareň je trvalé miesto na podnikanie, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva svoju činnosť úplne alebo sčasti.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:

• Miesto vedenia
• Pobočku
• Kanceláriu
• Továreň
• Dielňu
• Baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje

Stavenisko alebo stavebný projekt alebo dozorná činnosť, ktorá sa s nimi spája, predstavujú stálu prevádzkareň len vtedy, ak trvajú dlhšie ako dvanásť mesiacov.

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia, pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:

• Využívanie zariadení len na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania tovaru alebo výrobkov patriacich podniku
• Udržiavanie zásob tovaru alebo výrobkov patriacich podniku len na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania
• Udržiavanie zásob tovaru alebo výrobkov patriacich podniku len na účely spracovania iným podnikom
• Udržiavanie trvalého miesta na podnikanie len na účely nákupu tovaru alebo výrobkov alebo zhromažďovania informácií pre podnik
• Udržiavanie trvalého miesta na podnikanie len na účely vykonávania pre podnik akejkoľvek inej činnosti, ktorá má prípravný alebo pomocný charakter
• Udržiavanie trvalého miesta na podnikanie len na účely vykonávania akéhokoľvek spojenia činností uvedených v písmenách a) až f), ak celková činnosť trvalého miesta na podnikanie vyplývajúca z tohto spojenia má prípravný alebo pomocný charakter

Ak osoba iná ako nezávislý zástupca koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle používa plnú moc uzatvárať zmluvy v mene podniku, predpokladá sa, že tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu k všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik.

Zdaňovanie príjmov

Zmluva upravuje zdaňovanie rôznych druhov príjmov, pričom stanovuje, ktorý zmluvný štát má právo zdaniť daný príjem.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Príjmy z nehnuteľného majetku

Príjmy z nehnuteľného majetku môžu byť zdanené v tom zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený.

Zisky podnikov

Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, zisky podniku môžu byť zdanené v tomto druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.

Dividendy

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte. Tieto dividendy môžu byť zdanené aj v tom zmluvnom štáte, ktorého je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto uložená nepresiahne 10 percent hrubej sumy dividend.

Úroky

Úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak suma úrokov vzťahujúcich sa na pohľadávku, z ktorej sa úroky vyplácajú, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby neboli takéto vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu.

Licenčné poplatky

Licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je sám štát, správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak suma licenčných poplatkov vzťahujúcich sa na použitie, právo alebo na informáciu za ktoré sa platia, v dôsledku osobitných vzťahov ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, presahuje sumu ktorú by dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby neboli takéto vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku len na naposledy uvedenú sumu.

Príjmy zo scudzenia majetku

Zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku môžu byť zdanené v tom zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, vrátane ziskov zo scudzenia takejto stálej prevádzkarne ako celku alebo zo scudzenia časti prevádzkového majetku, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte. Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzku takýchto lodí alebo lietadiel, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené miesto skutočného vedenia podniku.

Príjmy zo slobodných povolaní

Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodných povolaní alebo z iných nezávislých činností podobného charakteru, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak príjemca nemá obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojich činností.

Príjmy zo závislej činnosti

Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článkov 16, 18 a 19 len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa zamestnanie vykonáva v druhom zmluvnom štáte, môžu sa takéto odmeny zdanené v tomto druhom štáte.

Príjmy riadiacich pracovníkov

Odmenu, ktorú poberá osoba uvedená v ods. 1 zo spoločnosti za plnenie každodenných funkcií riadiacej a technickej povahy, a odmenu, ktorú poberá rezident jedného zmluvného štátu za jeho osobnú činnosť ako partner v spoločnosti inej, ako je spoločnosť s akciovým kapitálom, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v súlade s ustanoveniami ods. 1.

Umelecké a športové činnosti

Príjmy, ktoré poberajú umelci, ako divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni umelci a hudobníci, alebo športovci z ich osobných činností vykonávaných v druhom zmluvnom štáte, môžu byť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 zdanené v tomto druhom štáte.

Penzie

Dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte s výnimkou ustanovení článku 19 ods. 2.

Štátne služby

Odmeny iné ako penzie alebo anuity vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto štátu akejkoľvek fyzickej osobe za služby preukázané pri výkone verejných funkcií podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

Zamedzenie dvojitého zdanenia

Zmluva obsahuje ustanovenia o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré zabezpečujú, že príjmy a majetok daňovníkov nebudú zdanené dvakrát.

V Austrálii sa dvojité zdanenie zamedzí tak, že Slovenská republika pri ukladaní dane svojim rezidentom môže zahrnúť do základu dane, z ktorého sa takéto dane ukladajú, časti príjmov, ktoré môžu byť podľa ustanovení tejto zmluvy zdanené aj v Austrálii, ale povolí znížiť sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Austrálii.

V Slovenskej republike bude dvojité zdanenie zamedzené takto: Slovenská republika pri ukladaní dane svojim rezidentom môže zahrnúť do základu dane, z ktorého sa takéto dane ukladajú, časti príjmov, ktoré môžu byť podľa ustanovení tejto zmluvy zdanené aj v Austrálii, ale povolí znížiť sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Austrálii.

Rôzne ustanovenia

Zmluva obsahuje aj rôzne ďalšie ustanovenia, ktoré upravujú napríklad:

• Zásadu rovnakého zaobchádzania: Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podliehať v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani žiadnym povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii.
• Riešenie prípadov vzájomnou dohodou: Ak sa osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, domnieva, že opatrenia príslušného úradu zmluvného štátu vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, táto osoba môže bez ohľadu na opravné prostriedky, ktoré poskytuje vnútroštátne právo zmluvných štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu toho zmluvného štátu, ktorého je rezidentom.
• Výmenu informácií: Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať také informácie, ktoré sú dôležité na aplikáciu ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou.
• Nadobudnutie platnosti: Každý zmluvný štát oznámi druhému zmluvnému štátu splnenie ústavných a právnych postupov požadovaných na nadobudnutie platnosti tejto zmluvy. Zmluva nadobudne platnosť dňom neskoršieho oznámenia a jej ustanovenia sa budú vykonávať v oboch zmluvných štátoch.
• Vypovedanie: Táto zmluva ostáva v platnosti až do jej vypovedania niektorým zmluvným štátom. Oba zmluvné štáty môžu do 30. júna alebo pred 30. júnom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nadobudla platnosť, písomne diplomatickou cestou vypovedať túto zmluvu.

Zmeny zmluvy

Zmena zmluvy medzi Slovenskom a Poľskom o zamedzení dvojitého zdanenia, uverejnená pod č. 409/2018 Z.z., nadobudla účinnosť 1. januárom 2019.

tags: #zmluva #o #dvojitom #zdaneni #s #polskom