Zmluva o fungovaní Európskej únie: Citácia a jej význam

V súčasnom svete globalizácie si každý štát uvedomuje nevyhnutnosť byť súčasťou niečoho, čo presahuje jeho hranice, aby sa presadil v celosvetovom meradle. Obzvlášť to platí pre európske štáty, či už ide o krajinu významnú vzhľadom na jej počet obyvateľov, rozlohu, strategickú polohu, alebo o krajinu významnú z hľadiska bohatstva nerastných surovín alebo iného bohatstva. Jednotlivé, samostatné štáty, ktoré dnes tvoria Európsku úniu (EÚ), by len ťažko mohli konkurovať krajinám ako USA, Rusko, Japonsko, či rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám ako India a Čína. Európska únia je v súčasnosti veľmi dôležitým „hráčom na svetovom poli". Tvorí ju 27 krajín s celkovou rozlohou prevyšujúcou 4 milióny kilometrov štvorcových a s počtom obyvateľov približne 496 miliónov, čo je tretia najväčšia populácia na svete po Číne a Indii. Európska únia vytvára priestor na hlbšiu integráciu krajín Európy, odstraňuje ich vzájomnú konkurenciu, poskytuje priestor na spoločné aktivity na svetovej úrovni, podporuje menej rozvinuté regióny a jednotlivé členské štáty prostredníctvom finančných prostriedkov známych ako eurofondy, vytvára podmienky pre stabilitu v oblasti ekonomiky, hospodárstva, politiky - hlavne predchádzaniu vojenských konfliktov, dáva prednosť mierovým spôsobom riešenia sporov medzi krajinami v oblasti, v ktorej vypukli obidve svetové vojny a tak isto sa zasadzuje za mier v celom svete. Na druhej strane sa štáty, ktoré sú jej súčasťou, museli vzdať v určitej miere svojej suverenity a v niektorých oblastiach sa podriadiť jej orgánom či právu, ktoré sama vytvára, a ktoré je odlišné od práva vnútroštátneho ako aj od práva medzinárodného. Európska únia je „živá" organizácia, ktorá sa rozvíja, reaguje na dianie vo svete a rozširuje sa o nových členov.

Európsky rok občanov a význam Zmluvy o fungovaní EÚ

Súčasný rok bol vyhlásený za „Európsky rok občanov." Prečo práve rok občanov? Zmluva o Európskej únii (tzv. Maastrichtská zmluva) bola podpísaná v holandskom Maastrichte 7. februára 1992 a účinnosť nadobudla 1. novembra 1993. Táto zmluva má nesmierny význam, je primárnym prameňom práva Európskej únie a je jednou zo zakladajúcich zmlúv EÚ. Už v preambule Maastrichtskej zmluvy je vyjadrené odhodlanie zaviesť spoločné občianstvo EÚ. Na rok pripadlo 20. výročie založenia tohto významného inštitútu a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. Ciele tohto roku sú priamo zakotvené v Rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku občanov.

Všeobecným účelom európskeho roka je zvýšiť informovanosť o právach spojených s občianstvom Únie s cieľom pomôcť občanom v plnej miere využiť svoje právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov. Tieto ciele sa majú dosiahnuť rôznymi iniciatívami na úrovni EÚ, na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Samotné občianstvo EÚ je po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti zakotvené jednak v Zmluve o EÚ (ZEÚ) a jednak v Zmluve o fungovaní EÚ (ZfEÚ).

Štátne občianstvo vs. Občianstvo EÚ

Štátne občianstvo a občianstvo EÚ sú dva rozdielne inštitúty. „Štátni občania, štátni príslušníci sú v podmienkach demokracie osoby, ktoré sú zdrojom štátnej moci. V zmysle spoločenskej zmluvy si občania jednak slobodne vytvárajú štát a štátnu moc a jednak sa tejto štátnej moci aj dobrovoľne podrobujú, pričom sa na správe štátu zúčastňujú priamo alebo voľbou svojich reprezentantov." „Obyvateľstvom sa chápe súbor jednotlivcov obidvoch pohlaví, ktorí spolu žijú na danom území ako organizované spoločenstvo.

Táto stručná definícia implikuje, zdôrazňuje usadlý, prirodzený a trvalý charakter obyvateľstva. Trvalosť odlišuje skutočné obyvateľstvo od skupín osôb, ktoré žijú na danom území prechodne (cudzinci), prípadne dlhodobo. Z uvedeného môžeme dôvodiť, že štátne občianstvo je trvalý právny vzťah fyzickej osoby ku konkrétnemu štátu, pričom obsahom tohto vzťahu sú práva a povinnosti stanovené vnútroštátnym právom príslušného štátu.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

V ZEÚ je občianstvo EÚ zakotvené v druhej hlave - Ustanovenia o demokratických zásadách. "Občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho. Štátne občianstvo žiadneho občana členskej krajiny nie je týmto obmedzené a nie je nijakým spôsobom zasahované do tohto vzťahu k jeho štátu. Občianstvo únie vyjadruje vzťah občana členskej krajiny k Európskej únii, k jej inštitúciám a obsahuje práva a povinnosti stanovené právom EÚ.

Napr. v čl. 10 ods. 3 ZEÚ je zakotvené, že každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie. Ďalším významným právom občanov EÚ, ktoré zaviedla až Lisabonská zmluva je ich zákonodarná iniciatíva. Toto právo je zakotvené v čl. 11 ods. 4 ZEÚ. Ako už bolo spomenuté inštitút občianstva EÚ je okrem ZEÚ zakotvené aj v ZfEÚ, konkrétne v druhej časti - Nediskriminácia a občianstvo Únie. Čl. 20 zakotvuje: „Týmto sa ustanovuje občianstvo Únie. Občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho. Občania Únie požívajú práva a podliehajú povinnostiam ustanovených v zmluvách.

Aj z týchto ustanovení ZfEÚ môžeme vidieť, že štátne občianstvo žiadneho občana nie je nijako ukrátené, obmedzené ani pozmenené, ide len o doplnenie štátneho občianstva, v žiadnom prípade nejde o jeho nahradenie. Nemôže nastať situácia, že niekto je občanom EÚ a nie je občanom žiadneho členského štátu. Ak niekto nadobudne štátne občianstvo štátu, ktorý je členským štátom EÚ, týmto občianstvom nadobúda aj občianstvo EÚ. To isté platí aj pri strate občianstva. Ak občan akéhokoľvek členského štátu stratí toto svoje občianstvo, prestáva byť aj občanom EÚ.

Prieskum Eurobarometer a informovanosť občanov EÚ

Z prieskumu Eurobarometer, ktorý bol zverejnený vo februári vyplýva, že občania Slovenska sa cítia byť viac občanmi EÚ ako je priemer EÚ. Až 70% respondentov (občanov SR) sa cítia byť občanmi EÚ, pričom priemer v EÚ je 61%. V prieskume sa ďalej pýtali respondentov zo všetkých členských krajín či vedia o svojich právach, ktoré im vyplývajú z občianstva EÚ. 45% respondentov odpovedalo, že svoje práva pozná. Na otázku či by respondenti chceli vedieť o svojich právach viac odpovedalo kladne 63%. Aj výsledky takýchto prieskumov prispeli k tomu, aby sa o občianstve EÚ hovorilo viac, pretože 45% je skutočne nízke percento. Z prieskumu ďalej vyplynulo, že záujem občanov členských štátov o znalosť svojich EÚ práv má klesajúcu tendenciu.

Voľný pohyb osôb a protiteroristické opatrenia

21. storočie je označené temným duchom terorizmu. Organizovaná trestná činnosť a teroristické trestné činy často zahŕňajú medzinárodné cestovanie. Ako reakcia na teroristické útoky na európske metropoly vznikla potreba upravovať výmenu osobných údajov medzi orgánmi presadzovania práva. Vyvrcholením tejto snahy bolo prijatie Smernice o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti došlo k istým obmedzeniam voľného pohybu osôb v roku 2016. Politická špička považuje prijatú smernicu za efektívny nástroj boja proti terorizmu, keďže umožní odhaliť osoby, ktoré neboli podozrivé z páchania teroristických trestných činov, ešte predtým ako by osobitná analýza údajov naznačila takéto podozrenie.

Proces vstupu do Európskej únie

Proces vstupu štátu do Európskej únie je pomerne komplikovaný a vôbec nie jednoduchý. Každá krajina, ktorá sa chce stať členským štátom EÚ musí v prvom rade podať formálnu žiadosť o pristúpenie k EÚ, následne prebiehajú predvstupové rokovania, v ktorých každá krajina preukazuje svoju pripravenosť a splnenie všetkých kritérií a napokon vstup musia ratifikáciou Zmluvy o pristúpení potvrdiť všetky členské štáty. Krajiny, ktoré majú záujem stať sa členskými štátmi EÚ môžeme rozdeliť do troch skupín. Prvú skupinu tvoria štáty, ktoré sú najbližšie k získaniu statusu členskej krajiny EÚ. Označujeme ich ako pristupujúce krajiny. V súčasnosti je to len Chorvátsko. V roku 2011 Chorvátsko podpísalo prístupovú zmluvu s EÚ. Za Chorvátsku stranu podpísal túto zmluvu chorvátsky prezident Ivo Josipovič. V roku sa v Chorvátsku konalo referendum, v ktorom sa občania jasne rozhodli pre vstup do EÚ. Za vstup hlasovalo 66% Chorvátov a proti bolo 33%. Následne túto zmluvu musia ratifikovať všetky členské krajiny EÚ. Ako prvé tak urobilo Slovensko (1. februára ) a ako posledné Holandsko (5. februára ). Svoj súhlas s Chorvátskym vstupom tak vyjadrilo všetkých 27 členských krajín a 26. marca Európska komisia potvrdila termín vstupu tejto, v poradí 28. krajiny na 1. Druhú skupinu nazývame kandidátske krajiny - tieto sa nachádzajú v štádiu transponácie právnych predpisov EÚ do svojich národných právnych poriadkov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Podmienky a kritériá vstupu do EÚ

„Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu, a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Všeobecné procesné a geografické podmienky sú zakotvené v článku 49 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Okrem týchto podmienok sú prístupové kritéria obsiahnuté aj v Deklarácii Európskej rady z Kodane z roku 1993 tzv. Kodanské kritéria. Pred prijatím tejto deklarácie, neexistovali žiadne iné kritéria (okrem kritérií ZEÚ), ktoré musela krajina uchádzajúca sa o členstvo v EÚ spĺňať. Bola to reakcia na nadchádzajúce veľké rozšírenie EÚ o krajiny východnej a strednej Európy. Po neúspešnom pokuse o prijatie Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu (2005) sa stále častejšie hovorí o tzv. absorpčnej kapacite, ktorá by sa mohla stať ďalším kritériom pre vstup do EÚ. Tá totiž zohľadňuje nielen pripravenosť kandidujúcej krajiny, ale aj pripravenosť samotnej únie o prijatie ďalšieho člena (členov) bez toho, aby to malo negatívne dôsledky na jej ďalšie efektívne fungovanie. „O členstvo v Únii môže požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty uvedené v článku 2 a zaviaže sa ich podporovať. Táto žiadosť sa oznámi Európskemu parlamentu a národným parlamentom. Žiadajúci štát zašle svoju žiadosť Rade, ktorá sa uznáša jednomyseľne po porade s Komisiou a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich poslancov.

Predvstupové rokovania slúžia najmä na pomoc kandidátskym krajinám, aby v prípade prijatia do EÚ boli pripravené na plnenie povinností vyplývajúcich z členstva. Na druhej strane umožňujú Únii pripraviť sa na možné rozšírenie v rámci už spomínanej absorpčnej kapacity. Rokovania prebiehajú medzi kandidujúcim štátom a inštitúciami Únie, predvstupová stratégia nie je univerzálna, ale vypracúva sa individuálne pre každú krajinu. Po uzavretí všetkých kapitol sa výsledok rokovaní zapracuje do návrhu Zmluvy o pristúpení, ktorá sa uzatvára medzi Radou a kandidátskou krajinou. K návrhu sa potom vyjadrí Komisia a Parlament. Po podpise je Zmluva o pristúpení predložená členským krajinám a pristupujúcim krajinám na ratifikáciu v súlade s ich ústavnými procedúrami.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #fungovani #europskej #unie #citacia